Reklama

Využitie výsledkov zrýchlených koróznych skúšok na predikciu korózie výstuže

Ing. Miroslav Brodňan, PhD., doc. Ing. Peter Koteš, PhD., Ing. Miroslav Strieška

Recenzovaný

Trvanlivosť konštrukčných materiálov je všeobecne definovaná ako schopnosť materiálu udržiavať si svoje fyzikálne a mechanické vlastnosti v čase. Pri železobetónových konštrukciách je betón ideálnym materiálom na ochranu oceľovej výstuže. Železobetónové konštrukcie sú však vystavené environmentálnym zaťaženiam – agresívnym podmienkam, ktoré spôsobujú degradáciu materiálov ako napr. koróziu výstuže. Norma STN EN ISO 9224 opisuje výpočet celkovej hodnoty koróznej straty. Napriek týmto známym normovým výpočtom je vhodné realizovať aj merania na skutočných vzorkách, ktoré sú ale časovo náročné. Z tohto dôvodu je užitočné použiť zrýchlený korózny test. Predmetom nášho výskumu bolo porovnať výsledky hodnôt koróznej straty zo zrýchlenej koróznej skúšky podľa normy STN EN ISO 9227 s výpočtom koróznej straty podľa normy STN EN ISO 9224.

Reklama

1. Úvod

V súčasnosti poznáme mnoho železobetónových konštrukcií a konštrukčných prvkov porušených koróziou oceľovej výstuže, čo má vplyv hlavne na ich údržbu, životnosť a trvanlivosť [1–3]. Oceľová výstuž v železobetónových konštrukciách je v prvej fáze chránená samotným betónom a nachádza sa v tzv. pasívnom štádiu (0, t₀), ale po skončení tohto štádia začína oceľová výstuž postupne korodovať. V našom príspevku sa venujeme priebehu druhého štádia, takzvaného aktívneho štádia (t₀, T). Počas aktívneho štádia sa pôsobením korózie znižuje priemer výstuže, čo má výrazný vplyv na zníženie odolnosti železobetónového prvku. Preto je nutné zamerať sa nielen na vplyvy zapríčiňujúce vznik koróznych procesov, ale aj na overenie a definovanie vhodných koróznych modelov. Korózia výstuže pôsobením vonkajšieho prostredia môže ovplyvňovať železobetónovú konštrukciu aj niekoľko desaťročí. To je dôvod, prečo je veľmi vhodné použiť zrýchlené korózne testy v koróznej komore na urýchlenie vzniku a postupu korózie. Otázkou zostáva ako sme schopní porovnať výsledky z komory s výsledkami koróznej rýchlosti vo vonkajšom prostredí.

2. Definovanie korózie kovov

Korózia kovov a zliatin sa dá definovať rôznymi spôsobmi [4]. Prvý spôsob je založený na type reakcie na povrchu kovu, elektrochemickej alebo chemickej korózii. Rozdiel medzi týmito dvoma druhmi korózie spočíva v skutočnosti, že elektrochemická korózia zahŕňa anodickú a katodickú reakciu, zatiaľ čo chemická korózia ho nezahŕňa. Ďalší spôsob je založený na tvare korodovaného povrchu kovu. Všeobecne známe delenie je na rovnomernú a nerovnomernú koróziu a ďalej rozlišujeme aj jamkovú koróziu, štrbinovú koróziu, galvanickú koróziu, koróziu pod napätím atď. [4–6]. Iný spôsob klasifikácie je založený na koróznom prostredí: podzemná korózia, atmosférická korózia, korózia pôsobením plynov, bakteriálna korózia, mikrobiálna korózia atď. [4, 5]. V tomto článku sa zameriavame na atmosférickú koróziu, ktorá sa dá definovať podľa koncentrácie oxidu siričitého vo vzduchu alebo podľa rýchlosti prenikania oxidu siričitého do štyroch skupín: mestské, vidiecke, priemyselné alebo morské prostredie [7].

Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu mať vplyv na koróziu. Môžu byť rozdelené na endogénne a exogénne faktory. Do endogénnych faktorov zaraďujeme napr. zloženie kovu, povrchovú úpravu (povlak so zinkom alebo s PVC), chemickú a fyzikálnu homogenitu povrchu atď. Medzi exogénne faktory radíme hlavne: tvorbu koróznych produktov na povrchu kovu, vlhkosť na povrchu kovu, znečistenie a klimatické podmienky (najmä hodnoty ako sú teplota T, relatívna vlhkosť vzduchu Rh, chloridy Cl⁻ a oxid siričitý SO₂, ktoré podľa normy STN EN ISO 9223 [7] najviac ovplyvňujú proces korózie), chránený alebo nechránený povrch kovu (kde slnko alebo dážď viac ovplyvňujú nechránené vzorky).

Ďalšou možnou diskutabilnou otázkou je samotný zrýchlený korózny test. Norma STN EN ISO 8044 [4] definuje viacero koróznych skúšok, napr. koróznu skúšku na mieste (realizovanú v prirodzenom prostredí), koróznu skúšku počas prevádzky (vykonávanú v prevádzke), simulovanú koróznu skúšku (realizovanú za simulovaných prevádzkových podmienok) alebo zrýchlenú koróznu skúšku (vykonávanú v náročnejších podmienkach) atď.

3. Korózne modely

Pôsobením atmosférického prostredia väčšinou vzniká rovnomerná korózia, ale napríklad v prípade betonárskej alebo predpínacej výstuže v mostných objektoch môžu chloridové ióny spôsobiť jamkovú alebo bodovú koróziu, ktorá je nebezpečnejšia vzhľadom na väčšiu rýchlosť prebiehajúcej korózie.

V dostupnej literaratúre je uvedených niekoľko koróznych modelov. Klinesmith a kol. [8] odvodili lineárny model korózie daný vzťahom:

(1)

kde sú

y: hrúbka koróznej straty [µm],
t: čas expozície [roky],
TOW: čas navlhčenia [h/rok],
SO₂: koncentrácia oxidu siričitého [µg/m³],
Cl⁻: rýchlosť vnikania chloridov [mg/m²/deň],
T: teplota vzduchu [°C; K]
A, B, C, D, E, F, G, H, J, T₀: empirické koeficienty.

Albrecht a Naeemi [9] odvodili funkciu danú nasledujúcou rovnicou:

(2)

kde je

D: hrúbka koróznej straty [mm],
A₀: rýchlosť korózie v prvom roku expozície [mm/rok],
t: čas expozície [roky],
A₁: konštanta.

Kombinácia týchto dvoch modelov je definovaná podľa aktuálnej normy STN EN ISO 9224 [10], kde korózne straty sú počas prvých dvadsiatich rokov reprezentované mocninovou funkciou (3) a potom po uplynutí tohto obdobia je odporúčaná lineárna funkcia (4):

(3)

(4)

kde je

r_corr: rýchlosť korózie [µm/rok] podľa STN EN ISO 9223 [7],
b: špecifický časový exponent kov-prostredie, ktorý má hodnotu zvyčajne menej jako jedna.

Albrecht a Hall [11] prezentujú bi-lineárny model ako výsledky vzoriek vyrobených z korodujúcej ocele, uhlíkovej ocele a medi v rôznych prostrediach (vidieckom, priemyselnom a morskom). V tomto prípade bola rýchlosť korózie pre prvý rok r_corr [μm/rok] vyššia ako v nasledujúcich rokoch hodnota D [μm], ale hlavný rozdiel oproti norme STN EN ISO 9224 [10] bol, že hrúbka koróznej straty D po prvom roku bola reprezentovaná lineárnou funkciou.

