História a súčasnosť úpravní vôd na Slovensku
Ilustrační foto: Pexels
Prvé úpravne vody na Slovensku boli vybudované v tridsiatych rokoch minulého storočia za účelom získania kvalitnej pitnej vody. V článku je uvedený prehľad úpravní vôd, technológií použitých v úprave vody v priebehu ich existencie. Celkový počet úpravní, ktoré boli dané do prevádzky, je 138, s výkonom od 1 l/s do 1000 l/s upravenej vody. V súčasnosti je z tohto počtu v prevádzke 80 úpravní vôd, 14 z nich bolo zrekonštruovaných, nielen stavebná časť, ale aj technologické zariadenia boli nahradené novšími, účinnejšími tak, aby upravená voda spĺňala požiadavky kladené na pitnú vodu dané Vyhláškou MZ SR č. 91/2023 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou.
1. Úvod
„Voda! Nemáš chuť, ani farbu, ani vôňu. Nemožno ťa opísať! Tebou sa nadchýname a nevieme, čo si zač. Nemožno povedať, že si potrebná pre život – ty sama si život!“
(Antoine de Saint-Exupéry)
Získavanie kvalitnej vody pre pitné účely, je v mnohých prípadoch spojené s jej úpravou, ktorá má bohatú históriu. Človek mal po stáročia svojej existencie snahu získavať a využívať relatívne čistú vodu. Existujú spisy v starogréčtine a v sanskrite datované k obdobiu cca 4000 rokov p. n. l. o prvých zmienkach súvisiacich s úpravou vody, kde možno nájsť odporúčania k ohrievaniu vody na slnku, alebo prevarením nad ohňom, k filtrácii vody cez piesok a štrk, cedenie tak, aby tento postup vylepšil jej vlastnosti. V tom čase hnacou silou k použitiu týchto metód bol zákal, o mikroorganizmoch alebo chemických kontaminantoch v tom čase nemali žiadne znalosti. V starom Egypte na stenách hrobky Amenophisa II. v Tébach a neskôr aj v hrobke Ramsesa II. sa zachovali obrázky, ktoré dokumentujú prvýkrát použitie hliníka, ktorý vkladali do nádob s vodou na zníženie zákalu. Tento predchodca súčasnej koagulácie je datovaný do obdobia približne 1500 rokov p. n. l. Hippokrates považovaný za „Otca medicíny“, objavil liečivé účinky vody a je tiež vynálezcom tzv „Hippocratic sleeve“ čo bol filter z tkaniny v tvare rukáva, cez ktorý sa filtrovala dažďová voda po prevarení.
„Doktor, ktorý prichádza do neznámeho mesta, by mal mať jasnú predstavu o vode, ktorú používa obyvateľstvo.“
Hippokrates (460–377 p. n. l.)
V roku 1804 bola v Škótsku postavená prvá úpravňa vody založená na pomalej filtrácii, ktorú navrhol Robert Thom. V roku 1806 v Paríži bolo prevádzkované veľké zariadenie na úpravu vody. Upravovaná voda najskôr bola zdržaná v nádržiach 12 hodín a odtiaľ bola transportovaná na filtre, ktoré pozostávali z piesku a dreveného uhlia. V roku 1827 Angličan James Simpson navrhol pre Londýn úpravu vody z Temže pomalou filtráciou cez pieskový filter. Dr. Robley Dunlingsen v roku 1835 vo svojej knihe „Public Health“ odporúča malé množstvo chlóru pridať do kontaminovanej vody, aby sa stala pitnou. Prvé pieskové rýchlofiltre boli dané do prevádzky v Sommerville (New Jersey, USA) v roku 1885 a v Európe v úpravni vody Zürich, v ktorej ešte i dnes je v prevádzke pomalá piesková filtrácia. Na konci 19. storočia Dr. G. W. Fuller sa zaoberal rýchlou filtráciou a v roku 1897 zistil, že baktérie sú účinnejšie odstraňované z vody, keď pred filtráciou je predradená koagulácia a sedimentácia.
