doc. Ing. ad Ing. arch. Milan Palko, PhD.

Recenzovaný Transparentná strecha a jej poloha ju predurčuje do pozície primárneho prvku z pohľadu potenciálu využitia solárneho žiarenia. Klimatická zmena prináša nárast vonkajšej teploty a počtu slnečných dní, čo môže viesť k nežiadúcemu prehrievaniu budov. Zachovanie optických vlastností a eliminácia tepelných ziskov je riešiteľná dynamickým skleným systémom. Termochromické sklené systémy majú vysoký potenciál pri transparentných strešných plášťoch a postupným vývojom dokážu byť optimálnym riešením na autonómnu reguláciu a obmedzenie prehrievania v letnom období.

Recenzovaný Veľké množstvo materiálových báz povlakových hydroizolácií prináša obrovskú variabilitu nastavenia parametrov zvárania. V praxi veľmi často dochádza k nedostatočnému spojeniu hydroizolačných pásov, preto je nevyhnutné ich preverovanie. Odolnosť spoja proti odlupovaniu podľa STN EN 12316-2 je metóda, ktorou je možne účinne detekovať nekvalitu zvaru fóliových hydroizolácií, prípadne nekvalitu materiálu v kontexte zvariteľnosti. Laboratóriá katedry konštrukcií pozemných stavieb, Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa zaoberajú výskumom a testovaním rôznych prvkov stavebných konštrukcií z fyzikálneho hľadiska. Jedným z mnohých možných testov, ktoré je možné realizovať, je skúška odlupovania v spoji, tzv. peel test.

Recenzovaný V súčasnosti sa výber matriálu pre izoláciu zameriava najmä na účinnosť tepelných izolantov, nie na ich vplyv na životné prostredie počas celého životného cyklu. Zároveň s nástupom trendu používania prírodných stavebných materiálov dochádza k zmenám skladieb striech, kedy je nutné dbať na ich stavebno-fyzikálne posúdenie,vrátane posúdenia šírenia vlhkosti v konštrukcii, množstva skondenzovanej vodnej pary a celoročnej bilancie skondenzovanej a vyparenej vodnej pary vo vnútri konštrukcie.

Recenzovaný Zmena materiálov, absencia stavebných prvkov, úprava skladby vrstiev, aplikácia lacnejších alternatív – toto sú bežné situácie v stavebnej praxi. V určitých prípadoch sú tieto modifikácie bez následkov, v takejto situácii je však okrem iného potrebné zohľadniť fyzikálne zákony. Článok sa venuje práve prípadu, v ktorom bola vykonaná zámena konštrukcie – namiesto železobetónovej stropnej dosky zhotoviteľ zvolil konštrukciu drevenú. Drevo má značne odlišné vlastnosti ako železobetón, je teda potrebné zohľadniť hneď niekoľko aspektov ako napríklad statické pôsobenie, tepelnotechnické vlastnosti a v neposlednom rade – čomu sa venuje aj tento článok – tepelnovlhkostné pomery v priereze, resp. v skladbe konštrukcie. Sú uvedené možné dôsledky a je navrhnuté najvhodnejšie riešenie – úprava skladby tejto konkrétnej stropnej konštrukcie tak, aby spĺňala funkčné požiadavky.