Rekonštrukcie strechy bytového domu a autorský dozor

1. Úvod

V nadväznosti na tohtoročnú tému sa javí vypracovanie projektu rekonštrukcie strechy obyčajného bytového domu ako málo náročné. Prístup k takejto realizácii však dokáže poukázať nato, prečo sú u nás projekty často zbytočné, nedocenené alebo aj vyhodené peniaze. V roku 2021 sme boli oslovení správcovskou spoločnosťou o konzultáciu zatekania do bytov a následne pre vypracovanie realizačného projektu na obnovu strechy, balkónov a odstránenie zatekania vetrom hnaného dažďa do bytového domu. Z týchto čiastkových cieľov sa do úspešného konca podarilo dotiahnuť práve samotnú nepochôdznu strechu. Návrh opravy balkónov neprešiel cez hlasovanie vlastníkov, ktorým bolo odporučené nech si každý svoj balkón opraví svojpomocne. Takisto zatekanie vetrom hnaného dažďa sa nevyriešilo, napriek tomu že v porovnaní s obnovou strechy to bola smiešna položka a problém v podstate priamo na strechu nadväzuje.

Podstatné vo výsledku je, že po odovzdaní projektu už projektant u nás často neexistuje. Nevie ani či, kto, ako vôbec navrhovaný projekt realizuje. V tomto prípade je to vec relatívnej náhody, pretože sa jedná o strechu susedného bytového domu, takže som mohol postup prác sledovať priamo z okna. Vzhľadom, že mi nikto o realizácii nepovedal, tak iná možnosť ani nebola.

2. Starý stav

Predmetný bytový dom je špecifický svojim riešením s vnútornou otvorenou pavlačou, tzn. že dvere jednotlivých bytov sú priamo exteriérové. Nad pavlačou je komplikovaná strecha na oceľových stĺpoch, tvarovo pripomína akési krídlo. Oproti susediacim plochým strechám je vyššia a tieto prevýšenia sú kryté pevnými lamelami, ktoré by mali chrániť pavlač pred vetrom hnaným dažďom (Obr. 1). Problémom však je, že z tejto strechy voda priamo steká dolu z rímsy, žľab je prítomný iba na krátkej časti (strecha je tu kratšia, tzn. že voda by stekala až na ulicu, nie len na nižšiu plochú strechu). Tým sa pri intenzívnej búrke vytvára v podstate vodná clona, ktorú vietor ženie proti lamelám, a preto dochádza k penetrácii dovnútra (Obr. 2). Táto atika navyše nie je zateplená na hornej strane a takisto cez ňu prechádza dažďové potrubie v ETICSe.

Obr. 1 Strecha pavlače, žľab a krycie lamely

Obr. 2 Atika pri pavlači z vnútornej strany s tvorbou plesne následkom tvorby kondenzátu z nezateplenia. V časti označenej šípkou je skrytý zvod zo strechy

Takisto riešenie odvodnenia vody z plochej strechy sprevádzajú tradičné nedostatky, tzn. vpusť nie je najnižšie miesto na streche, ale skôr najvyššie, v jeho blízkosti sú ďalšie prestupy, aby nebolo možné správne izolovanie atď. (Obr. 3). Voda z vpuste následne prechádza cez stropnú dosku, kde je potrubie bez akejkoľvek tepelnej izolácie, čo má za následok tvorbu kondenzátu a vznik vlhkostných máp na podhľade v kúpeľniach (Obr. 4). Následne potrubie prechádza cez stenu do pavlače, kde je vedené v už spomínanom ETICSe.

Obr. 3 Vpusť v blízkosti iného prestupu cez strešný plášť odporuje požiadavkám normy

Obr. 4 podhľad v kúpeľni s vedením nezateplených vetracích potrubí a takisto potrubia zo vpuste

Spomínané nedostatky sú len najvýraznejšie, na streche sa ich samozrejme nachádzalo väčšie množstvo. Po klasickej obhliadke, zameraní, pokusom získať projektovú dokumentáciu (získaný projekt pre stavebné povolenie bol podľa zistenia asi na iný bytový dom) sa pristúpilo k zhotoveniu realizačného projektu.

3. Realizačný projekt

Na základe podrobnej obhliadky a študovaní podkladov bola navrhnutá kompletná výmena strešného plášťa. V pôvodnej skladbe bola použitá minerálna vlna, fóliová parozábrana a samozrejme dlhoročným zatekaním došlo k ich znehodnoteniu. Z pôvodnej skladby zostala iba stabilizačná vrstva z riečneho kameniva.

Keďže je jasné, že o kvalite strechy rozhodujú detaily, bolo vypracovaných osem detailov, riešiacich všetky podstatné detaily v súvislosti so strechou. Návrh detailu atiky, ktorému sa budeme neskôr aj venovať, je na Obr. 5.

