Reklama

Potenciál drevo-plastových kompozitov v nosných konštrukciách stavieb

Přehrát audio verzi

Potenciál drevo-plastových kompozitov v nosných konštrukciách stavieb

00:00

00:00

1x

  • 0.25x
  • 0.5x
  • 0.75x
  • 1x
  • 1.25x
  • 1.5x
  • 2x

Foto: Pexels

Rozvoj aditívnej výroby (Additive Manufacturing, AM), predovšetkým technológií Fused Filament Fabrication (FFF) a Fused Deposition Modelling (FDM), prináša nové možnosti v oblasti výroby konštrukčných prvkov. Tieto technológie umožňujú realizáciu zložitých geometrií na základe digitálnych modelov, pričom poskytujú vysokú mieru tvarovej voľnosti jednotlivých prvkov, možnosť veľkej variability typov prvkov a presné riadenie distribúcie materiálu v konštrukcii. Aditívna výroba umožňuje optimalizáciu tvaru a hmotnosti v závislosti od rozloženia vnútorných síl, čo vedie k zvýšeniu pomeru tuhosti k hmotnosti a vytvára priestor pre využitie nástrojov založených na topologickej optimalizácii. V dôsledku toho sa 3D tlač stáva atraktívnym nástrojom na vývoj inovatívnych nosníkov a sendvičových systémov s vysokou účinnosťou a nízkou ekologickou stopou.

Reklama

Úvod

Pokrok v oblasti aditívnej výroby (Additive Manufacturing, AM), najmä metód Fused Filament Fabrication (FFF) a Fused Deposition Modelling (FDM), umožňuje nový pohľad na výrobu konštrukčných prvkov. Tieto technológie umožňujú vytvárať komplexné geometrie z digitálnych modelov, pričom poskytujú vysokú mieru slobody tvarov jednotlivých prvkov, možnosť vysokej variability typov prvkov a presné riadenie rozloženia materiálu v konštrukcii [1] [2] [3].

Na rozdiel od tradičných výrobných postupov, ktoré sa spoliehajú na hranaté, pravidelné prierezy, aditívna výroba umožňuje prispôsobiť geometriu prvku predpokladanému prenosu síl, Obr.1, a môže znížiť spotrebu materiálu [4]. Environmentálny prínos však nemožno odvodiť iba z použitia 3D tlače alebo drevnej zložky kompozitu; závisí aj od druhu a pôvodu polyméru, spotreby energie pri výrobe, životnosti výrobku a možností jeho ďalšieho spracovania.

Obr. 1 – Príklad skúmaných kompozitných nosníkov [1]
Obr. 1 – Príklad skúmaných kompozitných nosníkov [1]
 

Medzi rôznymi tlačiteľnými materiálmi sa v poslednom období ukázali ako perspektívne drevoplastové kompozity (Wood–Plastic Composites, WPCs), ktoré spájajú mechanickú výkonnosť, udržateľnosť a estetiku. WPC kompozity umožňujú zúžitkovať piliny alebo iný odpad z drevospracujúceho priemyslu v kombinácii s termoplastickými polymérmi, ako sú ABS alebo PLA, čím vzniká udržateľný materiál vhodný aj pre architektonické a konštrukčné aplikácie [5]. Pomery medzi drevom a plastom, ako aj veľkosť a tvar drevných častíc, výrazne ovplyvňujú pevnosť, tuhosť a tlačiteľnosť výsledného kompozitu, Obr. 2. Správne pripravené filamenty s homogénnou štruktúrou zabezpečujú lepšie väzby medzi fázami a menšie tepelné poškodenie drevných častíc, čo vedie k vyššej kvalite výtlačkov [2] [4] [5].

