Reklama

Fotovoltika a požiare striech: štatistické trendy a technické výzvy

Přehrát audio verzi

Fotovoltika a požiare striech: štatistické trendy a technické výzvy

00:00

00:00

1x

  • 0.25x
  • 0.5x
  • 0.75x
  • 1x
  • 1.25x
  • 1.5x
  • 2x

Dynamický rozvoj fotovoltiky na Slovensku prináša okrem energetických benefitov aj nové výzvy v oblasti požiarnej bezpečnosti strešných inštalácií. Hoci kumulatívny inštalovaný výkon na Slovensku dosiahol ku koncu roka 2024 hodnotu 1 114 MW, masívny nárast počtu systémov sprevádza zvyšujúca sa incidencia požiarov. Práca vychádza z internej štatistiky Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR, ktorá v období rokov 2021 – 2023 eviduje nárast na 42 incidentov, s maximom v roku 2023. Analýza príčin preukazuje, že primárnym rizikom nie sú samotné fotovoltické panely, ale technické poruchy (48 %) a elektrické skraty (31 %) v pridružených komponentoch. Výsledky zdôrazňujú potrebu legislatívnych úprav, napríklad v oblasti povinnej aplikácie požiarnotechnických zariadení a zvyšovania požiarnej odolnosti strešných plášťov.

Reklama

1. Úvod

Sektor fotovoltiky na Slovensku preukazuje výraznú dynamiku, ktorá je v súlade s celoeurópskym trendom posilňovania obnoviteľných zdrojov energie. Analýza dát z konca roka 2024 potvrdzuje tento trend a ukazuje, že rast sa stále zrýchľuje. Celkový prírastok novej kapacity v roku 2024 dosiahol 274 MW, čo predstavuje druhú najvyššiu ročnú hodnotu od referenčného roku 2010. Vďaka tejto akcelerácii dosiahol kumulatívny inštalovaný výkon fotovoltických (FV) systémov na Slovensku ku koncu roka 1 114 MW [1].

Obrázok 1 Inštalovaný výkon fotovoltických elektrární na Slovensku – 2010 – 2024 (MW) [1]
Obrázok 1 Inštalovaný výkon fotovoltických elektrární na Slovensku – 2010 – 2024 (MW) [1]

Zaradenie fotovoltiky do národného energetického mixu je čoraz evidentnejšie. K záveru roka 2024 tvorili solárne systémy už 29 % celkovej inštalovanej kapacity všetkých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku. Na druhej strane, ich príspevok k celkovej národnej produkcii elektrickej energie bol na úrovni približne 1,4 %. [1]

Obrázok 2 Podiel jednotlivých zdrojov na celkovej výrobe elektriny na Slovensku (2024): obnoviteľné zdroje energie (zelená), jadrová energia (oranžová), fosílne palivá (žltá)) [1]
Obrázok 2 Podiel jednotlivých zdrojov na celkovej výrobe elektriny na Slovensku (2024): obnoviteľné zdroje energie (zelená), jadrová energia (oranžová), fosílne palivá (žltá)) [1]

Oproti minulým rokom nastala zmena v štruktúre trhu: väčšinu nového výkonu (52 %) po prvýkrát tvorili firmy, zatiaľ čo domácnosti tvorili 41 % a veľké elektrárne len 7 % ročného prírastku [1].

Obrázok 3 Inštalovaný výkon a počet fotovoltických elektrární na Slovensku podľa typu (2024). Prírastok inštalovaného výkonu podľa segmentov nainštalované v roku 2024 (vľavo), celkovo nainštalované do roku 2024 (vpravo): veľké elektrárne (zelená), domácnosti (oranžová), firmy – komerčný sektor (žltá) [1].
Obrázok 3 Inštalovaný výkon a počet fotovoltických elektrární na Slovensku podľa typu (2024). Prírastok inštalovaného výkonu podľa segmentov nainštalované v roku 2024 (vľavo), celkovo nainštalované do roku 2024 (vpravo): veľké elektrárne (zelená), domácnosti (oranžová), firmy – komerčný sektor (žltá) [1].

2. Požiare striech s fotovoltickými systémami

Fotovoltické systémy sa stali dôležitým nástrojom energetickej sebestačnosti budov. Prinášajú ekologické aj ekonomické benefity, no ich masové nasadzovanie otvára aj otázky ich požiarnej bezpečnosti. Najmä strešné inštalácie, ktoré sú najrozšírenejšie pri rodinných domoch a budovách predstavujú špecifické riziko, keďže prípadný požiar môže rýchlo zasiahnuť nosnú konštrukciu aj vnútorný priestor pod strechou.