Pre rovnomernú koróznu stratu betonárskej výstuže (strata priemeru ø(t)) bol vyvinutý model podľa Bažanta [12] pre morské prostredie a následne upravený podľa Andrade [13] pre vnútrozemské oblasti:

(5)

Úbytok priemeru ø(t) sa môže tiež vypočítať z rýchlosti korózie r_corr [14]:

(6)

V prípade jamkovej korózie sa používa tento vzorec:

(7)

kde je

p(t): úbytok priemeru [mm],
i_corr: korózna prúdová hustota [μA/cm²],
R: súčiniteľ zohľadňujúci jamkovú koróziu.

Okrem deterministických modelov boli vyvinuté aj pravdepodobnostné modely podľa Southwell-Melchersa [15], Frangopola [16] alebo Qin-cui a Guedes-Soaresa [17].

4. Popis zrýchleného korózneho testu

Obr. 1: Vystužené betónové bloky umiestnené v koróznej komore

Tak ako už bolo spomínané predtým, samotný proces korózie je veľmi komplikovaný a známe korózne modely sa odlišujú. Meranie koróznej straty vo vonkajšom prostredí je dlhodobý proces a väčšinou trvá aj viac rokov, dokonca v prípade železobetónovej konštrukcie môže pasívne štádium trvať aj niekoľko desaťročí. To je jeden z dôvodov, prečo je vhodné použiť zrýchlenú koróznu skúšku. Pri našej koróznej skúške bol zvolený test rozstrekovania soľného roztoku podľa normy STN EN ISO 9227 [18]. Podľa tejto normy je definované rozstrekovanie 5% (50 g/l ± 5 g/l) roztoku chloridu sodného v kontrolovanom prostredí v koróznej komore. Ďalšie predpísané hodnoty pri tejto skúške sú teplota v komore 35 °C ± 2 °C, pH od 6,5 do 7,2 a 100% relatívna vlhkosť prostredia.

Korózny test bol realizovaný v dvoch fázach. V prvej fáze boli v komore vložené vzorky nechránenej výstuže (oceľové výstužné tyče). Priemer vzoriek bol ø6 mm, ø10 mm, ø14 mm a ø25 mm a dĺžka každej vzorky bola 300 mm. V druhej fáze boli vyrobené a do komory uložené vystužené betónové bloky (obr. 1). V tomto príspevku sú uvedené výsledky iba prvej skúšobnej fázy, pretože overovanie betónových blokov v koróznej komore stále pokračuje a tieto výsledky sa budú priebežne spracovávať a publikovať v ďalšom období.

Nechránené výstuže sa vo vopred zvolených časových intervaloch vyberali z koróznej komory (celkový čas trvania skúšky bol 1 500 hodín, tj. 62,5 dňa) a odstránili sa z nich povrchové produkty korózie (hrdza). Následne sa vzorky odvážili na kalibrovaných váhach. Na základe počiatočnej hmotnosti a dĺžky vzoriek bola vypočítaná korózna strata podľa rovnice (8) so zohľadnením predpokladu, že dĺžka vzoriek je konštantná (obr. 2 vľavo) alebo podľa rovnice (9) na základe predpokladu, že dĺžka vzoriek nie je konštantná (obr. 2 vpravo).

(8)

(9)

kde sú

D_corr,B a D_corr,C: korózne straty [mm],
ø: počiatočný priemer výstuže [mm],
Δm: strata hmotnosti v čase [kg],
l: počiatočná dĺžka vzorky [mm]
ρ: objemová hmotnosť vzorky [kg/m³].

Obr. 2a: Korózna strata D dolní index corr na základe predpokladu, že dĺžka vzoriek je konštantná

Obr. 2b: Korózna strata D dolní index corr na základe predpokladu, že dĺžka vzoriek nie je konštantná

Obr. 2: Korózna strata D_corr na základe predpokladu, že dĺžka vzoriek je konštantná (vľavo) alebo dĺžka vzoriek nie je konštantná (vpravo)

5. Výsledky zrýchleného korózneho testu

Na obr. 3 je uvedená korózna strata D_corr vzoriek nechránenej výstuže s priemerom ø6 mm, ktorá bola vypočítaná podľa rovnice (8) (vľavo) a podľa rovnice (9) (vpravo).