2. Úpravne vody na území Slovenska
História úpravy vody na našom území sa začala písať v tridsiatych rokoch minulého storočia, čo bolo dané prírodnými podmienkami, v ktorých sa Slovensko nachádza, kde sú podzemné vody vynikajúcej kvality dominantným zdrojom využívaným pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Približne len 17 % z celkového množstva vody dodávanej do verejných vodovodov predstavujú vody získavané z povrchových zdrojov. Rozvoj výstavby úpravní vôd súvisel so zvýšenou spotrebou vody v povojnovom období, s rozvojom priemyselnej výroby. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa dosiahol najväčší prírastok obyvateľov, napojených na verejný vodovod (Tabuľka 1). Rozvoj verejných vodovodov sa sústredil na zabezpečovanie zdrojov vody a technickej infraštruktúry pre komplexnú bytovú výstavbu. Tak sa zvyšoval počet zásobených obyvateľov a zvyšovaním komfortu bývania aj neúmerná špecifická spotreba vody, ktorá prevyšovala potrebu vody vo vyspelých krajinách sveta. Tento trend pokračoval až do začiatku deväťdesiatych rokov.
| Počet obyv. zásobovaných vodou z VV (tisíc) | 689 | 1104 | 1423 | 1966 | 2481 | 3125 | 3591 | 3990 | 4257 | 4455 | 4594 | 4676 |
| Roky | 1950 | 1960 | 1965 | 1970 | 1975 | 1980 | 1985 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 | 2008 |
| % podiel | 19,9 | 27,6 | 32,5 | 43,4 | 52,4 | 62,7 | 69,6 | 75,2 | 79,4 | 82,6 | 85,3 | 86,6 |
Celková špecifická spotreba vody v SR v roku 1990 dosiahla hodnotu 425,2 l/obyv./deň a špecifická spotreba vody pre obyvateľstvo 195,5 l/obyv./deň, v roku 2000 – 120,2 l/obyv./deň, 2005 – 95,1 l/obyv./deň, 2010 – 83,4 l/obyv./deň a v roku 2015 – 77,3 l/obyv./deň.
Z vyššie uvedených hodnôt je zrejmé, že úpravne vody, ktoré boli u nás vybudované s projektovanými kapacitami pre dané obdobie, sú v súčasnosti predimenzované.
V tridsiatych rokoch boli postavené 4 úpravne, všetky na východnom Slovensku. Najstaršia z nich v roku 1930 – Smrdiace Mláky s výkonom 8 l/s, kde sa využívala pomalá filtrácia, ďalšie tri úpravne upravovali podzemnú vodu filtráciou cez mramorovú drvinu. V súčasnosti ani jedna z nich nie je v prevádzke.
Vo vojnovom a povojnovom období štyridsiatych rokov boli dané do prevádzky dve úpravne podzemných vôd – Vajsove pramene a Modra - Harmónia, v ktorých sa prostredníctvom kontaktnej filtrácie vo filtroch s mramorovou drvinou voda odkysľovala. Úpravňa vody Vajsove pramene neďaleko Krupiny z roku 1942 bola zrekonštruovaná, mramor bol nahradený polovypáleným dolomitom (PVD), v súčasnosti pracuje s výkonom 5 l/s.
Aj v nasledujúcom desaťročí boli budované úpravne, kde sa využívala pomalá filtrácia, jedna z úpravní s touto technológiou po rekonštrukcii v roku 1986 – ÚV Kremnica je stále v prevádzke s výkonom 15 l/s. V tomto období boli dané do prevádzky tri úpravne povrchovej vody, v ktorých pomalá filtrácia bola nahradená klasickou rýchlofiltráciou, ktorá však určitých časových obdobiach bola neúčinná. V roku 1958 začala prevádzka úpravne podzemnej vody Dedina Mládeže, kde sa po prvýkrát odstraňovalo železo a mangán z vody na Slovensku. V tejto dekáde bolo vybudovaných 8 úpravní vôd využívajúcich pomalú, rýchlu a kontaktnú filtráciu a prvýkrát odstraňovanie železa a mangánu.
V šesťdesiatych rokoch počet úpravní razantne stúpol, čo súviselo s nárastom počtu obyvateľov napojených na verejný vodovod a rozvojom priemyslu. Vybudovaných bolo 42 úpravní, 21 úpravní pre úpravu podzemných vôd, 21 pre úpravu povrchových vôd, z toho jedna úpravňa, v ktorej sú upravované podzemné aj povrchové vody. V prípade podzemných vôd šlo o odstraňovanie železa a mangánu a odkysľovanie vody. V tomto období sa v úprave povrchových vôd prvýkrát začína používať vo viacerých úpravniach koagulácia. V roku 1963 bola daná do prevádzky úpravňa vody Štrbské Pleso, ktorá bola v roku 2019 zrekonštruovaná, v súčasnosti sa tu využíva membránová technológia – ultrafiltrácia v kombinácii s koaguláciou. V roku 1965 bola dokončená výstavba úpravne Hriňová, prvá úpravňa upravujúca vodu z vodárenskej nádrže a v tom čase aj s najväčším projektovaným výkonom – 260 l/s. Na juhu západného Slovenska bolo daných do prevádzky niekoľko úpravní odstraňujúcich železo a mangán z vody.