2.1 Štatistické dáta

Na Slovensku doposiaľ absentuje komplexná verejná štatistika požiarov vyvolaných fotovoltickými (FV) systémami, pričom interná databáza Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR (PTEÚ) reflektuje primárne požiare na väčších objektoch. Incidenty v malých subjektoch, najmä na rodinných domoch, nie sú v systéme automaticky podchytené, preto bola pre potreby analýzy vypracovaná manuálna orientačná štatistika. Tá vzhľadom na metodické limity poskytuje len čiastkový pohľad na aktuálnu situáciu [2].

Z predložených dát vyplýva, že po roku 2020 (1 požiar) došlo k prudkej eskalácii incidentov, ktoré v období 2021 – 2023 dosiahli kumulatívny počet 42 prípadov. Kulmináciu predstavuje rok 2023 s 26 požiarmi, pričom údaje za rok 2024 (11 incidentov) potvrdzujú pretrvávajúci trend. Tento nárast priamo korešponduje s masívnou dynamikou rozširovania FV inštalácií v SR, hoci absencia dát z rodinných domov neumožňuje stanoviť presnú celkovú bilanciu [2].

Obrázok 4 Štatistika požiarov FV systémov na Slovensku za roky 2020 – 2024 [2]
Obrázok 4 Štatistika požiarov FV systémov na Slovensku za roky 2020 – 2024 [2]

Aj medzinárodná štatistika požiarov FV systémov je nejednotná, keďže neexistuje spoločná metodika zberu dát. Údaje pochádzajú od rôznych inštitúcií a nie sú vždy porovnateľné. Napríklad v Nemecku bolo v rokoch 1995 – 2012 evidovaných približne 400 incidentov, z toho 180 bolo identifikovaných ako požiare priamo súvisiace s FV systémami [3], [4], [5].

Štúdia opisujúca stav v Nemecku poukazuje, že incidenty najčastejšie vznikali priamo pri inštalácii alebo v prvom roku prevádzky (Obrázok 5), čo naznačuje, že hlavnými príčinami boli chyby výrobkov a nedostatky v montáži [5].

Obrázok 5 Miera incidentov v čase od uvedenia do prevádzky [5]
Obrázok 5 Miera incidentov v čase od uvedenia do prevádzky [5]

2.2 Príklady incidentov na strechách s FV systémami

Medzi aprílom 2020 a júnom 2021 došlo na strechách distribučných centier Amazonu v SA k viacerým medializovaným požiarom spôsobených fotovoltickými systémami. Tieto udalosti viedli k dočasnému odstaveniu všetkých firemných solárnych striech v USA a k vykonaniu rozsiahlych kontrol. Napriek incidentom Amazon pokračuje v rozvoji svojho solárneho programu, ktorý od roku 2017 zahŕňa 176 objektov, čo poukazuje na výzvy spojené s prevádzkou veľkých FV inštalácií na priemyselných budovách [6].

Významné environmentálne dopady mal aj napríklad požiar skladu v Noardburgume v Holandsku (20. 5. 2021), pri ktorom boli vo vzdialenom okolí nachádzané úlomky fotovoltických panelov. Obyvatelia hlásili ich výskyt na pozemkoch a vzniknutý dymový oblak spôsobil rozšírenie fragmentov na veľké vzdialenosti. Zvýšená spotreba hasiacej vody zároveň predstavovala riziko kontaminácie pôdy a podzemných vôd, čo upozorňuje na environmentálne následky rozsiahlych požiarov FV systémov [7].

Obrázok 6 Požiar v meste Noardburgum v Holandsku [7]
Obrázok 6 Požiar v meste Noardburgum v Holandsku [7]

Požiare FV inštalácií sa nevyhýbajú ani Slovensku. Príkladom je nedávny požiar na streche predajne áut v Dunajskej Strede, ktorý spôsobil vážne škody na fotovoltickej inštalácii aj samotnej budove a vyžadoval zásah hasičských jednotiek. Tento prípad ilustruje riziká spojené s prevádzkou strešných FV systémov [8].

Obrázok 7 Požiar FV na streche predajne áut v Dunajskej Strede (21. júl 2025) [8]
Obrázok 7 Požiar FV na streche predajne áut v Dunajskej Strede (21. júl 2025) [8]
Obrázok 8 Požiar FV na streche predajne áut v Dunajskej Strede – pohľad na strechu (21. júl 2025) [8]
Obrázok 8 Požiar FV na streche predajne áut v Dunajskej Strede – pohľad na strechu (21. júl 2025) [8]

