Nová metodika posudzovania sanačných protivlhkostných zásahov do múrov pamiatkovo chránených stavieb
Přehrát audio verzi
Nová metodika posudzovania sanačných protivlhkostných zásahov do múrov pamiatkovo chránených stavieb
00:00
00:00
1x
- 0.25x
- 0.5x
- 0.75x
- 1x
- 1.25x
- 1.5x
- 2x
Zavĺhanie murovaných konštrukcií pamiatkovo chránených stavieb je akútny problém, ktorý sprevádza existenciu takmer každej stavby postavenej približne pred polovicou 20. storočia. Sanácia takto postihnutých budov je výzva, ktorú sa ľudia snažili vyriešiť už dávno. Ich riešenia ale boli závislé od dobovej dostupnosti vhodných materiálov a technológií. V posledných desaťročiach nastal v tejto oblasti významný posun k lepšiemu a dnes tak máme k dispozícii viacero účinných spôsobov. V praxi sa ale zároveň používajú aj riešenia, ktoré nie sú dostatočne účinné. Pomôcť metodikom Krajských pamiatkových úradov v rozhodovaní, ktoré riešenia povoliť a ktoré nie, sa Pamiatkový úrad SR rozhodol spracovaním príslušných metodík rozhodovania.
Úvod
Obr. 1. Titulná strana metodiky Pamiatkového úradu SR zameraná na sanáciu zavĺhajúcich konštrukcií
Pamiatkový úrad SR inicioval v rámci Plánu obnovy a odolnosti1 zameraného na reformu zvýšenia transparentnosti a zefektívnenia rozhodnutí Pamiatkového úradu Slovenskej republiky spracovanie troch východiskových skupín metodík rozhodovania Krajských pamiatkových úradov. Cieľom tejto reformy bolo v prvom rade zlepšenie kvality a efektívnosti rozhodovacieho procesu.
V rámci časti B. Metodika princípov rozhodovania Pamiatkového úradu SR vo veciach stavebno-technického, alebo reštaurátorského zásahu, časti 10. Údržba a preventívna ochrana bola spracovaná metodika zameraná na „Vlhnutie objektov soli a sanácia vlhkosti a biodegradácia riasy, machy, huby, sanácia“. Autormi tejto metodiky sú Ing. Michael Balík, CSc. a doc.Ing. Oto Makýš, PhD. Recenzentami boli doc.Ing. Jaroslav Solař, Ph.D. a Ing.arch. Ondřej Šefců.
Zavĺhanie starších murovaných konštrukcií
Zavĺhanie stavebných konštrukcií starších stavieb, obzvlášť tých, ktoré sú pamiatkovo chránené, je problém, ktorý ich sprevádza dlhodobo. Stavitelia sa ním zaoberali už v predchádzajúcich storočiach, ako napríklad aj Vitruvius pred asi 2000 rokmi a pokúšali sa ho aj prakticky riešiť. Zásadným obmedzením účinnosti tradičných sanačných riešení bola ale dobová materiálová aj technologická báza, ako aj obmedzenia dobového poznania sveta. Dobové možnosti tak umožňovali riešiť zavĺhanie stavebných konštrukcií len v obmedzenom rozsahu. Často napríklad konštrukčne, keď boli obytné priestory, ktoré mali byť suché, umiestňované vo vyšších nadzemných podlažiach. Alebo napríklad, v prípade terénom obalených priestorov, hrubými ílovými vrstvami a tak podobne.
Obr. 2 a 3. Na ilustrácii vľavo je konštrukčná izolácia baziliky v Šaštíne založená na oddelení hlavnej stavby od podložia polozapusteným suterénom, čo už dnes spoľahlivo nefunguje. Na obrázku vpravo vidno rozdiel vo sfarbení muriva pod a nad ílovou izoláciou kazematov Starej pevnosti v Komárne, čo dokazuje, že táto izolácia tu funguje.
