Podlahové konštrukcie z hľadiska akustiky

Akustická izolácia podláh

Dôležitým faktorom podlahových konštrukcií je ich schopnosť akusticky izolovať, to znamená eliminovať šírenie hluku medzi jednotlivými podlažiami. Požiadavky na zvukovoizolačné vlastnosti jednotlivých konštrukcií stanovuje norma STN 73 0532 - Akustika - Hodnotenie zvukovoizolačných vlastností deliacich konštrukcií medzi miestnosťami a obvodových plášťov budov (ČSN 73 0532: 2000, při akceptaci změny 1/2005 - Akustika - Ochrana proti hluku v budovách a souvisící akustické vlastnosti stavebních výrobků - Požadavky). Zatiaľ čo pri deliacich priečkach a obvodových stenách sa z akustického hľadiska posudzuje iba vzduchová nepriezvučnosť, pri podlahových konštrukciách sa okrem vzduchovej nepriezvučnosti hodnotí aj schopnosť konštrukcie pohlcovať krokový hluk (kroková nepriezvučnosť).

Chránený priestor	Požiadavky na zvukovú izoláciu (dB)
Hlučný priestor	steny	dvere	stropy
	R´w´	Rw	R´w´	L´n,w
Obytné miestnosti budov
Ostatné miestnosti toho istého bytu, okrem rodinných domov	42	27	42	63
Obytné a iné miestnosti druhých bytov	52	-	52	58
Miestnosti druhých bytov v dvojdomoch a radových rodinných domoch	57	-	52	53
Verejne používané priestory domu	52	32	52	58
Verejne nepoužívané priestory domu	47	-	47	63
Podjazdy, prejazdy, garáže	57	-	57	48
Služby a prevádzkarne v čase do 22.00 (Lamax < 85 dB)	57	-	57	53
Prevádzkarne s činnosťou aj po 22.00 (Lamax < 85 dB)	62	-	62	48
R´w´ - Index vzduchovej nepriezvučnosti, pre danú konštrukciu nameraný na konkrétnej stavbe Rw - Index vzduchovej nepriezvučnosti, pre danú konštrukciu nameraný v laboratóriu L´n,w - Praktická (stavebná ) hladina krokového hluku.

Požiadavky na zvukovú izoláciu v jednotlivých miestnostiach - medzi chránenou (prijímací) a hlučnou
(visielací) podľa STN 73 0532, ČSN 73 0532

Vzduchová nepriezvučnosť podláh

Je to vlastnosť podlahovej konštrukcie (v súčinnosti so stropnou konštrukciou) izolovať dve susedné miestnosti z hľadiska zvuku prenášaného vzduchom, pričom zvuk vzniká v jednej z miestností a šíri sa škárami, konštrukciou, zvislými stenami či okolitými konštrukciami. Možno ju charakterizovať buď laboratórnou váženou nepriezvučnosťou R_w, alebo stavebnou (praktickou) váženou nepriezvučnosťou R´_w. Laboratórna vzduchová nepriezvučnosť sa posudzuje pri ideálnych podmienkach bez okolitých konštrukcií, pričom stavebná vzduchová nepriezvučnosť sa meria priamo na stavbe a zahŕňa aj vplyv okolitých konštrukcií. V zásade sa rozdiel medzi laboratórnou (R_w) a praktickou (R´_w) váženou vzduchovou nepriezvučnosťou pohybuje okolo 3 až 10 dB. V praxi sa často zanedbávajú okolité konštrukcie a samotná podlahová konštrukcia sa posudzuje len podľa laboratórnej vzduchovej nepriezvučnosti, čo v konečnom dôsledku vedie k mnohým problémom pri neskoršom obývaní bytu alebo domu.

Kroková nepriezvučnosť podláh

Vyjadruje schopnosť podlahovej konštrukcie tlmiť hluk, ktorý je s ňou v priamom kontakte. Krokový hluk vzniká pri mechanických nárazoch do povrchu podlahovej konštrukcie (chôdza alebo náhodný náraz predmetu) a šíri sa ako vlnenie do okolitých, pevne naviazaných konštrukcií cez akustické mosty. Číselne sa vyjadruje ako vážená hladina krokového hluku, či už ako laboratórna L_nw, alebo ako stavebná L´_nw. Vplyv podlahovej konštrukcie na celkovú elimináciu krokového hluku možno vyjadriť pomocou tzv. indexu zlepšenia krokovej nepriezvučnosti ΔL, ktorý je rozdielom medzi indexom krokovej nepriezvučnosti stropu s podlahovou konštrukciou a indexom krokovej nepriezvučnosti stropu bez podlahovej konštrukcie.