3. Hlavné príčiny vzniku požiaru

Obrázok 9 Schematické zobrazenie usporiadania fotovoltické systému: 1 – FV generátor, 2 – rozvodná skrinka, 3 – kabeláž jednosmerného prúdu (DC), 4 – hlavný DC odpínač (oddeľovač), 5 – striedač (invertor), 6 – kabeláž striedavého prúdu, 7 – merací rozvádzač [4]
Obrázok 9 Schematické zobrazenie usporiadania fotovoltické systému: 1 – FV generátor, 2 – rozvodná skrinka, 3 – kabeláž jednosmerného prúdu (DC), 4 – hlavný DC odpínač (oddeľovač), 5 – striedač (invertor), 6 – kabeláž striedavého prúdu, 7 – merací rozvádzač [4]

Pri hodnotení príčin je nevyhnutné uvedomiť si, že fotovoltický systém nie je len pasívny panel na streche. Ide o komplexný elektrický systém, ktorý zahŕňa kritické komponenty ako meniče napätia, DC odpínače, konektory, kabeláž a v čoraz väčšej miere aj batériové úložiská. Práve tieto súčasti, ich kvalita a predovšetkým spôsob inštalácie, sú takmer vždy zdrojom problému [4].

Zahraničné analýzy poskytujú jasný obraz o závažnosti a príčinách. Nemecká štúdia (210 prípadov) ukázala, že zatiaľ čo takmer polovica (46%) incidentov skončí len menším tepelným poškodením, 42% prerastie do lokalizovaného požiaru na streche a až 12% sa rozvinie do vážneho požiaru celej budovy [5], [9].

Hlavnou príčinou vzniku požiaru býva elektrická porucha, často spôsobená chybami komponentov, chybným návrhom systému alebo nesprávnou inštalačnou praxou. Analýza 46 prípadov v Spojenom Kráľovstve ukázala, že najčastejšie identifikovanou príčinou boli DC odpínač (18 incidentov), DC konektory (10 incidentov) a meniče (7 incidentov) [9].

Obrázok 10 Následky lokálneho požiaru, pri ktorom je ľavý DC odpínač úplne zničený ohňom, pričom došlo k vedľajšiemu poškodeniu susedného oddeľovača a invertora nad ním [9]
Obrázok 10 Následky lokálneho požiaru, pri ktorom je ľavý DC odpínač úplne zničený ohňom, pričom došlo k vedľajšiemu poškodeniu susedného oddeľovača a invertora nad ním [9]
Obrázok 11a Nepoškodený DC konektor
a
Obrázok 11b Príklad kontaktu DC konektora, ktorý bol vystavený elektrickému oblúku (b) [9]
b
Obrázok 11 Nepoškodený DC konektor (a) a príklad kontaktu DC konektora, ktorý bol vystavený elektrickému oblúku (b) [9]
 
Obrázok 12 Zvyšky DC invertora pri rozoberaní a skúmaní v laboratóriu [9]
Obrázok 12 Zvyšky DC invertora pri rozoberaní a skúmaní v laboratóriu [9]
Obrázok 13 Štatistika príčin požiaru FV systému zaznamenaná na Slovensku od roku 2020 do 2024 [2]
Obrázok 13 Štatistika príčin požiaru FV systému zaznamenaná na Slovensku od roku 2020 do 2024 [2]

Analýza príčin vzniku požiarov na Slovensku, vychádzajúca z údajov Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR (PTEÚ), identifikuje ako dominantné faktory technické zlyhania komponentov a inštalácie. Podľa interných štatistík, stanovených zisťovateľmi príčin vzniku požiarov, tvoria najväčší podiel iné prevádzkovo-technické poruchy (48 %) a elektrický skrat (31 %). Ďalšími identifikovanými príčinami sú preťaženie elektrickým prúdom (6 %), zvýšený prechodový odpor (5 %), zvýšené prehriatie (2 %) či priamy zásah bleskom v objektoch bez bleskozvodu (2 %) [2].

Kľúčovým záverom zostáva nízka miera vyvolania požiaru samotným fotovoltickým panelom, ktorý nebol na Slovensku identifikovaný ako priamy pôvodca. Dáta potvrdzujú, že primárne riziko nespočíva v samotnej technológii panelov, ale v kvalite pridružených komponentov a najmä v úrovni odbornosti realizovanej montáže, ktorá priamo ovplyvňuje vznik skratov a nežiadúcich prechodových odporov [2].

4. Záver

Napriek environmentálnym prínosom fotovoltiky (FV) je nevyhnutné reflektovať rastúci trend požiarov spojených s týmito inštaláciami, čo potvrdzujú aj interné údaje PTEÚ MV SR. Štatistika, hoci orientačná a zameraná primárne na väčšie objekty bez systematického podchytenia rodinných domov, vykazuje nárast z jedného prípadu v roku 2020 na kumulatívnych 42 incidentov v období 2021 – 2023. Analýza zisťovateľov potvrdzuje, že hlavnými príčinami sú iné prevádzkovo-technické poruchy (48 %) a elektrický skrat (31 %), kým samotný panel je iniciátorom len ojedinele.