Obr. 3a: Hodnoty koróznej straty D dolní index corr nechránenej výstuže o priemere ø6 mm sa blížia k lineárnej funkcii vypočítanej podľa rovnice (8)

Obr. 3b: Hodnoty koróznej straty D dolní index corr nechránenej výstuže o priemere ø6 mm sa blížia k lineárnej funkcii vypočítanej podľa rovnice (9)

Obr. 3: Hodnoty koróznej straty D_corr nechránenej výstuže o priemere ø6 mm sa blížia k lineárnej funkcii vypočítanej podľa rovnice (8) (vľavo) a podľa rovnice (9) (vpravo)

Parabolické, lineárne a mocninové funkcie boli aproximované na krivky koróznej straty D_corr (D_corr,B, D_corr,C) a tieto výsledné hodnoty sú uvedené v tab. 1 a graficky v obr. 3.

Tab. 1: Výsledky z aproximácie kriviek koróznej straty `D`_corr
pomocou parabolickej, lineárnej a mocninovej funkcie
`R`²	ø6		ø10		ø14		ø25
`R`²	`D`_corr,B [%]	`D`_corr,C [%]	`D`_corr,B [%]	`D`_corr,C [%]	`D`_corr,B [%]	`D`_corr,C [%]	`D`_corr,B [%]	`D`_corr,C [%]
Parabolická funkcia	99,26	99,26	99,57	99,57	98,87	98,87	99,84	99,84
Lineárna funkcia	99,25	99,25	99,57	99,57	98,49	98,48	99,14	99,14
Mocninová funkcia	99,78	99,78	99,57	99,57	94,88	94,88	99,04	99,04

V tab. 1 je vidieť, že korózna strata D_corr môže byť aproximovaná na lineárnu funkciu napriek tomu, že parabolická funkcia je o niečo viac presnejšia.

Je potrebné uviesť, že korózne prostredie v koróznej komore sa líši od vonkajšieho prostredia a v koróznej komore nepôsobia všetky činitele, ktoré vplývajú na koróziu vo vonkajšom prostredí. Aj napriek tomu však môže zrýchlený korózny test ponúknuť relatívne uspokojivé výsledky. Ako bolo uvedené vyššie, korózna strata D_corr v prostredí koróznej komory môže byť aproximovaná na lineárnu funkciu. Obdobné výsledky dosiahli aj ďalší autori na kovových vzorkách konštrukčnej ocele [19-21].

6. Prevod výsledkov zrýchleného korózneho testu na vonkajšie prostredie

Zrýchlený test v koróznej komore môže trvať niekoľko dní, týždňov alebo aj mesiacov. Pre praktické porovnanie je potrebné vedieť, koľko dní v prostredí soľnej hmly v koróznej komore sa rovná tomu istému koróznemu porušeniu vo vonkajšom prostredí. Pre toto porovnanie sme použili korózny model podľa aktuálne platných noriem STN EN ISO 9223 [7] a STN EN ISO 9224 [10].

Pri vonkajšom prostredí je potrebné vedieť, aký typ agresivity prostredia sa bude porovnávať. Norma STN EN ISO 9223 [7] definuje stupne koróznej agresivity atmosféry v prvom roku expozície a tomu zodpovedajúcu rýchlosť korózie r_corr. Okrem toho norma STN EN ISO 9224 [10] popisuje výpočet koróznej straty D na ďalšie roky. Táto norma tiež opisuje priemernú hodnotu korózie r_av počas prvých 10 rokov a ustálený korózny stav r_lin ako priemernú rýchlosť korózie v priebehu prvých 30 rokov (bez počiatočného obdobia r_av = 10 rokov), pozri tab. 2.