Drevo-plastové kompozity (WPC) v nosných konštrukciách

Obr. 2 – Príklad dutého stenového prvku z drevo-plastového kompozitu [7]
Obr. 2 – Príklad dutého stenového prvku z drevo-plastového kompozitu [7]

Drevo-plastové kompozity predstavujú špecifickú triedu materiálov, ktoré kombinujú vlákna na báze celulózy s termoplastickou zložkou. Hoci sa tradične spájali najmä s nenosnými aplikáciami, ako sú terasy a obklady, nedávny pokrok v oblasti extrúznych technológií rozšíril ich použitie aj na nosné steny a prvky namáhané ohybom. [1] [6] [7] [8]

Výskumníci z univerzity v Bangkoku [6] [7] skúmajú použitie WPC v nosných stenách zrubového typu domu. Kde sú na seba ukladané duté drevo-plastové bloky obdĺžnikového prierezu, Obr. 2. Sú navzájom prepojené perom a drážkou. Kapacitu takejto steny stanovili na 40,3 kN/m eperimentálnymi metódami. [6]

Najslabším miestom konštrukcie je ostenie medzi dvoma otvormi, Obr. 3., ktorému sa venovali v nasledujúcom výskume [7], kde skúmali odolnosť ostenia so zosilnením oceľovými pásmi. Pásy lepili na povrch steny epoxidovým lepidlom. Experimentálne a simuláciami v softvéri MKP stanovili kapacitu zosilnenej steny na 48 kN/m.

Obr. 3 – Skúmaná časť stenového panelu medzi otvormi a jej zosilnenie oceľovými pásmi, a jej numerický model MKP [7]
Obr. 3 – Skúmaná časť stenového panelu medzi otvormi a jej zosilnenie oceľovými pásmi, a jej numerický model MKP [7]
Obr. 4 – Vzťah zvislého zaťaženia a vodorovných deformácií u (relatívna deformácia u/h teda pomer deformácie k výške steny) [7]
Obr. 4 – Vzťah zvislého zaťaženia a vodorovných deformácií u (relatívna deformácia u/h teda pomer deformácie k výške steny) [7]
 

Pri stenových paneloch s otvormi bola zaťažiteľnosť v citovanej štúdii obmedzená kritériom vodorovného posunu (h/150). Zaťaženie zodpovedajúce tomuto limitu dosiahlo 12,3 kN/m pri paneli s dvoma oknami a 14,0 kN/m pri paneli s jedným oknom a jednými dverami [7]. Tieto hodnoty predstavujú zaťaženie pri zvolenom limite deformácie. Autori štúdie následne uvádzajú znížené hodnoty 4,12 a 4,69 kN/m, ktoré sú výsledkom použitia menšieho redukčného materiálového súčiniteľa, z viacerých štúdií citovaných v práci [7] str. 252.

Ďalším z výskumov použitia WPC v nosných konštrukciách prebieha na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave. Tu sa skúma potenciál spojenia 3D tlače a WPC.

Výskum sa zameriaval na návrh a numerickú analýzu zdrobneniny priehradového nosníka vyrobeného z 3D tlačeného drevo-plastového kompozitu (WPC). Cieľom bolo vytvoriť spoľahlivý numerický model, ktorý slúžil ako podklad pre nadväzujúce experimentálne skúšky. Materiál bol charakterizovaný na základe ťahových a ohybových skúšok vykonaných podľa noriem ISO 527-4:2023 a EN 310:1993, z ktorých bol odvodený pracovný diagram napätie–pretvorenie implementovaný do FEM modelu, Obr. 5.

Obr. 5 – Model výpočtového modelu [8]
Obr. 5 – Model výpočtového modelu [8]

Numerická simulácia prebiehala v prostredí SOFiSTiK s využitím škrupinových prvkov s hrúbkou 4 mm, pričom bola uvažovaná geometricky aj materiálovo nelineárna analýza trojbodového ohybu, Obr. 6. Stabilita riešenia bola overená testom konvergencie siete, ktorý preukázal rozdiel normálového napätia σx medzi dvoma najjemnejšími sieťami (2 mm a 1 mm) na úrovni 3,45 %. Na základe numerickej analýzy bola maximálna únosnosť skúšaného prvku stanovená na 115 N pri deformácii 0,6 mm [8].

