Návrhy protipovodňových opatrení v pláne manažmentu povodňového rizika

Úvod

Schválením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (ďalej len „Smernica 2007/60/ES“) a jej následným transformovaním do našich právnych predpisov (zákon č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami) sa začalo na našom území obdobie hodnotenia a manažmentu povodňového rizika. Naša republika tak isto ako aj ostatné členské štáty sa zaviazali vykonať predbežné hodnotenie povodňového rizika s cieľom určiť oblasti, v ktorých existujú potenciálne významné povodňové riziká alebo možno predpokladať ich pravdepodobný výskyt. Pre tieto oblasti boli vyhotovené mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika (ďalej MPO a MPR). Na základe získaných informácií z predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika bol vypracovaný dokument „Plán manažmentu povodňového rizika“ (ďalej PMPR). Slovenská republika má vypracované PMPR pre 9 čiastkových povodí (Bodrog, Bodva, Dunajec a Poprad, Horná, Hron, Ipeľ. Morava, Slaná a Váh). Po aktualizácii dokumentu pribudne ďalšie povodia, a to Dunaj.

V PMPR sa navrhujú preventívne opatrenia, ktoré znižujú pravdepodobnosť výskytu záplavy v území a tým znížia potenciálne nepriaznivé následky vznikajúce počas povodne. Navrhované preventívne kroky zahŕňajú opatrenia na poľnohospodárskej pôde, lesných pozemkoch, v zastavanom území a na vodných tokoch. Sú v nich zahrnuté postupy na zlepšenia zadržiavania vody v povodí, prirodzené a riadené záplavy v určitých oblastiach, opatrenia na vodných tokov a pod.

Preventívne opatrenia navrhované v PMPR a výsledky z máp MPO a MPR sa po ich schválení Ministerstvom životného prostredia a následným vypublikovaním majú začleniť do praxe. Zákon č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 7/2010 Z.z.) určuje povinnosti pre investorov, samosprávy a tak isto aj pre Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (ďalej správca). Zakomponovanie preventívnych opatrení do svojej vyjadrovacej činnosti sa správca usiluje zabezpečiť ochranu pred povodňami novej výstavby tak, aby nebola zhoršená povodňová situácia v existujúcej zástavbe.

Uvedenie navrhovaných opatrení do praxe

Ochrana obcí a miest pred povodňami z vodného toku je zatiaľ sféra, ktorá aj napriek prezentovaniu škôd vznikajúcich na majetkoch obyvateľov, podnikateľov a na verejnom majetku je stále braná ako druhoradá a neopodstatnená. Väčšina investorov stále prezentuje, že na ich pozemku nikdy povodeň nebola, alebo že ani ich starý otec si povodeň tam nikdy nepamätá. Akékoľvek argumenty správcu o zmene klímy, zaznamenaní povodní už v minulosti alebo zvýšených intenzitách prívalových dažďoch neberú vážne.

Ako jedným a tým najzákladnejším preventívnym opatrením je zapracovanie záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územných plánov obce alebo územného plánu zóny pri najbližšej aktualizácií (§ 6 odst. 10 zákona č. 7/2010 Z.z). Ak obec nemá spracovaný územný plán obce má za povinnosť využívať zhotovené mapy MPO v činnosti stavebného úradu. Tak isto má obec povinnosť zosúladiť povoľovania stavieb a určiť regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom PMPR a v jeho aktualizácii (§ 8 odst. 13 zákona č. 7/2010 Z.z).

Musíme však skonštatovať, že túto povinnosť si obce z veľkej časti neplnia. Do aktualizácií územných plánov záplavovú čiaru nevkladajú aj napriek požiadavkám správcu vo svojich vyjadreniach o zapracovanie. Tým, že nie sú zahrnuté do územných plánov, budúci investori nie sú upozornení, že ich územie plánované na výstavbu sa nachádza v záplavovom území vodného toku a naďalej plánujú výstavbu v blízkosti vodných tokov. Do plánovanej investície vkladajú počiatočné financie na zakúpenie pozemku (podľa územného plánu vhodného na výstavbu) a do projektovej dokumentácie. Pričom podľa Smernica 2007/60/ES by mali byť zachované územia na rozliv vodných tokov počas povodní hlavne v územiach, kde v súčasnosti neexistuje žiadna výstavba.

Investora o tom, že sa nachádza v zátopovom (inundačnom) území vodného toku informuje iba správca. Majiteľ pozemku nalieha na neho, keďže iba on dal záporné stanovisko, o zmenu svojho vyjadrenia s prísľubom, že zrealizuje protipovodňové opatrenie. Ich návrhy predstavujú hlavne vybudovanie ochranných hrádzí, alebo navýšenie terénu, na ktorom budú mať vybudovanú svoju navrhovanú stavbu. Uvedené znamená zmenšenie zátopového územia vodného toku čo je v rozpore s § 20 odst. (5) a (6) zákona č. 7/2010 Z.z.

V lokalitách, kde nie sú spracované mapy MPO a MPR požadujeme od investora vypracovať záplavovú čiaru pre prietok Q100. Tento podklad slúži pre posudzovanie návrhu na umiestnenie stavby, objektu a zariadenia alebo pre posudzovanie žiadosti o povolenie činnosti pri vodnom toku. Túto požiadavku považujú investori za neopodstatnenú a snažia sa ju obísť zjednodušeným výpočtom vo vybranom priečnom reze, s nereálnymi drsnosťami a bez zohľadnenia existujúcich mostných objektov. Až po upozornení na požiadavku 2D hydrodynamického spôsobu výpočtu, vloženia do výpočtu všetky priečne stavby nachádzajúce sa v úseku vodného toku ich riešeného územia. Pri požiadavkách ochrany územia na plánovanú výstavbu sa snažia navrhovať protipovodňové opatrenia, ktorá nebudú zasahovať a hlavne uberať z ich pozemku, čo je v rozpore s platnou legislatívou.

V lokalitách, ktoré sú zahrnuté v dokumente „Predbežné hodnotenie povodňového rizika – aktualizácia 2018“ sa investorovi v rámci zastavaného územia dávajú do vyjadrenia protipovodňové opatrenia navrhované v PMPR pre dané čiastkové povodie. Investor nie je touto povinnosťou nadšený, keďže to berie ako povinnosť správcu toku ochrániť jeho investíciu pred povodňami. Pričom v zákone 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami v § 3 písm. g je definované, že zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo sa nachádza v inundačnom území toku je povinný realizovať ochranu pred povodňami.

Na základe takýchto podmienok je v súčasnosti navrhovaná prírode blízka úprava vodného toku Teplica v meste Senica v úseku celého areálu bývalého Slovenského hodvábu (rkm 2,65–4,5). Vodný tok v tomto úseku je regulovaný. Z dôvodu výstavby bývalej firmy Slovenský hodváb Senica bol preložený a upravený do lichobežníkového profilu so šírkou v dne 5,0 m, sklonmi svahov 1:2 a opevnený betónovými panelmi. Kapacita upraveného úseku bola navrhovaná na 65,8 m³/s, čo zodpovedalo vtedajšiemu prietoku Q100. V súčasnosti SHMÚ udáva pre tento úsek prietok Q100 v hodnote 88,0 m³/s, čo predstavuje 37% nárast hodnoty Q100 oproti hodnote Q100 v minulosti realizovanej úprave. Vypracované mapy MPO a MPR tiež preukázali, že vybudovaná úprava pri súčasných prietokoch je nedostatočná a dochádza k zaplaveniu pôvodného inundačného územia vodného toku. Akákoľvek výstavba v tomto území bola podmienená prvoradou výstavbou protipovodňového opatrenia, ktoré zlepší morfologický stav vodného toku a umožní rekreačné a pobytové využitie jeho okolia.

Firma ŠINDLAR, s.r.o. vypracovala na podklade štúdie „Návrh úpravy a revitalizácie koryta a brehu Teplice v Senici (február 2022) vypracovanou firmami DHI SLOVAKIA, s.r.o. a ALCEDO RIVER CLINIC s.r.o. projekt úpravy vodného toku. V rámci tohoto projektu je spolupráca dvoch investorov Slovenský hodváb PLUS s.r.o. a IPEC s.r.o. a správcu, ktorý sa budú spolupodieľať na tvorbe a zrealizovaní protipovodňovej ochrany formou jeho revitalizácie. Úpravou bude obnovená prirodzená geomorfológia toku. Koryto bude preložené do novej trasy, kde v nive toku bude vytvorený nový meandrový pás koryta. Prietoková kapacita revitalizovaného koryta sa zvýši na súčasné povodňové prietoky Q100, čo zabezpečí ochranu pôvodného priemyselného areálu na ľavom brehu toku. V meandrujúcej kynete budú obnovené prirodzené plytké brodové úseky v prechode meandrových oblúkov striedané s hlbokými tôňami v konkávnych oblúkoch koryta. Pozdĺž toku sa vytvorí viacúčelový verejný priestor, ktorý se bude využívať na oddychové aj rekreačné aktivity v prírodnom prostredí. Prírode blízka úprava vodného toku bude prispievať aj k zlepšeniu ekologického stavu toku a zvýši sa jeho biodiverzita.

Protipovodňová ochrana vodného toku Teplica v meste Senica v úseku pri bývalom Slovenskom hodvábe Senica – postup návrhu od zámeru až po projektovú dokumentáciu:

Návrh preventívnych opatrení pre geografickú oblasť SKM024 FD Teplica – Senica navrhnutý v zámere „Senica, protipovodňové opatrenia na toku Teplica v meste Senica“, júl 2019 (SVP)

Návrh úpravy vodného toku Teplica v štúdii „Návrh úpravy a revitalizácie koryta a brehu Teplice v Senici (február 2022) (vypracovaný firmami DHI SLOVAKIA, s.r.o. a ALCEDO RIVER CLINIC s.r.o.)

Koordinačná situácia z projektovej dokumentácie vypracovanou firmou ŠINDLAR, s.r.o. (júl 2023)

Keďže záplava nemusí prísť len zo strany vodného toku, ale aj z povrchového odtoku počas výdatných dažďov, správca začal presadzovať vo svojej vyjadrovacej činnosti pri pripravovaných územne rozsiahlych projektoch riešenie problematiky nakladania s dažďovými vodami z pohľadu ochrany obcí a miest pred prívalovými zrážkami. Cieľom je zachovať prírode blízke odtokové pomery aj po urbanizovaní územia. Pri správnom nakladaní s dažďovými vodami by sme mali mať na zreteli nasledovné kritéria:

• aby neodtekali všetky spadnuté zrážky naraz v jednom krátkom časovom úseku;
• zachovať retenčnú schopnosť územia a ponechať vodu v krajine;
• zachovať minimálny povrchový odtok na úrovni 5 % – t.j. ako pre prirodzený povrchový odtok z trvalého trávnatého povrchu (TTP), bez závislosti na sklonitosti územia;
• zachytávanie zrážkovej vody pre tvorbu otvorených vodných plôch, alebo jej opätovné využitie ako úžitkovej vody na zalievanie zelene, alebo v domácnosti a priemysle;
• možný kontrolovaný odtok z retencie s časovým oneskorením, po odznení prívalovej zrážky.

Ako prvé boli zabezpečené dve zrážkoodtokové štúdie v povodiach vodných tokov Čierna Voda a Mláka, v ktorých boli stanovené limitovaného množstvá odvádzaných zrážkových vôd do recipientu, kritérium aby celkový objem akumulačných priestorov zodpovedal objemu dažďových vôd pri návrhových parametroch dažďa s periodicitou p = 0,02 (raz za 50 rokov) a dobou trvania dažďa t = 120 min. Povolené množstvo vody vytekajúce z akumulačného prvku bolo definované tak, aby sa rovnal prirodzenému odtoku z územia s TTP a z nezastavané na úrovni 5 % (k = 0,05) z návrhovej zrážky.

Na záveroch týchto štúdií bol vypracovaný aj projekt „satelitného mestečka“ Malý Raj v katastrálnom území obce Slovenský Grob (navrhnutá výstavba rodinných domov a viladomov). Daná lokalita bola ohrozovaná zvýšenou hladinou podzemnej vody v období dlhotrvajúcich dažďov. Na ochranu riešeného územia bolo vybudované jazero na okraji lokality ako krajinotvorný prvok, ktorý je využívaný pre oddych. Pomocou čerpadiel sú do vodného útvaru odvádzané vody v období prívalových zrážok z celého zastavaného územia.

Slovenský hydrometeorologický ústav zabezpečil a poskytol SVP, š.p., v auguste 2021 aktualizované údaje intenzít atmosférických zrážok, ktoré boli vypočítané na základe minútových údajov za obdobie 1995–2020 a sú platné pre celé územie mesta Bratislava a susedné obce. V aktualizovaných údajoch sa naplno prejavila klimatická zmena a dôvod prečo dochádza pri výdatných prívalových dažďoch k zaplavovaniu mesta s nárastom úhrnov zrážok od 17 % do 57 %. Pri 50ročnom 2hodinovom daždi táto zmena predstavuje zmenu úhrnu z 37 mm na 58 mm na m².

Z vyššie uvedeného dôvodu prebehlo sprísnenie kritérií pre budovanie retenčných objemov, ktoré je koordinované s Okresným úradom Bratislava, Magistrátom mesta Bratislava, BVS a.s. a SHMÚ a zapracované do „Územného generelu vodných tokov a protipovodňovej ochrany mesta Bratislava“ a bola vznesená požiadavka zapracovania zmien v Územnom pláne vyššieho územného celku Bratislavského samosprávneho kraja.

Vybudované jazierko v „satelitnom mestečku“ Malý Raj slúžiace ako retenčná nádrž počas prívalových zrážok a ako krajinotvorný prvok počas obdobia sucha

Záver

Protipovodňová ochrana územia sa musí riešiť komplexne tzn. opatrenia na lesných pozemkoch, poľnohospodárskej pôde, v zastavanom území a na vodných tokoch. V tomto článku sme poukázali iba na ochranu územia obcí pred povodňami z vodného toku a z dažďových prívalových vôd. Týmito dvomi skupinami povodní sa zaoberáme správca vo svojej vyjadrovacej činnosti. Ako je vidno z textu pokroky v riešení ochrany pred povodňami území obcí je rozdielny.

Ochrana zastavaného územia pred prívalovými zrážkami (existujúcej ale aj novej výstavby) je riešená už dlhšie a zavedená do praxe. Samosprávy ako orgány štátnej vodnej správy sa zapájajú do ochrany územia pred prívalovými zrážkami pri rozširovaní svojho zastavaného územia zakomponovaním do svojich územných plánov opatrenia na zachytenie a retenciu, resp. detenciu dažďových zrážok v intravilánoch na pozemkoch, alebo na vytvorenie nového mestského prvku (napr. vodné plochy, infiltračné plochy, parky, trávniky atď.). Pri navrhovaní nových projektov požadujú od investorov vložiť do svojich projektových dokumentácií spôsob zachytenia dažďovej vody a jej následné využívanie na pozemkoch vlastníkov.

Zmenou klimatickej zmeny dochádza k nárastu úhrnu zrážok. Odborná spoločnosť by privítala aktualizáciu normy pre nakladanie s vodami z povrchového odtoku (dažďovými vodami), ktorá by jednoznačne definovala návrhové zrážky v závislosti od prírodných pomerov (meteorológia, konfigurácia terénu, kapacita recipientu, hydrogeológia) a intenzity urbanizácie územia. Tiež je nevyhnutné aktualizovať pre celú Slovenskú republiku tabuľku návrhových výdatností dažďov, pretože tá pôvodná je zo 70. rokov 20. storočia.

Ochrana zastavaného územia alebo novej výstavby od povodní z vodného toku je nová a zatiaľ málo riešená. Stále pretrváva „uprednostňovanie„ záujmov investorov pred zachovávaním priestoru vodnému toku na jeho prirodzený rozliv v období povodňových prietokoch. Starostovia obcí a investori by sa mali naučiť rešpektovať existujúce mapy povodňového ohrozenia a tiež rešpektovať § 20 odst. (9) zákona č. 7/2010 Z.z. Ďalší rozvoj obce by sa mal realizovať až po overení, že územie pri neohrádzovanom vodnom toku (alebo s nedostatočnou protipovodňovou ochranou) nie je záplavové územie. Akákoľvek nová výstavba by mala byť realizovaná až za vypočítané záplavové (inundačné) územie toku.

Literatúra

1. DHI SLOVAKIA, s.r.o., ALCEDO RIVER CLINIC s.r.o, (2022): Návrh úpravy a revitalizácie koryta a brehu Teplice v Senici.
2. Zákon č. 7/2010 Z.z. zákon o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.
3. Šindlar, s.r.o., (júl 2023): Přírode blízka protipovodňová úprava Teplice v Senici, stavební celok Hodváb, ř.km 3,728–4.500.
4. Ing. G. Graindová, Ing. J. Dobiaš, (2018): Nakladanie so zrážkovými vodami a efektívna ochrana před přívalovými zrážkami… Ako sa k nim staviame v praxi?
5. MŽP SR, (2015): Plán manažmentu povodňového rizika v čiastkovom povodí Moravy.