Od roku 1968 je v prevádzke úpravňa vody Perlová Dolina upravujúca povrchovú vodu, pred niekoľkými rokmi bola zrekonštruovaná a je v nej ako v prvej úpravni na úpravu povrchových vôd využívaná membránová technológia. V tomto roku bola daná do prevádzky úpravňa vody Osuské pre úpravu podzemných vôd, v roku 2015 bola zrekonštruovaná. V roku 1969 bola daná do prevádzky úpravňa Demänovská Dolina a patrí medzi tie, ktoré sú po rekonštrukcii v roku 2008 v prevádzke. Z tohto desaťročia vybudovaných úpravní vody bolo 31 odstavených, čo v niektorých prípadoch súviselo určite i s využívaním veľkokapacitného zdroja na Žitnom ostrove.
V sedemdesiatych rokoch trend výstavby úpravní pokračoval, bolo vybudovaných 93 úpravní vôd, 12 z nich upravujúce podzemné vody, napríklad v Tatranskej Štrbe, v Bardejove, Lekárovciach, v Holíči.
Do prevádzky boli dané veľké úpravne pre úpravu povrchových vôd z vodárenských nádrží, Klenovec, v nej bola zrealizovaná rekonštrukcia v rámci ktorej je prvýkrát nainštalovaná keramická mikrofiltrácia, úpravňa vody Bukovec s výkonom 700 l/s. Úpravňa vody Turček z roku 1979, ktorá upravovala vodu z povrchových zdrojov, bola v roku 2000 zrekonštruovaná, rozšírená a odber vody je riešený z vodárenskej nádrže. V súčasnosti z týchto 39 úpravní je v prevádzke 27.
V osemdesiatych rokoch pribudlo 21 úpravní vôd pre úpravu povrchových vôd – napr. v roku 1983 Nová Bystrica s výkonom 700 l/s, v súčasnosti upravuje 213 l/s, v roku 1984 Stakčín s projektovaným výkonom 1000 l/s, v súčasnosti upravuje cca 450 l/s a 4 úpravne pre úpravu podzemných vôd. A prvýkrát je daná do prevádzky úpravňa, v ktorej sú odstraňované bromičnany granulovaným aktívnym uhlím – Behynce (Tornaľa). Iba dve z tohto počtu boli vyradené z prevádzky.
V tabuľke 2 je uvedený prehľad počtu úpravní vôd daných do prevádzky v jednotlivých desaťročiach
| Roky | Počet úpravní | Podzemná voda | Povrchová voda | V prevádzke | Rekonštrukcia* |
|---|---|---|---|---|---|
| 1930–1939 | 4 | 3 | 1 | 0 | |
| 1940–1949 | 2 | 2 | 1 | 1 | |
| 1950–1959 | 8 | 4 | 4 | 4 | 1 |
| 1960–1969 | 41+1 | 21 | 21 | 10+1 | 6 |
| 1970–1979 | 39 | 12 | 27 | 27 | 3 |
| 1980–1989 | 25 | 4 | 21 | 23 | 1 |
| 1990–1999 | 9 | 2 | 7 | 7 | |
| 2000–2010 | 6 | 5 | 1 | 5 | 1 |
| po 2010 | 3 | 2 | 1 | 2 | 1 |
| celkom | 138 | 55 | 83 | 80 | 14 |
| * rekonštrukcia úpravne, ktorá bola vybudovaná v uvedených rokoch, neznamená rok rekonštrukcie | |||||
V deväťdesiatych rokoch sa zvýšil počet úpravní o 9, z toho 7 pre úpravu povrchových vôd. Najväčšie z nich: na strednom Slovensku Málinec s výkonom 230 l/s, v súčasnosti upravuje 120 l/s, na východnom Slovensku Jakubany s projektovaným výkonom 100 l/s, v súčasnosti 29 l/s, na západnom Slovensku Kúty v súčasnosti upravuje 42 l/s.
