Recenzovaný Príspevok zhŕňa skúsenosti autorov s projektom statiky výškových budov, od začiatku navrhovania, cez všetky stupne projektovej dokumentácie. V príspevku je v stručnej forme popísaný nosný systém a s poukázaním na kritické miesta návrhu. V časti realizácia hlavní stavbyvedúci budov zahrňujú skúsenosti s realizáciou, aplikáciou poskytnutej dokumentácie a technologických postupov od zakladania až po ukončenia nosnej konštrukcie budov.

Recenzovaný Nátokové galerie bazénu teplé vody mají specifické požadavky nejenom co se týče údržby, ale i jejich sanace. Uvedená realizace předkládá poměrně atypické využití vysokopevnostního betonu k vyplňování vysoce přesných a tenkých forem a speciálních prostor.

Recenzovaný Článek je zaměřen na stanovení ohybové pevnosti tenkých desek z ultra-vysokohodnotného betonu vyztuženého ocelovými vlákny (UHPFRC). Únosnost prvků bez betonářské výztuže vyztužených pouze rozptýlenou výztuží v podobě drátků v ohybu je ovlivněna především orientací a distribucí vláken a projevuje se u nich size-effect. Speciální tělesa – deskové pruhy o různých tloušťkách 40, 50, 60, 70 a 80 mm byly testovány ve čtyřbodovém ohybu na rozpětí 1900 mm a ve tříbodovém ohybu na rozpětí 600 mm v poloze stejné jako při betonáži a obrácené dnem vzhůru. Vyhodnocené ohybové pevnosti byly porovnány s pevnostmi stanovenými referenčními ohybovými zkouškami na trámcích o velikostech 150 × 150 × 700 mm, 100 × 100 × 400 mm a 40 × 40 × 160 mm. Byly vyhodnoceny vlivy velikosti prvku, tloušťky desky, rozpětí a polohy vzhledem k betonáži na únosnost v ohybu. Experimenty byly dále podpořeny numerickou simulací.

Recenzovaný Príspevok sa zaoberá navrhovaním nosnej konštrukcie pre objekt, kde boli už zrealizované niektoré nosné prvky v 1. PP a 1. NP podľa pôvodného architektonického riešenia. Pri návrhu sa musela zohľadniť nie len nová koncepcia nosného systému hornej stavby, ale aj zmena polohy komunikačných jadier. Pre lepšiu koordináciu a sledovanie zmien bol celý projekt vypracovaný pomocou BIM procesov.

Recenzovaný Prírodný kameň patril v minulosti medzi najpoužívanejšie stavebné materiály v období renesancie a gotiky. Na území Slovenskej republiky bol pieskovec využívaný pre svoje vhodné vlastnosti a to dobrá pevnosť v tlaku, vzhľad a dobrú opracovateľnosť. Pieskovce dodnes tvoria nosné prvky sakrálnych a verejných historických budov. Tieto stavebné konštrukcie sú vystavené poveternostným vplyvom, pretože povrchová úprava pozostáva z kapilárne aktívnych materiálov alebo nie je žiadna. Z hľadiska pamiatkovej ochrany nie je možné navrhnúť hydrofóbne úpravy a preto voda pochádzajúca z hnaného dažďa môže byť absorbovaná do týchto konštrukcií historických budov. Tento článok popisuje absorpciu a redistribúciu vody konštrukciách pomocou jednorozmerných výpočtových simulácií prenosu kvapalnej vody vo vybraných pieskovcoch z východného Slovenska pomocou simulačného nástroja. Výsledky sú porovnané s nemeckými pieskovcami.

Recenzovaný I v letošním roce se uskutečnila Mezinárodní doktorská konference stavebního inženýrství nazvaná JUNIORSTAV na Fakultě stavební Vysokého učení technického v Brně. Jedná se již o 25. ročník konference, který je tradičně spojen i s oceněním nejlepších prací studentů. Představujeme jednoho z vítězů kategorie Konstrukce a dopravní stavby.

Recenzovaný Článek se zabývá problematikou využití stavebně demoličních odpadů v betonu, především s ohledem na zkoušení recyklovaného jemného kameniva za využití dnešních platných norem na kamenivo do betonu. V rámci článku jsou testovány tři základní zástupci recyklovaného kameniva, a to kamenivo z betonového, cihelného a směsného recyklátu. Následně je recyklát použit pro výrobu betonu, kde tvoří náhradu za jemné kamenivo ve 33, 66 a 100 hm. %. Na betonových zkušebních tělesech o rozměrech 150 × 150 × 150 mm byla provedena řada zkoušek pro zjištění základních vlastností jako jsou objemová hmotnost, nasákavost a pevnost v tlaku.

Recenzovaný Hodnotenie spoľahlivosti a zostatkovej životnosti predpätých konštrukcií a mostov, sa hlavne vo svetle niektorých nedávnych mimoriadnych udalostí, stávajú čoraz dôležitejšími. Problematické predpäté mostné konštrukcie prvej generácie sú v prevádzke už viac ako šesťdesiat rokov, a teda znalosť aktuálneho stavu ich predpätia je základným vstupom pre každý statický prepočet. Táto skutočnosť vedie k potrebe overenia rôznych metód, ktoré umožnia určiť aktuálnu hodnotu predpínacej sily. Príspevok nadväzuje na prácu tímu, ktorý sa na Katedre stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty v Žiline, už dlhodobo venuje výskumu spoľahlivosti predpätých konštrukcií. Zaoberá sa konkrétne analýzou predpätia s využitím nepriamych, analyticko-experimentálnych metód, akou sú aj metódy uvoľnenia napätí (rezová metóda/Saw-cut Method). Táto metóda bola testovaná na sérii meraní na vopred predpätých železničných podvaloch. Experimentálne výsledky boli komparované s teoretickým výpočtom a následne platnosť výsledkov objektivizovaná využitím konceptu podmienenej pravdepodobnosti – Bayes model.