Obr. 6 – Výsledky pomerných pretvorení v nosníku [8]
Obr. 6 – Výsledky pomerných pretvorení v nosníku [8]

Uvedené výsledky sa vzťahujú na skúmaný zmenšený model, použitý materiálový opis, geometriu a zadané okrajové podmienky. Pred posúdením nosníka v reálnej stavebnej konštrukcii bude potrebné numerické predpovede overiť experimentálne a vyhodnotiť vplyv mierky, smeru tlače, spojenia vrstiev, teploty a dlhodobého zaťaženia.

Záver

Používanie plastov a polymérnych kompozitov v nosných konštrukciách stavieb predstavuje perspektívny, no zároveň stále rozvíjajúci sa prístup v oblasti stavebného inžinierstva. Vďaka nízkej objemovej objemovej hmotnosti, vysokej tvarovej flexibilite a možnosti presného riadenia materiálového zloženia umožňujú tieto materiály návrh konštrukčných prvkov s priaznivým pomerom tuhosti k hmotnosti a s vysokým stupňom geometrickej optimalizácie. V kombinácii s modernými výrobnými technológiami, ako je aditívna výroba, sa otvárajú nové možnosti pre vývoj netradičných nosných systémov, ktoré by bolo konvenčnými technológiami obtiažne alebo ekonomicky nevýhodné realizovať.

Z environmentálneho hľadiska môžu polymérne kompozity, najmä v kombinácii s prírodnými plnivami alebo recyklovanými plastmi, prispieť k znižovaniu spotreby primárnych surovín a k efektívnejšiemu využívaniu materiálu. Ich odolnosť voči vlhkosti, biologickej degradácii a korózii zároveň predurčuje tieto materiály na použitie v agresívnych alebo vlhkých prostrediach, kde tradičné stavebné materiály vykazujú obmedzenú životnosť.

Na druhej strane, využívanie plastov v nosných konštrukciách je spojené s viacerými limitmi. Kľúčovým problémom je citlivosť na zvýšené teploty, ktoré môžu významne ovplyvniť únosnosť a použiteľnosť konštrukcie počas jej životnosti.

Výskumy doposiaľ preukázali vhodnosť použitia plastov napríklad v jednopodlažných rodinných domoch zrubového typu. Kde materiál dosahuje postačujúce odolnosti. Pri porovnaní odolnosti s účinkami zaťaženia jednopodlažného rodinného domu, kde celkové zvislé zaťaženie prenášané na stenu dosahuje približne 3,28 kN/m, vyšli pomery využitia únosnosti menšie ako 1,0. To potvrdilo, že typické WPVC kompozitné zrubové steny s dvoma otvormi sú vyhovujúce pre jednopodlažné objekty s rozponom strechy do 4 m, za predpokladu neuvažovania vodorovných zaťažení [7].

Výsledky štúdií pre WPC tlačené na 3D tlačiarni naznačili, že tlač nosných prvkov z drevo-plastových kompozitov predstavuje perspektívny prístup k výrobe konštrukčných prvkov s vysokou mierou geometrickej variability a výrazným potenciálom pre uplatnenie topologickej optimalizácie [8].