V rokoch 2000–2010 bolo vybudovaných 6 úpravní, päť z nich bolo navrhnutých pre odstraňovanie arzénu z podzemnej vody a jedna pre úpravu povrchovej vody. Z tohto počtu je v prevádzke 5 úpravní vôd.
Od roku 2010 boli dané do prevádzky 3 úpravne, dve na úpravu podzemných vôd, z ktorých jedna odstraňujúca bór (Kurima na východnom Slovensku) bola odstavená, druhá s názvom Havaj odstraňuje železo a mangán z vody. ÚV Podsúľová, upravuje povrchové vody, kde sa využíva mikrovláknový kazetový filter.
3. Membránové technológie v úprave vody na Slovensku
V prípade modernizácie ÚV Perlová dolina sa zvýšil výkon úpravne vody z pôvodných 15 l/s na 25 l/s. Pre novú technológiu sa v rámci areálu starej úpravne vody vybudovala nová budova, nakoľko pôvodná úpravňa vody počas výstavby vyrábala pitnú vodu pre spotrebisko. Hlavným technologickým stupňom je membránová ultrafiltrácia so stupňom filtrácie 0,1–0,2 µm. Membrány sú tvorené dutými vláknami osadenými do membránových modulov. Moduly sú usporiadané do dvoch liniek, každá má 2 vetvy po 5 modulov. Každá vetva je samostatnou jednotkou a fungujú paralelne. Efektívna plocha membrány v module je 91 m2, na výrobu membrány bol použitý PES (polyetérsulfón), filtračný prietok je 5 ÷ 14 m3/h.
Obr. 1: Pohľad na úpravňu vody a vodojem Štrbské Pleso
Po modernizácii ÚV Štrbské Pleso v roku 2019 sa zvýšil výkon úpravne z 10 l/s na 13 l/s. Na mieste pôvodnej úpravne vody bola vybudovaná nová budova bez možnosti priestorového rozšírenia, nakoľko sa objekt nachádza v 5 stupni ochrany prírody. Počas rekonštrukcie bolo Štrbské Pleso zásobované z doplnkového vodného zdroja Popradské Pleso. Hlavným stupňom úpravy vody je proces ultrafiltrácie (UF) na membránových moduloch naplnené dutými vláknami. Filtračná plocha modulu 77 m2, materiál membrány H-PVDF, špecifický prietok 40 až 110 l/m2/h. Ultrafiltrácia prefiltruje surovú vodu tak, že z nej odstráni mikroorganizmy, vírusy a nerozpustné látky. Na predúpravu sa používa koagulácia a rúrový reaktor na dosiahnutie potrebného reakčného času tvorby vločiek.
V roku 2021 bola v rámci rekonštrukcie nainštalovaná ultrafiltrácia pre zásobovanie do verejnej siete vodovodného systému v úpravni vody Čierny Balog. ÚV Čierny Balog rieši zákalové stavy a bakteriálne znečistenie v povrchovom zdroji vody. Ultrafiltrácia slúži aj ako bariéra voči železu a mangánu, ktoré sú prítomné v zdroji vody (0,07 až 0,40 mg/l Fe a 0,005 až 0,085 mg/l Mn) a v koagulačnom činidle – Fe2(SO4)3. V zoxidovanej forme tieto kovy UF dokáže zachytiť. ÚV Čierny Balog využíva na dezinfekciu vody oxid chloričitý (ClO2), ktorý je vhodným oxidačným činidlom nielen pre železo, ale aj pre mangán.
ÚV Jasná bola vybudovaná v roku 1999. Slúži na úpravu pitnej vody z povrchového zdroja Zadná voda v Demänovskej doline. V roku 2017 prešla rozsiahlou rekonštrukciou, pri ktorej bola technológia na úpravu vody zmodernizovaná. Na úpravu vody sú využívané dva sitové filtre, jeden s veľkosťou otvorov 500 μm a druhý s veľkosťou otvorov 200 μm, nasleduje 6 pieskových tlakových filtrov, každý z pieskových filtrov má výkon 5 l/s a posledný stupeň úpravy je kazetový mikrovláknový filter s veľkosťou otvorov 20 μm. Následne sa voda dezinfikuje chlórom, akumuluje vo vodojemoch a je poskytovaná spotrebiteľom. Projektovaná kapacita úpravne vody je 30 l/s, momentálne je povolený odber vody z vodného zdroja 15 l/s. Hlavným účelom pri úprave vody v tejto lokalite je odstraňovanie zákalu, ktorý je spôsobený prívalovými dažďami, topením snehu alebo ťažbou dreva. Pri zákaloch nad 50 NTU sa úpravňa vody vypína, následne sú obyvatelia a hotely zásobované naakumulovanou vodou vo vodojemoch, ktoré sa nachádzajú pri úpravni vody. Akumulácia je zabezpečená dvomi vodojemami, jeden má objem 1500 m3 a druhý 400 m3.