Obr. 5 Riešenie detailu atiky s novým zateplením atiky, podkladom pre povlakovú krytinu z OSB dosky a ukončením záveternou lištou

Okrem dodatočného zateplenia pôvodne nezateplených atík bolo navrhované zmenené trasovanie potrubia z vpustí, presun vetracích hlavíc ďalej od vpustí a takisto izolovanie komínkov, aby nedochádzalo k tvorbe kondenzátu. Po vypracovaní bol projekt odovzdaný správcovskej spoločnosti, ako objednávateľovi, a na rozdiel od iných príbehov skončil uhradením faktúry.

4. Realizácia

Po skúsenostiach s projektom balkónov som bol prekvapený, keď som bez akejkoľvek notifikácie videl, že sa na streche začínajú diať prípravné práce. To znamená presúvanie stabilizačnej vrstvy z riečneho kameniva z plochy na malú kopu, potom na ďalšiu väčšiu kopu a stále dokola. Ideálne sa to robí keď je ešte mráz a kamenivo je zamrznuté aj s ochrannou geotextíliou. Je možné ale, že toto bolo len nejaké hľadanie akútnej diery, vzhľadom na žiadne upozornenie. V polovici júna sa práce rozbehli naplno, čo znázorňujú obrázky 6 až 13.

Obr. 6 Zhromažďovanie štrku

Obr. 7 Zhotovenie novej asfaltovanej parozábrany

Raz som sa dal do reči s pracovníkom vyvážajúcim odpad a pýtal som sa ho ohľadne zmeny tých vpustí. Jeho odpoveď bola, že trasovanie zostáva, meniť ho by bolo zložité, a tak sa iba zateplí potrubie. Finálne realizované riešenie mi je teda neznáme. Čo je ale zrejmé, je realizácia detailu pri atike, ktorá je v rozpore s návrhom. Vzhľadom na ponechanie pôvodných spádovacích dosiek sa horné uzavretie zateplenia realizovalo lepením PUR penou so vznikom vzduchovej medzery vo vnútri atiky (Obr. 10 a 11). Navyše, z fotiek to nie je celkom zrejmé, ale spádová latka pri vnútornom okraji určite nebola kotvená do tepelnej izolácie, preto atiky zrejme neboli z vnútornej strany zateplené a nestalo sa tak ani po obnove.

Preto bola realizovaná simulácia navrhovaného riešenia a zdokumentovaného. V navrhovanej skladbe bola takisto predpísaná vodivá vrstva pre iskrové skúšky s odporúčaním pre vykonanie danej skúšky pred zahrnutím štrku. Táto vrstva bola naozaj zabudovaná (Obr. 12). O vykonaní iskrovej skúšky však nemám vedomosť, bol som svedkom iba rýchleho presunu materiálu a štrku na druhú polovicu strechy, kde došlo zase k premiešaniu odpadu z minerálnej vlny so štrkom a podobne.

Obr. 8 Skladisko na pracovisku

Obr. 9 Vykladanie materiálu

Obr. 10 Detail demontáže pôvodného oplechovania atiky pomocou príponiek

Obr. 11 Ponechanie pôvodných spádových klinov a vznik vzduchovej vrstvy v rozpore s projektom

Obr. 12 Realizácia zateplenia atiky pri pavlači

Obr. 13 Natavovanie parozábrany – bez komentára

5. Simulácia atiky

Pre zistenie vplyvu zmeny riešenia atiky bola urobená simulácia nestacionárneho tepelno-vlhkostného režimu daného detailu pomocou programu WUFI 2D [1]. Tento program bol vyvinutý Fraunhoferovým inštitútom pre stavebnú fyziku v Nemecku ako rozšírenie pôvodného WUFI, ktoré umožňuje simuláciu skladby v jednorozmernom smere (bežný fragment konštrukcie). Riešenie dvojrozmerné umožňuje riešiť kúty, rohy a ďalšie zložitejšie detaily. Namodelované boli viaceré riešenie, na Obr. 14 a 15 sú prezentované varianty zateplená atika podľa návrhu v realizačnom projekte a atika nezateplená podľa fotodokumentácie (Obr. 11), s prítomnosťou drevených lát a vzduchovej medzery. Táto medzera bola modelovaná ako uzavretá. Aj keď v skutočnosti bude zrejme minimálne slabo vetraná. Počiatočný stav počítal so suchými materiálmi. Simulácia bola v dĺžke trvania troch rokov (s použitím klimatického roku pre lokalitu Žiliny, ktorý sa zhotovil na pracovisku). Časový krok, s ktorým sa počíta v simulácii, je hodinový.

Aktuálne rozloženie teplôt a hmotnostnej vlhkosti v jednotlivých materiáloch pre ráno 2. 1. je na Obr. 14 pre zateplenú atiku a Obr. 15 pre nezateplenú. Z obrázku je viditeľné, že nezateplená atika je výraznejšie podchladená. Priebeh teplôt pri vnútornom rohu atiky, kde chýba zateplenie, je na Obr. 16. Na Obr. 17 je následne priebeh teploty v interiéri, vo vnútornom rohu. Z týchto priebehov je zrejmá oveľa väčšia tepelná strata takýmto detailom. Pri zvýšení vnútornej vlhkosti v interiéri (pre normových 50 % je hygienické kritérium pre vznik plesní 13,1 °C) môže v tomto mieste dôjsť k tvorbe plesní. Preto takáto realizácia významne ovplyvňuje kvalitu daného riešenia a po zvýšení zateplenia v ploche strechy môže v detailoch prísť k zhoršeniu stavu.