Tab. 2: Rýchlosť korózie pre uhlíkové ocele `r`_corr, `r`_av a `r`_lin pre rôzne stupne koróznej agresivity atmosféry
podľa noriem STN EN ISO 9223 [7] a STN EN ISO 9224 [10]
Stupeň koróznej agresivity	Jednotka	`r`_corr	`r`_av	`r`_lin
C1	[μm/rok]	`r`_corr ≤ 1,3	`r`_av ≤ 0,4	`r`_lin ≤ 0,3
C2	[μm/rok]	1,3 < `r`_corr ≤ 25	0,4 < `r`_av ≤ 8,3	0,3 < `r`_lin ≤ 4,9
C3	[μm/rok]	25 < `r`_corr ≤ 50	8,3 < `r`_av ≤ 17	4,9 < `r`_lin ≤ 10
C4	[μm/rok]	50 < `r`_corr ≤ 80	17 < `r`_av ≤ 27	10 < `r`_lin ≤ 16
C5	[μm/rok]	80 < `r`_corr ≤ 200	27 < `r`_av ≤ 67	16 < `r`_lin ≤ 39
CX	[μm/rok]	200 < `r`_corr ≤ 700	67 < `r`_av ≤ 233	39 < `r`_lin ≤ 138

Ako možno vidieť na obr. 4 [22] alebo tiež ako definovali aj ďalší autori [23], stupne koróznej agresivity atmosféry v Slovenskej republike patria približne do kategórií C2 až C3.

Obr. 4a: Rýchlosť korózie r dolní index corr uhlíkovej ocele v Slovenskej republike počas prvého roku v rokoch 2001

Obr. 4b: Rýchlosť korózie r dolní index corr uhlíkovej ocele v Slovenskej republike počas prvého roku v roce 2014

Obr. 4: Rýchlosť korózie r_corr uhlíkovej ocele v Slovenskej republike počas prvého roku v rokoch 2001 (vľavo) a 2014 (vpravo)

Ďalšia otázka z hľadiska zrýchleného korózneho testu je – aká bude hodnota priemernej koróznej rýchlosti r_corr,ch [μm/deň] v koróznej komore, so zohľadnením predpokladu, že korózna strata je vyjadrená lineárnou funkciou. Rýchlosť korózie r_corr,ch bola vyjadrená ako priemerná hodnota z celého obdobia skúšky (1 500 hodín, tj. 62,5 dňa) pre každý priemer vzorky a je takáto:

r_corr,ch = 3,98 µm/deň (pre priemer ø6 mm),
r_corr,ch = 3,85 µm/deň (pre priemer ø10 mm),
r_corr,ch = 3,93 µm/deň (pre priemer ø14 mm),
r_corr,ch = 3,56 µm/deň (pre priemer ø25 mm).

Priemerná hodnota rýchlosti korózie r_corr,ch bola 3,8 μm/deň a približný odhad, koľko rokov predstavuje pre vonkajšie prostredie rovnaké korózne porušenie vzoriek v koróznej komore je uvedené na obr. 5 (vpravo).

Z obr. 5 je zrejmé, koľko rokov vo vonkajšom prostredí predstavuje rovnaké korózne porušenie vzoriek nechránenej výstuže z uhlíkovej ocele v prostredí soľnej hmly. Napríklad 10 rokov pôsobiaceho vonkajšieho prostredia predstavuje 1,14 dňa, 21,94 dní alebo 43,87 dní uloženia vzorky v koróznej komore, keď prvý rok korózie r_corr je 1,3 μm/rok, 25 μm/rok, alebo 50 μm/rok, čo je hranica stupňa koróznej agresivity atmosféry C2, C3.