Zaujímavosťou je úpravňa vody Červený Kláštor, kde sa spája história s modernou technológiou úpravy vody: pomalá piesková filtrácia s membránovou technológiou. Pomalé pieskové filtre už nie sú v prevádzke, ich činnosť nahradili ultrafiltračné moduly. Pôvodná kapacita ÚV Červený Kláštor bola 3,5 l/s, po rekonštrukcii a inštalovaní membránovej technológie má výkon 2 l/s. ÚV slúžila doteraz ako doplnkový vodný zdroj s úpravou vody z potoka. V súčasnosti vyrába pitnú vodu pre spotrebisko Červený Kláštor.
V roku 2019 začala modernizácia ÚV Klenovec, ktorá upravuje povrchovú vodu z VN Klenovec, po rekonštrukcii je v technologickej linke úpravy vody zaradená flotácia a membránová mikrofiltrácia, v súčasnosti je kapacita úpravne vody 140 l/s.
Membránové technológie sa využívajú aj na odstraňovanie arzénu z vody, napr. ÚV Jasenie upravuje podzemnú vodu z miestneho vodného zdroja „Rástová“. Úroveň arzénu vo vodnom zdroji dlhodobo a trvale dosahuje hodnoty v rozpätí od 40 až do 90 μg As/l. Pôvodná technológia (oxidácia As3+ na As5+ s kontinuálnym dávkovaním roztoku KMnO4 bola v roku 2002 nahradená ozonizáciou s následnou sorpciou As5+ hydratovanými oxidmi železa, s následnou filtráciou na kontinuálnom pieskovom filtri DynaSand® DS 5 000 AE, v takomto prevedení bola uvedená do prevádzky v roku 2007) bola nahradená oxidáciou As oxidom chloričitým (reakčný čas 2–5 minút) s následnou koaguláciou síranom železitým a separáciou vločiek pomocou ultrafiltrácie (dve paralelné ultrafiltračné línie so šiestimi UF modulmi v jednej línii, spolu 720 m2 filtračnej plochy). Pred UF je predradená 200μm mechanická filtrácia. Projektovaný výkon po rekonštrukcii je 18 l/s. V roku 2020 zahájená skúšobná prevádzka. Ukazovatele Vyhlášky MZ SR č. 91/2023 Z.z. sú spĺňané nielen na výstupe upravenej vody z nového stupňa filtrácie a na odtoku z úpravne vody s hodnotami As ≤ 1 μg/l, ale aj na odberných miestach skupinového vodovodu s hodnotami v ukazovateli As pod limit As ≤ 10 μg/l. Od roku 2021 je úpravňa vody v plnej prevádzke.
4. Záver
Na Slovensku v histórii úpravy vody od začiatku minulého storočia bolo vybudovaných 138 úpravní vôd. Do dnešného dňa je v prevádzke 80 úpravní vôd, 14 z nich bolo zrekonštruovaných. Počet zrekonštruovaných úpravní vzhľadom k celkovému počtu úpravní vôd a rokom, kedy boli dané do prevádzky je príliš nízky.
Prevádzkované úpravne vôd sú bez väčších zásahov do technologickej zostavy, či strojno-technologického zariadenia v prevádzke niekoľko desaťročí. Je len samozrejmé, že väčšina z nich je morálne i fyzicky opotrebovaná. Mnohé z týchto úpravní sa stávajú zraniteľnými zvlášť v prípadoch náhleho zhoršenia kvality vody, ktoré je spôsobené dopadmi klimatických zmien, ako napr. prívalové dažde, náhle topenie snehu, nedostatok vody v dôsledku sucha a pod. V posledných rokoch je badateľná snaha o modernizáciu technologických procesov, ktorá sa už aj na Slovensku stáva realitou pripravovanými, realizovanými a zrealizovanými modernizáciami úpravní vôd.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu sprísňuje pravidelnú kontrolu účinnosti separácie pevnej formy. Prevádzkovateľ musí monitorovať aj parameter „zákal“ upravenej vody, v prípade ktorého je nutné spĺňať výrazne sprísnenú, referenčnú hodnotu pre zákal 0,3 NTU u 95 % vzoriek, pričom žiadna nepresahuje 1 NTU (neuplatňuje sa na zdroje podzemných vôd, v prípade ktorých je zákal spôsobený železom a mangánom).