Konštrukcie podláh

Z konštrukčného hľadiska možno podlahy rozdeliť na:

• ťažké plávajúce podlahy,
• ľahké plávajúce podlahy,
• roštové podlahy.

Ťažké plávajúce podlahy

Realizácia ťažkých plávajúcich podláh patrí v súčasnosti medzi najčastejšie konštrukčné riešenia podláh. Do tejto kategórie možno zaradiť podlahy, ktorých plošná hmotnosť je väčšia ako 75 kg/m². Základom týchto konštrukcií je stropná alebo základová doska, na ktorú sa aplikuje hydroizolačná vrstva brániaca prenikaniu vlhkosti zo spodnej strany do ďalších vrstiev. Na hydroizolačnú fóliu sa následne natesno uloží tepelná a akustická izolácia (v jednej alebo vo viacerých vrstvách). V prípade viacvrstvovej izolácie sa odporúča spoje jednotlivých dosiek prestriedať, aby sa predišlo tvorbe akustických a tepelných mostov. V styku stropnej konštrukcie so zvislými stenami sa po celom obvode miestnosti položia pásy izolačného materiálu (hrubé 10 až 15 mm) až do výšky budúcej roznášacej vrstvy. Na ne sa vodotesne uloží hydroizolačná fólia, ktorá má za úlohu ochrániť izolant pred vodou z betónového poteru. Najmä pri vláknitých izolačných materiáloch (izoláciách na báze čadičových vlákien) hrozí, že voda prenikajúca z betónového poteru výrazne zníži schopnosť tepelnej a akustickej izolácie. Následne sa na izolačnú vrstvu aplikuje nie príliš mokrý betónový poter v minimálnej kvalite B20. Ten možno nahradiť aj anhydritovými liatymi potermi, ktoré zjednodušujú prácu a majú dostatočnú pevnosť aj pri nižších hrúbkach (betónové potery spĺňajú pevnostné charakteristiky pri hrúbkach asi 50 až 60 mm, anhydritové potery už pri hrúbkach asi 30 až 40 mm). Po vyzretí roznášacej vrstvy sa môže aplikovať podlahová krytina.

Obr. 1 Skladba ťažkej plávajúcej podlahy (1 - okrajový pás izolace, 2 - podlahová krytina, 3 - podlahové lepidlo,
4 - betonová vrstva o tloušťce 50 až 60 mm, 5 - hydroizolační vrstva - PE fólie, asfaltová lepenka, 6 - tepelná a zvuková izolace,
7 - izolace proti zemní vlhkosti, 8 - podkladový beton, 9 - upravený terén)

Plošná hmotnosť ťažkej plávajúcej podlahy v súčinnosti s vhodným druhom izolačného materiálu zvyšujú vzduchovú nepriezvučnosť celej konštrukcie. To znamená, že takéto zloženie podlahy je z akustického hľadiska vyhovujúce. Okrem toho možno správnou realizáciou všetkých detailov a prerušením všetkých akustických mostov (stykov akusticky tvrdých materiálov) eliminovať i šírenie krokového hluku. K tomu prispievajú aj okrajové pásy izolácie, ktorých úlohou je prerušiť šírenie krokového hluku z vodorovnej podlahovej konštrukcie do zvislých stien a následne do spodných podlaží.