Obr. 5a: Výpočet koróznej straty D pre 100 rokov vo vonkajšom prostredí pre uhlíkovú oceľ

Obr. 5b: Približný odhad, koľko rokov vo vonkajšom prostredí predstavuje rovnaké korózne porušenie vzoriek v koróznej komore

Obr. 5: Výpočet koróznej straty D pre 100 rokov vo vonkajšom prostredí pre uhlíkovú oceľ (vľavo) a približný odhad, koľko rokov vo vonkajšom prostredí predstavuje rovnaké korózne porušenie vzoriek v koróznej komore (vpravo)

7. Záver

V príspevku sa porovnávala vypočítaná korózna strata D_corr podľa aktuálne platných noriem STN EN ISO 9223 [7] a STN EN ISO 9224 [10] s výsledkom koróznej straty D_corr,ch vzoriek nechránených výstužných oceľových tyčí, ktoré boli ovplyvnené rozstrekovaním soľného roztoku v koróznej komore podľa STN EN ISO 9227 [18].

Korózna strata D_corr,ch zistená v koróznej komore bola aproximovaná na lineárnu funkciu s presnosťou viac ako 99 %. Priemerná korózna strata v tomto prostredí bola cca r_corr,ch = 3,8 μm/deň. Korózna strata D_corr vyjadrená podľa STN EN ISO 9223 [7] a STN EN ISO 9224 [10] bola definovaná pre stupeň koróznej agresivity C2 a C3, čo je typické prostredie v Slovenskej republike. Čiastkové závery boli porovnané a bola definovaná závislosť, ktorá udáva, koľko dní musia byť vzorky z uhlíkovej ocele v koróznej komore, aby sa zabezpečilo rovnaké korózne porušenie ako platí pre stupne koróznej agresivity atmosféry C2 a C3.

8. Poďakovanie

Tento článok vznikol za finančnej podpory Grantovej agentúry VEGA SR v rámci riešenia úloh 1/0413/18 „Vplyv degradačných činiteľov na trvanlivosť konštrukcií a mostov“, 1/0045/19 „Hodnotenie spoľahlivosti predpätých konštrukcií a možnosti ich zosilňovania“ a podpory Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy APVV-14-0772 „Trvanlivosť prvkov dopravnej infraštruktúry“.