Túto novú smernicu má Slovenská republika povinnosť implementovať do 10 rokov. Prevažná väčšina úpravní vôd na Slovensku však nedisponuje takým separačným stupňom, ktorý by dokázal splniť vyššie uvedenú požiadavku, a preto bude potrebná ich modernizácia. Vzhľadom na relatívne krátky implementačný čas a vysoký počet úpravní, ktoré budú vyžadovať modernizáciu technológie, je nevyhnutné začať bezodkladne s ich postupnou rekonštrukciou. Sú dve cesty: optimalizovať súčasnú technológiu úpravy vody alebo použiť membránové technológie, napr. ultrafiltrácia zaručuje zákal upravenej vody pod 0,2 NTU.
Procesy úpravy vody sú veľmi komplexné. Kvalita vody sa líši na každej lokalite, čo je spôsobené variabilitou výskytu rôznych látok s rôznym koncentračným rozmedzím, preto pri návrhu nových technologických postupov v úprave vody je potrebné vychádzať z výsledkov poloprevádzkových experimentov.
Modernizácia úpravní vôd je a isto ešte dlho bude jediným spôsobom, ako zachovať ich prevádzky schopnosť a ako pomocou uplatňovania technického rozvoja zvyšovať kvalitu prevádzky. Modernizácia je pre všetkých účastníkov oveľa náročnejšia na prípravu a realizáciu, ako je výstavba novej úpravne. Vzájomná výmena skúseností je najefektívnejší spôsob ako prekonať ťažkosti, ktoré sú viac, či menej súčasťou každej modernizácie.
5. Zoznam literatúry
- MWH´s Water Treatment, Principles and Design, Third Edition, autori John C. Citenden, et al. John Wiley and Sons, Inc., 2012, ISBN 0470405392, pp. 1920
- PELIKÁN, P., BUCHLOVIČOVÁ, J. 2016. Modernizácia úpravní vôd v Slovenskej republike. In: Sborník XX. mezinárodní konference Voda Zlín 2016, Zlín, ČR, 17.–18. 3. 2016, ISBN 978-80-905716, s. 47–52.
- ŠIMKO V., 2007. Zásobovanie pitnou vodou v SR – zabezpečenie kvality a technológia úpravy vody. In: Sborník XI. mezinárodní konference Voda Zlín 2007, Zlín, ČR, ISBN 978-80-239-8740-9, s. 23–26.
- ILAVSKÝ, J., BARLOKOVÁ, D., 2015. Modernizácia veľkých úpravní vôd v podmienkach Slovenska. In: Pitná voda 2015: zborník prednášok z XVI. Konferencie s medzinárodnou účasťou. Trenčianske Teplice, SR, 6.–8. 10. 2015. 1. vyd. Bratislava : VodaTím, 2015, s. 55–62. ISBN 978-80-971272-3-7.
- BARLOKOVÁ, D., ILAVSKÝ, J., ŠIMKO, V., KAPUSTA, O, 2018. Úprava vody a jej budúcnosť v podmienkach Slovenska. In: Voda Zlín 2018. Olomouc: Moravská vodárenská, 2018, s. 13–18. ISBN 978-80-905716-4-8.
Poďakovanie
Článok bol pripravený za finančnej podpory projektu VEGA 1/0666/23 a APVV-22-0610 a za pomoci pracovníkov vodárenských spoločností, ktorí nám poskytli potrebné informácie.
The first water treatment plants in Slovakia were built in the 1930s for the purpose of obtaining high-quality drinking water. The article provides an overview of water treatment plants and technologies used in water treatment during their existence. The total number of treatment plants that have been put into operation is 138, with a capacity from 1 l/s to 1000 l/s of treated water. Currently, 80 of this number are in operation, 14 of which have been reconstructed, not only the building part, but also the technological equipment has been replaced with newer, more efficient ones so that the treated water meets the requirements for drinking water set by the Decree of the Ministry of Health of the Slovak Republic No. 91/2023 Coll., which establishes details on the quality of drinking water, drinking water quality control, monitoring program and risk management in drinking water supply.