logo TZB-info

Reklama

Možnosti a riziká pri implementácii energetickej efektívnosti vo verejných budovách

Autorka poukazuje na potenciál úspor energie na vykurovanie vo verejných budovách a na prípadné riziká, ktoré vyplývajú z nevhodne zvolených prístupov, resp. absencie dlhodobej stratégie obnovy budov. Rizikovým faktorom je predovšetkým „efekt uzamknutia“, ktorý vedie k nevyužitiu celkového potenciálu úspor energie.

Reklama

Pozn. autorky:

„Tento článok bol pripravený na základe prednášky, ktorá bola odprezentovaná na konferencii Vykurovanie 2020 dňa 10. 02. 2020 v Podbanskom.“

Pre naplnenie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, je potrebné zamerať sa i na sektor verejných budov. Na Slovensku je zhruba 15 000 verejných budov. Výsledky štúdií potenciálu úspor energie vo verejných budovách v SR a MR, ako aj výsledky 250 energetických auditov verejných budov na Slovensku potvrdzujú, že verejné budovy predstavujú významný potenciál úspor energie. Tento však môže byť realizovaný len v prípade, že sa zvolí dlhodobá a dostatočne ambiciózna stratégia obnovy budov s dôrazom na kvalitu projektu a realizáciu hĺbkovej obnovy na úroveň blízku takmer nulovým budovám, resp. štandardu pasívneho domu. V prípade masívneho investovania do obnovy, ktorá nemá jasne vytýčené kritériá v oblasti úspor energie, alebo tieto nie sú dostatočne ambiciózne, hrozí riziko uzamknutia spotreby energie budovy na relatívne vysokej úrovni až do času ďalšej obnovy budovy.

1. Úvod

Na Slovensku je zhruba 15 000 verejných budov [1]. Obnova verejných budov bola doteraz financovaná z viacerých podporných mechanizmov, a to najmä: OP Zdravotníctvo (2007–2013), OP Výskum a vývoj (2007–2013), OP BSK (2007–2013), Munseff, Pilotný projekt Energetická efektívnosť vo verejných budovách financovaný z prostriedkov fondu BIDSF1, Environmentálny fond, OP KŽP (2014–2020). Avšak rádovo predstavujú tieto obnovené budovy iba malú časť z celkového fondu verejných budov na Slovensku. Niektoré podporné mechanizmy riešili iba čiastočnú obnovu, alebo financovali len časť z naplánovaného komplexného projektu. Iba v prípade OP KŽP išlo o nastavenie prísnejších kritérií ohľadom úspor energie pre čerpanie dotácie.2

2. Potenciál úspor energie

V rokoch 2013–2015 vykonala SIEA 250 energetických auditov vo verejných budovách3. Tieto poukazujú na významný potenciál úspor energie na vykurovanie v týchto budovách, a to v rozmedzí 60%–70% úspor energie [3]. Na existenciu potenciálu úspor energie na vykurovanie vo verejných budovách poukázali aj štúdie v SR a MR [3, 4]. Z uvedených štúdií o. i. vyplýva, že masívne zatepľovanie na úroveň cca 30% úspor energie oproti pôvodnému stavu nielenže neprináša dostatočné úspory energie, ale zároveň je aj finančne náročné a nedovoľuje realizovať plný potenciál úspor energie. Zo štúdií [3, 4] vyplýva, že potenciál úspor energie závisí od:

  1. zvolenej stratégie obnovy budov a jej zamerania smerom k takmer nulovým budovám (TNB), resp. budovám na úrovni energeticky pasívneho domu,
  2. od miery obnovy fondu budov.

Od toho, ako sú nastavené kritériá pre obnovu, závisí, do akého rozsahu sa bude realizovať potenciál úspor energie. Od miery obnovy závisí, s akou rýchlosťou sa budú úspory energie dosahovať.

Dôležitý je dlhodobý faktor uvedených štúdií, pretože významné zistenia v oblasti budov, ktoré majú dlhú životnosť, sa prejavia až po niekoľkých desaťročiach.