Obr. 2 Ukladanie akustickej izolácie (uloženie izolačných dosiek natesno umožní prerušenie
akustických mostov)

Obr. 3 Pre správne fungovanie akustickej izolácie je
dôležité oddeliť izolant od mokrého betónového poteru

Ľahké plávajúce podlahy

Toto riešenie sa využíva pri stavbách, kde sa neodporúča zanášať do konštrukcie mokrý proces. Podlahové konštrukcie sa realizujú najmä pri zobytňovaní podkroví alebo výstavbe montovaných drevostavieb. Do skupiny ľahkých plávajúcich podláh patria konštrukcie, ktorých plošná hmotnosť je vyššia ako 15 kg/m² a nižšia ako 75 kg/m². Ich zloženie je podobné ako pri ťažkých plávajúcich podlahách. Hlavným rozdielom je roznášacia vrstva, ktorá sa pri ľahkých podlahových konštrukciách realizuje z veľkoplošných materiálov na báze dreva (OSB dosky, preglejky, cetris dosky a pod.) alebo na báze sadrovlákna a sadrokartónu. Pri väčšine veľkoplošných materiálov sa odporúča používať dosky hrubé 12 až 18 mm (podľa pevnosti materiálu). Ukladať ich treba na izolačný materiál minimálne v dvoch vrstvách tak, že vrchná doska sa natočí proti spodnej o 90°. Pre vyššiu stabilitu konštrukcie treba obe vrstvy navzájom zoskrutkovať samoreznými vrutmi. Niektoré veľkoplošné materiály s vyššou pevnosťou možno ukladať aj v jednej vrstve. Ich hrúbka však musí byť väčšia ako 22 mm a spoje jednotlivých dosiek musia byť realizované na pero a drážku (polodrážku). Následne sa na roznášaciu vrstvu môže aplikovať podlahová krytina.

Obr. 4 Skladba ľahkej plávajúcej podlahy (1- okrajový pás izolace, 2 - podlahová krytina,
3 - velkoplošná roznášecí vrstva, 4 - tepelná a zvuková izolace, 5 - pružná a útlumová fólie, 6 - stropní konstrukce)

Obr. 5 Konštrukcia ľahkej plávajúcej podlahy

Ľahká podlahová konštrukcia je z akustického hľadiska vhodná najmä pre stropné konštrukcie s vyššou plošnou hmotnosťou. Jej kombinácia spolu s ťažšou konštrukciou stropu zabezpečí dostatočnú vzduchovú nepriezvučnosť celého systému. V prípade montovaných drevostavieb možno na zvýšenie celkovej plošnej hmotnosti použiť roznášacie dosky so zvýšenou objemovou hmotnosťou (cementovláknité dosky a pod.). Použitie vláknitých izolačných materiálov a správna realizácia všetkých detailov umožňujú elimináciu akustických mostov, čím sa zabráni šíreniu krokového hluku. K značnému zamedzeniu šírenia hluku prispievajú aj okrajové pásy izolácie, ktoré prerušujú styk podlahovej konštrukcie so zvislou stenou.

Roštová podlaha

Pri tomto druhu podlahovej konštrukcie sa používa izolácia, ktorá nemá dostatočnú pevnosť na prenášanie úžitkového zaťaženia. Nosným prvkom je rošt, ktorý môže byť zhotovený z dreva alebo z kovových profilov. Medzi jeho jednotlivé prvky, ktoré musia byť podlepené pružnou útlmovou fóliou, sa vkladá tepelná a akustická izolácia. Na nosný rošt sa následne ukladá roznášacia vrstva, na ktorú možno priamo montovať podlahovú krytinu. V niektorých prípadoch sa podlahová krytina montuje aj priamo na nosný rošt (napr. ak má podlahová krytina dostatočnú pevnosť a rošt primeraný rozstup).

Obr.6 Skladba roštovej podlahy (1 - podlahová krytina, 2 - velkoplošná roznášecí vrstva,
3 - tepelná a zvuková izolace, 4 - izolace proti zemní vlhkosti, 5 - nosná konstrukce, 6 - upravený terén,
7 - dřevěné trámy - rošt)

Z akustického hľadiska je takáto konštrukcia menej účinná. Jej plošná hmotnosť je nepostačujúca na zvyšovanie vzduchovej nepriezvučnosti a mnoho akustických mostov v podobe jednotlivých prvkov nosného roštu zapríčiňuje značné šírenie krokového hluku. Z toho dôvodu sa na zvýšenie útlmu krokového hluku odporúča všetky akusticky tvrdé prvky konštrukcie podlepiť izolačným materiálom, ktorý preruší akustický most. Tieto podlahové konštrukcie sú vhodné najmä z hľadiska tepelnej izolácie pri podlahách posledného podlažia pod strechou, ktoré nie je obývané.