Tieto zistenia vytvárajú kritický priestor pre výskum zameraný na doplnenie legislatívy a technických noriem, napríklad v oblasti povinnej aplikácie požiarnotechnických zariadení. Zároveň zdôrazňujú potrebu skúmania zvýšenej odolnosti strešných plášťov voči účinkom vonkajšieho ohňa. Kľúčovým faktorom prevencie zostáva okrem certifikácie komponentov a odbornej montáže aj vývojom podložené sprísnenie požiadaviek na montáž fotovoltických systémov.

Zdroje

  1. VALACH, B. a KARABA, J., Slovak market outlook for renewables 2025, 2025.
  2. MINISTERSTVO VNÚTRA SR. Požiarnotechnický a expertízny ústav. Interná štatistika požiarovosti za rok 2024 [interný dokument]. Bratislava: MV SR, 2025. Poskytnuté dňa 19. 11. 2025
  3. Efectis et al., 1st progress report – task 0 report: diagnostic – EUFireStat: closing data gaps and paving the way for pan-European fire safety efforts, European Commission, Directorate General for Internal Market, Industry, Entrepreneurship and SMEs, Contract no. SI2.830108, Rev. C, 10. 3. 2021.
  4. PROJECT SPONSOR JÜLICH, Guideline: assessing fire risks in photovoltaic systems and developing safety concepts for risk minimization, Project sponsors: Dr.-Ing. K. Prume a Dipl.-Ing. J. Viehweg, v spolupráci s TÜV Rheinland Energie und Umwelt GmbH a Fraunhofer ISE, projektoví partneri vrátane Berner Fachhochschule, Berufsfeuerwehr München, Currenta GmbH & Co. OHG, DGS Berlin, Energiebau Solarstromsysteme GmbH a TÜV Rheinland LGA Products GmbH, június 2018 (nemecká originálna 2. edícia, júl 2015).
  5. LAUKAMP, H. et al., PV fire hazard – analysis and assessment of fire incidents, 2013.
  6. FABRIS, P., „Fires on Amazon warehouse roofs seemingly caused by faulty PV installations“, Building Design + Construction, [online]. Dostupné na: https://www.bdcnetwork.com/home/news/55165168/fires-on-amazon-warehouse-roofs-seemingly-caused-by-faulty-pv-installations?utm_source
  7. Fire safety guideline for building applied photovoltaic systems on flat roofs, funded by the European Union’s Horizon 2020 research and innovation programme, Grant Agreement No. 952395, May 2024.
  8. BÚGEL, R., „Veľký zásah hasičov! Na streche predajne áut ZHORELA fotovoltika, FOTO“, [online]. Dostupné na:
    https://trnava.dnes24.sk/okres/ostatne/velky-zasah-hasicov-na-streche-predajne-aut-zhorela-fotovoltika-foto-465098
  9. Fire and solar PV systems – investigations and evidence, prepared for Penny Dunbabin, Science and Innovation, BEIS, Report No. P100874-1004, Issue 2.5, 17. 7. 2017.
 
Komentář recenzenta Ing. arch. and Bc. Petr Hejtmánek, Ph.D., ČVUT v Praze, pracoviště UCEEB

Článek se věnuje velmi aktuálnímu a společensky významnému tématu požární bezpečnosti fotovoltaických systémů, zejména v kontextu jejich rychle rostoucího rozšíření. Autoři strukturují text do tří základních tematických okruhů: (1) statistická data o nárůstu instalovaného výkonu fotovoltaických systémů na Slovensku, (2) přehled vybraných údajů o požárech fotovoltaických systémů v zahraničí doplněný o několik konkrétních případů a (3) stručné shrnutí hlavních příčin vzniku požárů. Protože je zvolené téma nesporně relevantní a velmi potřebné, zasloužil by text zcela jistě pokračování ve smyslu hlubší rešerše odborných zdrojů a širší práce s dostupnými daty, a to nejen statistickými, ale i technickými a normativními. Současný závěr je formulován poněkud vágně, když konstatuje, že prezentovaná zjištění vytvářejí prostor pro další výzkum zaměřený na doplnění legislativy a technických norem. V tomto kontextu by však bylo vhodné reflektovat, že řada takových výzkumů již byla – minimálně na evropské úrovni – realizována, a zmínit alespoň vybrané existující přístupy a závěry, například metodiku VdS, metodiku FRISSBE nebo i relevantní národní dokumenty, jako je ČSN P 73 0847. Jejich stručné uvedení by výrazně zvýšilo odbornou hodnotu článku a jeho ukotvení v současném stavu poznání. Nicméně jako informační text o záslužné práci STU Bratislava s příslibem dalšího pokračování, je tento text dostačující a doporučuji jej k vydání i přes zmíněné výhrady.

 
 

Reklama