Z uvedených štúdií vyplýva, že masívne ambiciózne scenáre (t. j. zamerané na hĺbkovú obnovu smerom k TNB a zrýchlené tempo obnovy) prinášajú významné úspory energie (potenciál úspor energie sa v uvedených štúdiách pohybuje v rozmedzí 60–69 % do roku 2050 voči základnému scenáru [3, 4]). Ak sa však výrazne investuje do masívnej obnovy, a to na nízku úroveň úspor energie v budove (napr. len 30 % voči spotrebe energie na vykurovanie pred obnovou budovy, tzv. „suboptimálny zrýchlený scenár“), vzniká riziko, že dôjde k „zakonzervovaniu“ spotreby energie v budove až do času jej ďalšej komplexnej obnovy.4 Toto riziko sa nazýva „efekt uzamknutia“ a vypočíta sa ako rozdiel potenciálu úspor energie v masívnom ambicióznom a v masívnom „suboptimálnom“ scenári. Na efekt uzamknutia poukazuje graf rôznych scenárov potenciálu úspor energie pre MR [4], obr. č. 1.

Obr. č. 1: Potenciál úspor energie na vykurovanie vo verejných budovách v MR. Zdroj: [4]
Obr. č. 1: Potenciál úspor energie na vykurovanie vo verejných budovách v MR
Zdroj: [4]

Obr. č. 1 poukazuje tiež na fakt, že aj keď sa ambiciózna stratégia pre obnovu budov aplikuje v pomalšom tempe obnovy fondu budov („Pasívny 1%“ scenár), výsledok bude v dlhodobom horizonte lepší ako pri masívnom „zatepľovaní“ na nízku úroveň úspor energie („suboptimálny zrýchlený“ scenár). Takým spôsobom sa postupne dosiahnu vyššie úspory energie, a za nižšie celkové investičné náklady.

Obe štúdie [3, 4] poukazujú na možnosti, ako aj na riziká financovania obnovy:

  1. Ak sa financuje masívne do čiastočnej obnovy, vyžaduje si to relatívne vysoké investičné náklady a prináša relatívne nízke úspory energie a „efekt uzamknutia“.
  2. Ak sa financuje masívne do stratégie postupného posunu smerom k TNB, resp. k štandardu pasívneho domu, sú potrebné taktiež vysoké investičné náklady, tieto však vedú k vysokým úsporám energie.
  3. Ak však nie sú k dispozícii dostatočné zdroje na financovanie podľa vyššie uvedeného bodu ad b), je možno tomu mieru obnovy prispôsobiť (t. j. rozfázovať mieru obnovy budov podľa dostupnosti financií).

Z uvedených zistení vyplýva, že vysoká miera obnovy (napr. obnova vo výške 3 % fondu budov za rok) neznamená automaticky vysoký potenciál úspor energie. Naopak, je efektívnejšie začať s ambicióznou dlhodobou stratégiou obnovy budov v pomalšom tempe obnovy, ale cieľavedome ju napĺňať. Je taktiež dôležité, aby bola stratégia riadne schválená, čím sa zachová kontinuita aj v ďalších obdobiach.

3. Záver

Tým, že sa opatrenia projektov EPC často realizujú väčšinou mimo komplexného projektu obnovy hĺbkovej budovy, sa môže zhoršiť ekonomika potenciálnej komplexnej významnej, resp. hĺbkovej obnovy v budúcnosti. Z tohto dôvodu môže EPC odrádzať od hĺbkovej obnovy, keďže kvôli dlhej návratnosti stavebných opatrení sa táto po realizácii obnovy TZB stáva ekonomicky nevýhodnou. Takto aj zjavne výhodný EPC projekt môže viesť k „efektu uzamknutia“. Existuje však aj možnosť kombinácie projektu EPC na obnovu TZB so stavebným projektom zameraným na zlepšovanie tepelno-technických vlastností budovy. Takýmto spôsobom bolo obnovených niekoľko školských budov v Mestskej časti Praha 13 [7, 8]. Je veľmi dôležité dôkladne zvážiť použitie EPC projektov a v prípade ich využitia ich vhodne integrovať do celkového komplexného projektu hĺbkovej obnovy budovy. Využitie integrovaných projektov EPC by malo byť plánované už v dlhodobej stratégii obnovy budov na lokálnej alebo národnej úrovni. Základom stratégie je inventarizácia budov a identifikácia priorít so vzhľadom na naliehavosť obnovy, potenciál úspor energie a využiteľnosť budovy. Mieru obnovy možno prispôsobiť finančným možnostiam. Metóda EPC môže pomôcť pri znížení investičného zaťaženia projektu, ak sú EPC projekty integrované v rámci komplexného projektu hĺbkovej obnovy budovy.

Literatúra

  1. Sternová, Z., Bendžalová, J., Ferstl, K., Gašparovský, D., Havelský, V., Janiga, P., Magyar, J., Nagy, J., Székyová, M., Smola, A., Valášek, J. 2010. Energetická hospodárnosť a energetická certifikácia budov. JAGA GROUP, Bratislava, 2010. ISBN 978-80-8076-060-1.
  2. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR). 2014. Operačný program kvalita životného prostredia na obdobie 2014–2020. Bratislava, október 2014.
  3. Korytárová, K., Šoltésová, K., Knapko, I. 2015. Analýza potenciálu úspor energie vo verejných budovách. Finálna správa z projektu „Podpora nástrojov na zavádzanie a optimalizáciu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti verejných budov“. Bratislava, 2015.
  4. Korytarova, K. 2010. Energy efficiency potential for space heating in Hungarian public buildings. Towards a low-carbon economy. Dizertačná práca, Department of Environmental Sciences and Policy, Central European University, Budapesť.
  5. Laustsen, J. (2008). Energy efficiency requirements in building codes, energy efficiency policies for new buildings. IEA Information paper. In support of the G8 Plan of Action, OECD/IEA, Paris, March 2008.
  6. Csoknyai, T. (lecturer at the Technical University of Budapest, BME). (2009). Personal and email communication, July - December 2009.
  7. SEVEN. 2013. Možnosti realizace komplexně řešených energeticky úsporných projektů v budovách ve státním sektoru. Správa vypracovaná pre Ministerstvo priemyslu a obchodu. Web: http://www.svn.cz/cs.
  8. Sochoř, V. 2015. Analýza úspěchu metody EPC v České republice. Seven. Prezentácia na workshope ManagEnergy, Bratislava, 24. 03. 2015.

Poznámky

1 BIDSF – Medzinárodný fond na podporu odstavenia jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. ... Späť

2 Prioritou sú „najmä komplexné projekty, t. j. projekty v ktorých sa bude kombinovať zlepšovanie tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií s modernizáciou vykurovacích/klimatizačných systémov, systémov prípravy teplej vody, osvetlenia, elektroinštalácie alebo s inými opatreniami na úsporu energie v budove, ktoré budú navrhované na zníženie potreby energie na úroveň nízkoenergetických budov, ultra-nízkoenergetických budov a budov s takmer nulovou potrebou energie“ [2]. ... Späť

3 Slovenská inovačná energetická agentúra vypracovala 250 auditov verejných budov v rámci národného projektu „Podpora nástrojov na zavádzanie a optimalizáciu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti verejných budov“ financovaného z OP KŽP 2014–2020. Medzi auditovanými budovami boli administratívne budovy, budovy škôl a školských zariadení a budovy s poskytovaním sociálnych služieb [3]. ... Späť

4 Cyklus obnovy budov môže trvať okolo 30–50 rokov v závislosti od regiónu [5], [6]. ... Späť

English Synopsis
The potential for energy savings for heating in public buildings - opportunities and risks

The author points out the potential for savings in heating, etc. in public buildings and the potential dangers arising from inappropriately chosen scenarios. The risk factor is in particular the “lock-in effect”, which causes the failure to use all the possibilities to reduce the energy consumption that exists.

 
 

Reklama

ZOBRAZIT PLNOU VERZI
© Copyright Topinfo s.r.o. 2001-2020, všechna práva vyhrazena.