Na základe analýzy dobových riešení sanácie zavĺhajúcich konštrukcií dnes vieme jednoznačne povedať, že väčšina tradičných sanačných riešení nie je dostatočne účinná a neumožňuje zabezpečiť priestory na dnes požadovanej úrovni kvality ich užívania. Túto znalosť je potrebné neustále opakovať, pretože nemálo ľudí, aj odborníkov, si myslí, že v minulosti sa vlastníci vedeli o svoje zavĺhajúce budovy lepšie postarať než my dnes.
Je ale tiež pravdou, že mnoho budov dnes nie je dostatočne starostlivo udržiavaných, čo problémy so zavĺhaním často zhoršuje. Treba však zdôrazniť, že ani priebežná kvalitná údržba bez adekvátnych zásahov do konštrukcií problém zavĺhania budov nevyrieši. Dnes už máme našťastie k dispozícii viaceré moderné technológie sanácie, ktorými dokážeme dosahovať vynikajúce výsledky.
Obr. 4 a 5. Dva príklady málo účinných technológií v prípadoch vysokej hodnoty zamokrenia muriva. Fólia na obrázku vľavo nie je ani riadne zakončená a chránená pred zatekaním dažďovou vodou a v odvetrávacom kanáli vpravo neprúdi žiadny vzduch.
Technológie sanácie zavĺhajúcich budov
Technológií sanácie dnes existuje viacero a aby sme sa v nich orientovali, tak ich rozdeľujeme do niekoľkých skupín. Uvedené rozdeľovanie vychádza z nášho pôvodného rozdeľovania, ktoré má korene ešte v dobách československej republiky. Používame ho teda viac ako pol storočia. Inde v zahraničí sa sanačné technológie rozdeľujú aj inak, ale naše rozdeľovanie považujeme za tradičné a dobré.
Jednotlivé technológie, ktoré sa dnes používajú na riešenie sanácie zvĺhania budov u nás teda dnes rozdeľujeme do niekoľkých skupín:
A. Účinné zásahy
Ide o zásahy, ktoré zamedzia vode vzlínať do vyššie položených častí konštrukcií stavby, prípadne vodu z konštrukcií dokázateľne aktívne odstraňujú. Ide o skupinu najúčinnejších sanačných zásahov.
- Technológie vytvorenia dodatočných nepriepustných vrstiev (premurovanie izolačnej škáry, podrezanie muriva, zarážanie nehrdzavejúcich plechov, ukladanie dodatočnej hydroizolačnej vrstvy, napr. ílovej).
- Technológie vytvorenia hydroizolačných clôn (vytvorenie hydrofobizačných clôn, vytvorenie tesniacich clôn, vytvorenie tesniacich aj hydrofobizačných clôn).
- Technológie využívajúce elektrofyzikálne javy (predovšetkým inštalácia zariadení aktívnej elektroosmózy, ostatné technológie tejto skupiny sú buď minimálne účinné, alebo diskutabilné, či ich účinnosť dokonca nie je ani vedecky podložená).
B. Doplnkové zásahy
Ide o zásahy, ktoré v prevažnej väčšine prípadov, obzvlášť prípadov silného zamokrenia stavieb vodu z konštrukcií neodstraňujú. Môžu situáciu zavĺhania budovy síce zlepšiť, ale väčšinu ju uspokojivo nevyriešia.
- Technológie zabezpečujúce odvetrávanie (vytvorenie odvetrávacích kanálikov, zabezpečenie odvetrania kontaktným kanálom, zabezpečenie odvetrania kontaktnou štrbinou vďaka profilovanej fólii, vytvorenie predmúrovky, vytvorenie dutinových podláh a pod.).
- Technológie zohrievania konštrukcií (inštalácia skrytého vykurovania, zariadení mikrovlnného vysušovania, realizácia teplovzdušného vysušovania).
- Doplnkové technológie (realizácia hydroizolačných náterov, hydroizolačných omietok, alebo tmelov, sanačných omietok, odsoľovania muriva, konzervovania povrchových úprav a pod.).
- Súvisiace technológie (vytvorenie drenáže, zníženie hladiny podzemnej vody, vytvorenie paropriepustných úprav okolia a pod.).