9. Literatúra

JANOTKA, I.; BAČUVČÍK, M.; PAULÍK, P.; ŠEVČÍK, P. Materiálové a mechanické vlastnosti 100ročného priehradového mostného nosníka – posúdenie trvanlivosti betónu, Konferencia Betonárske dni 2018, Bratislava, 2018, str. 335–340.
BILČÍK, J.; FILLO, Ľ.; BENKO, V.; HALVONÍK, J. Betónové konštrukcie. Návrh podľa STN EN 1992-1-1, STU Bratislava, 2008, 374 s.
DRAGOMIROVÁ, J.; PALOU, M. T. Príprava a vlastnosti vysokopevnostných ťažkých betónov, Konferencia Betonárske dni 2018, Bratislava, 2018, s. 165–170.
STN EN ISO 8044 Korózia kovov a zliatin. Základné termíny a definície (ISO 8044: 2015), ÚNMS Bratislava, 2016.
LANDOLFO, R.; CASCINI, L.; PORTIOLI, F. Modeling of metal structure corrosion damage: a state of the art report, Sustainability 2010, Vol. 2, p. 2163–2175.
WINSTON, R. R. Uhlig´s corrosion handbook. 3^rd edition: Glossary of selected terms used in corrosion science and engineering, New Jersy: The Electronical Society Series, p. 1217–1221, 2011.
STN EN ISO 9223 Korózia kovov a zliatin. Korózna agresivita atmosfér. Klasifikácia, stanovenie a odhad (ISO 9223: 2012), ÚNMS Bratislava, 2012.
KLINESMITH, D. E.; McCUEN, R. H.; ALBRECHT, P. Effect of environmental condition on corrosion rate, Journal of Materials in Civil Engineering, Vol. 19, 2007, p. 1221–1239.
ALBRECHT, P.; NAEEMI, A. H. Performance of Weathering Steel in Bridges, National Cooperative Highway Research Program, Report 272, 1984.
STN EN ISO 9224 Korózia kovov a zliatin. Korózna agresivita atmosfér. Smerné hodnoty pre stupne koróznej agresivity (ISO 9224: 2012), ÚNMS Bratislava, 2012.
ALBRECHT, P.; HALL, T. T. Atmospheric corrosion resistance of structural steels, Journal of Materials in Civil Engineering, Vol. 15, 2003, p. 2–24.
BAŽANT, Z. P. Physical model for steel corrosion in concrete sea structures – Theory, Journal of Structural Division, ASCE, 105 (6) 1979, p. 1137–1153.
ANDRADE, C.; SARRIA, J.; ALONSO, C. Corrosion rate field monitoring of post-tensioned tendons in contact with chlorides, Conference Durability of building materials and components, Stockholm, Sweden, 1996, p. 959–967.
THOFT-CHRISTENSEN, P. A Reliability Based Expert System for Bridge Maintenance, Tekno Vision Conference, Denmark, 1992.
MELCHERS, R. E. Corrosion uncertainty modelling for steel structures, Journal of Constructional Steel Research, Elsevier, 1999.
AKGÜL, F.; FRANGOPOL, D. M. Lifetime performance analysis of existing steel girder bridge superstructures, Journal of Structural Engineering, Vol. 130, No. 12, p. 1875–1888.
GUEDES SOARES, C.; GARBATOV, Y. Reliability of maintained, corrosion protected plates subjected to non-linear corrosion and compressive loads, Marine Structures, Elsevier, 1999.
STN EN ISO 9227 Skúšky korózie v umelých atmosférach. Skúšky soľnou hmlou (ISO 9227: 2017), ÚNMS Bratislava, 2018.
ODROBIŇÁK, J.; GOCÁL, J.; JOŠT, J. Experimental measurement of corrosion loss of structural steel, Konferencia Oceľ, drevo, betón a sklo v konštrukciách, Kočovce, 2017, s. 165–172.
KORNIEKOVO, E.; OSSENBRINK, R.; MICHAILOV, V. Corrosion properties of structured sheet metals in salt environment, Engineering review, Vol. 31, Issue 2, 2011, p. 91–104.
KŘIVÝ, V.; KUBZOVÁ, M.; KREISLOVÁ, K.; URBAN, V. Characterization of corrosion products on weathering steel bridges influenced by chloride deposition, Metals 2017,7,336.
STRIEŠKA, M.; KOTEŠ, P. Influence of environmental pollution on degradation of materials, Young scientist 2017, 9^th International scientific conference of civil engineering and architecture, Štrbské Pleso, High Tatras, 2017.
IVAŠKOVÁ, M.; KOTEŠ, P.; DUNDEKOVÁ, S. Impact of Air Pollution and Climate Conditions on Carbon Steel in Slovak Republic, Materials Science Forum, Vol. 844, 2016, p. 83–88.

English Synopsis

Application of Corrosion Tests Results on Prediction of Steel Reinforcement Corrosion

Durability is described as the ability of a material to maintain its physical and mechanical properties over time. In reinforced concrete (RC) structures, concrete is the ideal material to protect the steel reinforcement. However, the RC structures are exposed to environmental loads, which cause the deterioration of materials as corrosion of reinforcement. The standard STN EN ISO 9224 describes the calculation of the whole corrosion loss. Despite these calculations, it is appropriate to perform the measurements on the real samples, which are time consuming. For this reason, it is useful to use accelerated corrosion test. The basis of our research was to compare the results of thickness of corrosion loss in accelerated corrosion test according the standard STN EN ISO 9227 with the calculation of corrosion loss according the standard STN EN ISO 9224.