Požiadavky na tepelnú ochranu zabezpečujúce minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov
Od 1. januára 2013 nadobudli účinnosť nové právne a technické predpisy, ktoré majú dopad ma zvýšenie požiadaviek na potrebu energie na vykurovanie a tým aj na zvýšenie požiadaviek na potrebu tepla na vykurovanei a chladenie. Tieto požiadavky nie sú prísnejšie iba na nové budovy, ale aj na významne obnovované budovy. Navrhované opatrenia majú splniť hygienické a energetické požiadavky stanovené STN 73 0540-2: 2012. Vlastnosti zabudovaných komponentov ovplyvňujú výpočtovo určené tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií budov. Zhoda skutočných vlastností s navrhovanými závisí od presnosti vlastností komponentov, ich skutočnej kvality a kvality zabudovania. Návrhové hodnoty stavebných materiálov (výrobkov) sú uvedené v STN 73 0540-3: 2012.
Nové právne predpisy súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov
Revidovaná tepelnotechnická norma STN 73 0540-2: 2012 úzko súvisí s novými predpismi na energetickú hospodárnosť, zákonom č. 555/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov [1] a vyhláškou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z.
Kvalita novej, ale aj obnovenej budovy sa ovplyvňuje už návrhom zavedeným projektovou dokumentáciou. Projektant je podľa § 4 ods. 3 zákona č. 555/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov [1] povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy určených technickými normami zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby a výsledok projektového energetického hodnotenia uviesť v technickej správe projektovej dokumentácie.
Novelou zákona sa spresňuje definícia významnej obnovy. Za významnú obnovu budovy sa považujú stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac, ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou otvorových konštrukcií. To znamená, že ak napr. plocha otvorových konštrukcií bytového domu, ktoré sa vymenili tvorí 25 % obalovej plochy budovy, má vlastník povinnosť zabezpečiť energetický certifikát. Pokiaľ sa významná obnova existujúcej budovy jednorazovou stavebnou úpravou, ale postupnými čiastkovými úpravami, má vlastník povinnosť zabezpečiť nový certifikát, pokiaľ ďalšia obnovená (napr. zateplená plocha obvodového plášťa alebo strechy) má výmeru viac ako 25 % obalovej plochy.
Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy. Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať obnovovaná budova, ak je to technicky, ekonomicky a funkčne uskutočniteľné.
Pri projektovom hodnotení významne obnovovanej budovy podľa vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. projektová dokumentácia podľa § 4 ods. 3 zákona obsahuje splnenie požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti
- stavebných konštrukcií a na potrebu tepla na vykurovanie podľa technickej normy, ak sa má uskutočniť významná obnova celého obalu existujúcej budovy, alebo
- stavebných konštrukcií podľa technickej normy, ak sa má uskutočniť významná obnova len stavebných konštrukcií tvoriacich časť obalu existujúcej budovy (čiastková obnova uskutočňovaná postupovými krokmi).
Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. určuje postupné sprísňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Významný vplyv na potrebu energie na vykurovanie a tým aj na celkovú potrebu energie budovy má potreba tepla na vykurovanie. Potreba tepla na vykurovanie závisí od efektívnosti a kvality tepelnej ochrany budov. STN 73 0540-2: 2012 vymedzuje požiadavky na energeticky úsporné budovy (max. dovolené hodnoty zaručujúce splnenie hygienických kritérií), nízkoenergetické budovy (normalizované požiadavky od 1. 1. 2013), ultranízkoenergetické budovy (odporúčané hodnoty platné ako normalizované od 1. 1. 2016) a budovy s takmer nulovou potrebou energie (cieľové odporúčané hodnoty platné ako normalizované od 1. 1. 2021). Budovy s takmer nulovou potrebou energie definuje zákon č. 300/2012 Z. z. ako budovy s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti. Tepelná ochrana vytvára základné predpoklady pre zabezpečenie požadovanej úrovne výstavby z hľadiska energetických požiadaviek.
Požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti – STN 73 0540-2: 2012
Pri navrhovaní a posudzovaní sa musia zohľadniť požiadavky novej tepelnotechnickej normy STN 73 0540-2: 2012 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky, ktorá nadobudla účinnosť, rovnako ako zákon č. 555/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., od 1. januára 2013.
Návrh opatrení pri významnej obnove musí spĺňať požiadavku nákladovej efektívnosti odporúčaní. Hodnotenie nákladovej efektívnosti musí vychádzať zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú posudzovania úspor energie a aktuálnych cien energií a z predbežného odhadu investičných nákladov podľa obvyklých aktuálnych cien stavebných výrobkov a stavebných prác na trhu.
V súvislosti so spracovaním projektovej dokumentácie sa v predslove k norme uvádza, že norma sa vzťahuje na projektovú dokumentáciu budov, ktorá sa spracovala po dni platnosti normy. Projektová dokumentácia, ktorej spracovanie sa začne po tomto termíne, má byť spracovaná podľa tejto normy aj vtedy, keď sa prípravná dokumentácia spracovala podľa STN 73 0540-2: 2002. Pri projektovej dokumentácii, ktorá sa ku dňu platnosti tejto normy už rozpracovala, spracovateľ po dohode so stavebníkom diela posúdi možnosť dokončenia dokumentácie podľa tejto normy.
Nové budovy musia od 1. 1. 2013 spĺňať normalizované (požadované) požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Normalizované požiadavky musia splniť aj významne obnovované budovy. Ak to nie je funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné, musia spĺňať všetky stavebné konštrukcie, na ktorých sa uskutočňuje významná obnova, aspoň minimálne požiadavky na energeticky úsporné budovy.
| Druh stavebnej konštrukcie | Súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie [W/(m2.K)] | |||
|---|---|---|---|---|
| Maximálna hodnota Umax | Normalizovaná (požadovaná) hodnota UN | Odporúčaná hodnota Ur1 | Cieľová odporúčaná hodnota Ur2 | |
| Vonkajšia stena a šikmá strecha nad obytným priestorom so sklonom > 45° | 0,46 | 0,32 | 0,22 | 0,15 |
| Plochá a šikmá strecha ≤ 45° | 0,30 | 0,20 | 0,10 | 0,10 |
| Strop nad vonkajším prostredím | 0,30 | 0,20 | 0,10 | 0,10 |
| Strop pod nevykurovaným priestorom | 0,35 | 0,25 | 0,15 | 0,15 |
| Konštrukcia/ komponent | Súčiniteľ prechodu tepla [W/(m2.K)] | |||
|---|---|---|---|---|
| Maximálna hodnota1) UW,max | Normalizovaná (požadovaná) hodnota UW,N | Odporúčaná hodnota UW,r1 | Cieľová odporúčaná hodnota UW,r2 | |
| Okná, dvere, zasklené steny2) v obvodovej stene, strešné okná | 1,7 | 1,4 | 1,00 | 0,60 |
| Dvere do ostatných priestorov – bez zádveria – so zádverím | 4,3 5,5 | 3,0 4,0 | 2,5 3,0 | ≤ 2,0 ≤ 2,0 |
| 1) Platí pre budovy, na ktorých sa čiastočné stavebné úpravy vykonali v minulosti. 2) Požiadavky neplatia pre celopresklené obvodové plášte. | ||||
Stavebné konštrukcie musia spĺňať požiadavky na vylúčenie rizika rastu plesní na ich vnútornom povrchu a na vylúčenie kondenzácie vodnej pary v stavebnej konštrukcii alebo na jej vnútornom povrchu (požiadavka na otvorové výplne v zabudovanom stave). Splnením týchto požiadaviek sa zabezpečuje preukázanie splnenia základnej požiadavky na hygienu a ochranu zdravia.
Hrúbka tepelnej izolácie dodatočnej tepelnej ochrany
Sprísňovanie požiadaviek na stavebné konštrukcie ovplyvní najmä hrúbku tepelnej izolácie uplatňovanej v nových obalových konštrukciách, ale aj v obnovovaných stavebných konštrukciách pri významnej obnove.
| Nosná / základná konštrukcia | Tepelná izolácia | Minimálna hodnota (Energeticky úsporné budovy) | Normalizovaná hodnota (Nízkoenergetické budovy) | Odporúčaná hodnota (Ultra-nízkoenergetické budovy) | Cieľová hodnota (Budovy s takmer nulovou potrebou energie) | ||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Materiál | Označenie | Súčiniteľ tep. vodiv. λ [W/(m.K)] | Hrúbka zaokr. nahor na 10 mm | Rmin = 2,0 | Umax = 0,46 | Hrúbka zaokr. nahor na 10 mm | RN = 3,0 | UN = 0,32 | Hrúbka zaokr. nahor na 10 mm | Rr1 = 4,4 | Ur1 = 0,22 | Hrúbka zaokr. nahor na 10 mm | Rr2 = 6,5 | Ur2 = 0,15 | |
| ČSN 73 0540 1964 R = 0,52 | Minerálna vlna | No-basil FKD | 0,045 | 0,07 | 2,08 | 0,445 | 0,12 | 3,19 | 0,298 | 0,18 | 4,52 | 0,213 | 0,27 | 6,52 | 0,149 |
| Penový polystyrén | EPS 70 | 0,041 | 0,07 | 2,23 | 0,417 | 0,11 | 3,20 | 0,296 | 0,16 | 4,42 | 0,218 | 0,25 | 6,62 | 0,147 | |
| Kamenná vlna | No-basil FKDS | 0,039 | 0,06 | 2,06 | 0,449 | 0,10 | 3,08 | 0,307 | 0,16 | 4,62 | 0,209 | 0,24 | 6,67 | 0,146 | |
| Penový polystyrén | EPS NEO | 0,033 | 0,05 | 2,04 | 0,453 | 0,09 | 3,25 | 0,293 | 0,13 | 4,46 | 0,216 | 0,20 | 6,58 | 0,148 | |
| Fenolová pena | Weber. therm ultra | 0,025 | 0,04 | 2,12 | 0,437 | 0,07 | 3,32 | 0,287 | 0,10 | 4,52 | 0,213 | 0,15 | 6,52 | 0,149 | |
Hrúbka tepelnej izolácie v ETICS sa navrhuje so zohľadnením tepelnotechnickej kvality pôvodnej konštrukcie obvodového plášťa, so zohľadnením vplyvu tepelných mostov a druhu tepelnej izolácie použitej v tepelnoizolačnom systéme. V tabuľke 3 sú uvedené približné hodnoty vyplývajúce iba z uvažovania ideálneho výseku stavebnej konštrukcie. Použitie tepelnej izolácie ovplyvňujú aj požiadavky protipožiarnej bezpečnosti.
Hrúbka tepelnej izolácie by pri zatepľovanom obvodovom plášti v kontaktnom tepelnoizolačnom systéme (ETICS) mala byť od 1. januára 2013 v závislosti na druhu uplatnenej tepelnej izolácie (penový polystyrén, minerálna vlna) a tepelnotechnickej kvality pôvodnej stavebnej konštrukcie (v závislosti na období výstavby pôvodnej budovy) 80 až 120 mm. Pri zateplení strešného plášťa je potrebné uplatniť 130 až 180 mm dodatočnej vrstvy tepelnej izolácie. Pre zabezpečenie úrovne ultranízkoenergetickej výstavby bude potrebná vrstva tepelnej izolácie s hrúbkou 140 až 180 mm v ETICS a 340 až 410 mm v strešnom plášti. Uvedené hrúbky tepelnej izolácie ovplyvňujú podmienky skúšania zložených tepelnoizolačných systémov.
Tepelnotechnické vlastnosti stavebných materiálov – STN 73 0540-3: 2012
Pre navrhovanie dodatočnej tepelnoizolačnej ochrany je potrebné poznanie tepelnotechnických vlastností stavebných materiálov charakterizovaných nasledujúcimi veličinami: objemová hmotnosť ρ, súčiniteľ tepelnej vodivosti λ, merná tepelná kapacita c, faktor difúzneho odporu μ, súčiniteľ difúzie vodnej pary δ alebo ekvivalentná difúzna hrúbka sd. Výpočtové (návrhové) hodnoty ρ, λ, c, μ stavebných materiálov sa uvádzajú v tabuľke 16 STN 73 0540-3: 2012 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 3: Vlastnosti prostredí a stavebných výrobkov.
Hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti λ sa v norme uvádzajú osobitne pre materiály vo vonkajších a vo vnútorných konštrukciách vzhľadom na rozdiely v obsahu ich vlhkosti. Ako výpočtová (návrhová) hodnota pre určenie hrúbky tepelnej izolácie sa nepoužíva deklarovaná hodnota, ale hodnota určená podľa STN EN ISO 10456 Stavebné materiály a výrobky. Tepelno-vlhkostné vlastnosti. Tabuľkové návrhové (výpočtové) hodnoty a postupy na stanovenie deklarovaných a návrhových hodnôt tepelnotechnických veličín. Pre správny výber stavebného výrobku je potrebné aj poznanie objemovej hmotnosti stavebného materiálu. Pre penový polystyrén do ETICS sa navrhujú dosky s objemovou hmotnosťou 15–20 kg/m3 a potom výpočtová hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti je 0,040 W/(m.K), pre dosky z kamennej vlny objemovej hmotnosti 170 kg/m3 sa uvažuje hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti je 0,045 W/(m.K). Pre nové materiály, ktoré sa neuvádzajú v tabuľkách 16 a 17 normy, platia hodnoty deklarované výrobcom na základe preukazovania zhody (podľa nového: na základe posudzovania parametrov).
Požiadavky na tepelnú ochranu tvoria iba časť požiadaviek na budovy z hľadiska zabezpečenia ich energetickej efektívnosti. Vlastne ovplyvňujú iba obalové konštrukcie v závislosti na tvare budovy. V konečnom dôsledku sú stanovené požiadavky splniteľné iba, ak sa navrhnú a príslušne uplatnia aj efektívne systémy vykurovania, chladenia, vetrania, prípravy teplej vody a osvetlenia.
Literatúra
- [1] Zákon č. 300/2012 Z. z. z 18. septembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku (stavebný zákon)
- [2] STN ISO 15686-1: 2011 Budovy a ich časti. Plánovanie životnosti. Časť 1: Všeobecné princípy a rámec
- [3] Kol. autorov TSÚS: Predikcia zabezpečenia energetickej hospodárnosti nebytových budov. Úloha VaV č. 10110095/2011-Z-1771/2950/2011/MDVRR SR, etapa 03. Bratislava: TSÚS, n.o. 2012
From the 1st January 2013 new legal and technical regulations are coming in force, which have an impact on higher requirements on energy use for heating and this way also on energy use for heating and cooling. These requirements are stricter not only on the new, but also on major renovated buildings. Proposed measures must fulfil hygienic and energy requirements set by STN 73 0540-2: 2012. Calculated thermal protection properties of building structures are influenced by the properties of used components. Conformity of achieved real properties with the design of building depends from the accuracy of components properties, their real quality and quality of the installation. The design values for construction materials (products) are set in STN 73 0540-3: 2012.