Obr. 14 Zateplená atika, priebeh teplôt hore, dole obsah vody v materiáloch

Obr. 15 Nezateplená atika, priebeh teplôt hore, dole obsah vody v materiáloch

Takisto ako ukazuje Obr. 15, existujúce latky pre vytvorenie spádu oplechovania atiky majú vysoký obsah vody, ktorá je zabudovaná v tejto časti. Podrobnejšie je tento obsah vody v dreve znázornený na Obr. 18 – sú tu znázornené krivky v celom trvaní simulácie pre obidve laty a spriemerovane v celej OSB doske tvoriacej podklad pre povlakovú krytinu. Keďže simulácia trvala tri roky (tzn. 3× po sebe sa opakuje rovnaký klimatický rok), je možné vidieť pravidelnú ročnú amplitúdu. Čo je však podstatné, že stále dochádza kontinuálne k zvyšovaniu obsahu, nie veľmi výraznému, ale je tu prítomné. Takto sa obsah vody v drevených latách pohybuje nad 9 % hmotnostnej vlhkosti, čo je zvýšená vlhkosť.

Obr. 16 Porovnanie priebehu teplôt v interiérovom kúte pre zateplenú a nezateplenú atiku (október – marec)

Obr. 17 Porovnanie ročného priebehu teplôt horného rohu atiky (ŽB) pre zateplenú a nezateplenú atiku (október – marec)

6. Záver

V závere tohto príspevku by som zdôraznil, že pokiaľ by sa proces projektovania nekončil uhradením faktúry (čo je zvyčajne ešte ten lepší prípad), tak by sa mohlo vyhnúť množstvu problémov, ktoré môžu na stavbe neskôr vzniknúť z nevedomosti, lenivosti, nedbalosti alebo snahy o zjednodušenie.

Preto si myslíme, že autorský dozor by mal byť pevnou súčasťou realizačného procesu. A takisto by nemal byť iba vo forme hádania sa s realizátorom, ktoré často končí rôznymi konfliktami. Samozrejme, pochopenia by malo byť sprevádzané porozumením, niekedy si projektant neuvedomí nedostatky svojho riešenia, napríklad zanedbá realizovateľnosť detailu, ktorý je potrebné preniesť z papiera do skutočne trojrozmerného sveta. Preto je dôležité aj v oblasti detailov začať využívať vo väčšej miere BIM modelovanie nie len na celé budovy, ale aj na jednotlivé detaily.

Obr. 18 Priebeh obsahu vody v drevených prvkoch nezateplenej atiky počas troch rokov

Zmena stavebného zákona na Slovensku, ktorá začne platiť príznačne v prvý aprílový deň tohto roka túto zmenu prináša povinnosť pre projektanta podľa § 35, odsek 7:

Projektant je pri zhotovovaní stavby povinný:

a) zúčastniť sa kontrolnej prehliadky stavby, na ktorú bol prizvaný z dôvodu potreby zmeny projektu stavby, z dôvodu zámeny stavebných výrobkov alebo technických systémov budovy,

b) požadovať od stavebníka a stavbyvedúceho bezodkladné odstránenie zistených odchýlok od projektu stavby a zapisovať do stavebného denníka zistené neodstránené odchýlky.

Takže svojvoľné zmeny realizátorom by už nemali prebehnúť tak hladko a utajene. Čo prinesie stavebnícka prax a či sa táto povinnosť v praxi aj nejako prejaví nám ukáže až budúcnosť.

Úplným záverom odporúčam, aj na základe tohto zdokumentovaného prípadu (sám mám bohužiaľ takých prípadov viacero) napriek nezáujmu niektorých obyvateľov, realizátorov ale správcovských spoločností zaujímať sa o expedované projekty, aby v nás zostalo čo najmenej pachute pri dielach, ktoré sa spolu s autorským dozorom mohli realizovať lepšie. Veď to je aj hlavná myšlienka Sympózia a Cechu, aby bola odvedená práca vo všetkých častiach projekcia – realizácia – údržba na najvyššej možnej úrovni.

Poďakovanie

Tento článok bol podporený grantovou úlohou KEGA 023ŽU-4/2023 a VEGA č. 1/0673/20.

Článok bol pôvodne publikovaný v zborníku Cechu strechárov Slovenska. Ďalšie sympóziá a semináre nazvané CECHOVÉ DNI 2025 sa uskutočnili v priebehu februára a marca.

Literatúra

1. WUFI 2D Webová stránka: https://wufi.de/en/
2. STN 730540-2 + Z1 + Z2: 2019 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky. Konsolidované znenie.
3. STN 73 1901 Navrhovanie striech.
4. 25/2025 Z. z.    Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon)