Recenzovaný V roku 2011 Bratislava zareagovala na výzvu EÚ na program FP7-ENERGY-SMART CITIES-2012 a na účasť na medzinárodnom projekte EU-GUGLE: „Európske mestá slúžiace ako zelená mestská brána vo vedení k trvalo udržateľnej energii“. Cieľom projektu bolo dosiahnuť koncepciu energetickej hospodárnosti budov, zabezpečiť energetickú efektívnosť samotných budov pri ich používaní a znížiť energetickú náročnosť v mestskej oblasti, v ktorej sa budova nachádza.
Recenzovaný Postupné sprísňovanie hodnoty súčiniteľa prechodu tepla obalových stavebných konštrukcií zohľadňuje požiadavky smernice EÚ na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov pri súčasnom rešpektovaní nákladovo optimálnych podmienok. Požiadavky na normalizovaný súčiniteľ prechodu tepla odrážajú situáciu na trhu so stavebnými výrobkami (najmä oknami). Zohľadňujú sa aj hygienické parametre, požiadavky na tepelnú pohodu a požiadavky na zníženie potreby energie na vykurovanie z obnoviteľných zdrojov. Návrh normalizovaných požiadaviek podľa konsolidovaného textu zohľadňuje súhrn požiadaviek na zhotovovanie stavieb, obnovu budov, ale aj spotrebu energie pri výrobe stavebných materiálov, najmä tepelných izolácií.
Vplyvom sprísnenia požiadaviek na tepelnú ochranu od 1. januára 2013 dochádza k zvýšeniu hrúbky tepelnej izolácie, čoho dôsledkom je zmena požiadaviek na navrhovanie podľa STN 73 0802/Z2 a zhotovovanie tepelnoizolačných kontaktných systémov (STN 73 2901) triedy reakcie na oheň aspoň B-s1, d0 z hľadiska bezpečnosti v prípade požiaru.
Od 1. januára 2013 nadobudli účinnosť nové právne a technické predpisy, ktoré majú dopad ma zvýšenie požiadaviek na potrebu energie na vykurovanie a tým aj na zvýšenie požiadaviek na potrebu tepla na vykurovanei a chladenie. Tieto požiadavky nie sú prísnejšie iba na nové budovy, ale aj na významne obnovované budovy.
Průzkum stavu obvodových plášťů na bázi pórobetonu bytových domů na Slovensku, provedený v letech 2010 a 2011, prokázal rozsáhlý výskyt trhlin. Ty mohou představovat problém pro bezpečné kotvení ETICS ke stávající obalové konstrukci. Trhlina představuje diskontinuitu ve hmotě a výsledky výtažných zkoušek ukazují, že okolí trhliny lze považovat za oslabenou oblast s nižší únosností hmoždinek. V tomto příspěvku informujeme o rámcových výsledcích zkoušek provedených in situ a o předběžných výsledcích laboratorních zkoušek.
Obnova budov sa týka v SR najmä bytových domov postavených hromadnými formami v druhej polovici minulého storočia s využitím najmä panelových technológií. Obnova budov sa uskutočňuje ako celková alebo čiastková. Znižovanie potreby energie v budovách, najmä potreby energie na vykurovanie sa uskutočňuje ako významná obnova. Uskutočneniu významnej obnovy má predchádzať odstránenie systémových porúch.
Přepracované znění směrnice o energetické náročnosti budov č. 2010/31/EU požaduje další snižování spotřeby energie v budovách. Znamená to, že je třeba přesněji určit vymezení požadavků energetické třídy A, čemu se musí podřídit i požadavky na tepelnou ochranu budovy, včetně požadavků na jednotlivé stavební konstrukce. Požadavky na energetickou náročnost budovy se liší pro jednotlivé kategorie budov vzhledem k jejich účelu, ale i jemu se podřizující geometrické a konstrukční parametry budov.
Od 1. 10. 2009 platí na Slovensku nová vyhláška č. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu. Je záväzným dokumentom vyplvývajúcim zo zákona č. 555/2005 Z. z., v ktorom je implementovaná smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov.
Vykonávacia vyhláška č. 625/2006 Z.z. k zákonu 555/2005 Z.z. určuje postup na hodnotenie energetickej hospodárnosti budov. Na vyhotovenie energetického certifikátu je možné použiť výpočtové normalizované hodnotenie, alebo prevádzkové hodnotenie z nameranej spotreby energie pre existujúce budovy. Škála pre zaradenie budovy do energetickej triedy je pre obe hodnotenia rovnaká. Potrebná je preto úprava nameranej spotreby energie na normalizované podmienky.