Literatúra a použité zdroje

  1. GHANBARI-GHAZIJAHANI, T. et al. 2022. 3D printed honeycomb cellular beams made of composite materials (plastic and timber). In Construction and Building Materials [online]. 2022. Vol. 315, s. 125541. Dostupné na:
    https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0950061821032797.
  2. WANG, S. et al. 2020. Effects of fused deposition modeling process parameters on tensile, dynamic mechanical properties of 3D printed polylactic acid materials. In Polymer Testing [online]. 2020. Vol. 86, s. 106483. Dostupné na: https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0142941820301793.
  3. HU, Y. et al. 2016. Fabrication and mechanical behaviors of corrugated lattice truss composite sandwich panels. In Composites Science and Technology [online]. 2016. Vol. 125, s. 114–122. Available at:
    https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S026635381630029X.
  4. KRAPEŽ TOMEC, D. et al. 2024. Effect of thermal modification of wood particles for wood-PLA composites on properties of filaments, 3D-printed parts and injection moulded parts. In European Journal of Wood and Wood Products [online]. 2024. Vol. 82, no. 2, s. 403–416. Available at: https://doi.org/10.1007/s00107-023-02018-2.
  5. JASIŃSKI, W. et al. 2025. 3D Printing Wood–PLA Composites: The Impact of Wood Particle Size. In Polymers [online]. 2025. Vol. 17, no. 9, s. 1165. Available at: https://www.mdpi.com/2073-4360/17/9/1165.
  6. PULNGERN, T. et al. 2017. Compressive load, thermal and acoustic properties of wood/polyvinyl chloride composite log-wall panels. In Journal of Reinforced Plastics and Composites [online]. 2017. Vol. 36, no. 16, s. 1183–1193. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/0731684417699712.
  7. EAKINTUMAS, W. et al. 2022. Load-bearing capacity of wood polyvinyl chloride composite log-walls with openings strengthened with steel flat bars via experimental and numerical studies. In Structures [online]. 2022. Vol. 37, s. 242–254. Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.istruc.2022.01.003
  8. KÁZSMÉR, M. et. al. 2025. Návrh experimentu drevo-plastového kompozitného nosníka tlačeného na 3D tlačiarni. In Advances in Architectural, Civil and Environmental Engineering (AACEE 2025). Bratislava: Spektrum STU.
 
Komentář recenzenta Ing. Lukáš Velebil, Ph.D., ČVUT v Praze, UCEEB

Článek se zabývá aktuální problematikou využití dřevo-plastových kompozitů v nosných konstrukcích a jejich propojením s technologiemi aditivní výroby. Příspěvek má převážně přehledový charakter a vhodně shrnuje dosavadní výzkum WPC prvků používaných ve stěnových konstrukcích i možnosti výroby geometricky optimalizovaných nosných prvků pomocí 3D tisku. Pozitivně hodnotím propojení výsledků zahraničních studií s výzkumem probíhajícím na STU v Bratislavě, kde je numericky analyzován zmenšený model 3D tištěného příhradového nosníku z WPC. Článek názorně ukazuje jak potenciál těchto materiálů, tak jejich současná omezení a správně upozorňuje zejména na problematiku teplotní citlivosti. Před publikací bych doporučil přesněji rozlišit pojmy mezní, charakteristická a návrhová únosnost a vysvětlit původ a význam redukčního, resp. bezpečnostního součinitele 0,335 použitého při stanovení návrhových únosností stěnových panelů. Některá obecná tvrzení o nízké ekologické stopě, odolnosti proti vlhkosti, biologické degradaci či dlouhodobé vhodnosti polymerních kompozitů by měla být formulována opatrněji, protože jsou významně závislá na konkrétním složení kompozitu a podmínkách expozice. Po provedení těchto věcných zpřesnění považuji článek za přínosný přehled současných možností využití WPC v nosných konstrukcích. Drobné nedostatky byly odstraněny, článek doporučuji k vydání.

English Synopsis

The development of additive manufacturing (AM), especially Fused Filament Fabrication (FFF) and Fused Deposition Modelling (FDM) technologies, brings new possibilities in the production of structural components. These technologies allow for the creation of complex geometries based on digital models, offering a high degree of shape freedom for individual parts, a wide range of variability in types of components, and precise control over material distribution in the structure. Additive manufacturing allows for optimizing shape and weight depending on the distribution of internal forces, which leads to a higher stiffness-to-weight ratio and opens up opportunities for using tools based on topology optimization. As a result, 3D printing becomes an attractive tool for developing innovative beams and sandwich systems with high efficiency and a low environmental footprint.

 
 

Reklama