Rozdelenie technológií na účinné a na doplnkové zásahy je pomerne nové. Reaguje na už spomínaný zmätok, ktorý sa vyskytuje ako medzi laikmi, tak aj medzi niektorými odborníkmi. V pôvodnom československom rozdeľovaní sa ako prvá skupina uvádzali odvetrávacie technológie, čo mohlo vzbudzovať dojem, že nadmernú vlhkosť stačí z mokrých konštrukcií len odvetrať. Stručne povedané, väčšinou to nestačí.
V každom prípade ide pri technológiách vytvárajúcich bariéru prestupu vody murivom o najúčinnejšie riešenia.
Obr. 6 a 7. Vľavo je stroj režúci murivo s pomocou „diamantového“ lana a vpravo injektážna súprava v akcii
Podobne to uvádza aj prof. Gottfried Kiesov v „Biblii nemeckej pamiatkovej starostlivosti“ [Kiesow, G., 2012]: „Dodatočná aplikácia izolačnej vrstvy, pokiaľ je správne zhotovená, je síce najúčinnejšia a najtrvanlivejšia, ale bohužiaľ súčasne aj najdrahšia. Murivo sa musí podsekať, alebo podrezať. Tiež sa takmer nezasiahne do substancie a nedochádza ani k významnejším otrasom.“ Čiže nejde o tak zásadný invazívny zásah, ako sa mnohí obávajú. Obzvlášť v porovnaní s inými nevyhnutnými invazívnymi zásahmi do stavieb, akými sú napríklad inštalácie moderného technického zariadenia budov. Závažný zásah do muriva to ale nesporne je a následok zlej realizácie môže vyvolať ďalšie poruchy. To ale platí o takmer všetkých technológiách.
Dôsledky spracovania metodík
Spracovanie metodík, ktorých je viac ako 35 a medzi ktorými sú aj metodiky posudzovania obnovy železobetónových, či murovaných konštrukcií bolo motivované snahou sprehľadniť proces povoľovanie stavebných zásahov do pamiatkovo chránených objektov. Metodiky majú slúžiť ako pracovníkom / pracovníčkami Krajských pamiatkových úradov, tak aj projektantom, realizátorom, remeselníkom, vlastníkom, či správcom a ďalším účastníkom procesu obnovy stavebných pamiatok.
Ich spracovanie bolo potrebné už dávnejšie, no brzdila ho obava z možných problémov, ktoré by prinášali niektoré možné nepresné formulácie v nich, či napríklad nejasnosti v ich chápaní ústiace do nejednotných interpretácií. Táto obava bola opodstatnená a je jej treba čeliť aj v súčasnosti. Stavebný pamiatkový fond je veľmi rozdielny a nie je možné sformulovať jednoznačné pravidlá jeho obnovy, ktoré by boli univerzálne platné. Takmer každý objekt a takmer každý zásah je potrebné posudzovať individuálne.
Napriek tomu, že metodiky zvyčajne jasne formulujú zásady prístupu k nasadzovaniu jednotlivých skupín technológií, tak v nich stále zostáva určitý priestor práve na interpretáciu týchto zásad. V tomto procese interpretácie tak vznikajú miesta aj na individuálne posudzovanie stavebných zásahov, čo v sebe skrýva možné problémy, ktoré môžu ústiť až do konfliktov. V praxi sa už vyskytli komplikácie, keď príslušný pracovník / pracovníčka vyžadovali riešenia sanácie, ktoré metodiky neodporúčajú s odôvodnením, že metodiky nie sú záväzným dokumentom, ale len odporúčacím a oni majú iný názor než príslušní odborníci.
Pre korektnosť treba ale tiež uviesť, že aj v metodikách sa môžu vyskytovať nepresnosti, alebo omyly, alebo môžu byť medzi jednotlivými metodikami aj určité rozdiely. Bude preto potrebné po určitom čase metodiky opäť dôkladne analyzovať a existujúce nepresnosti opraviť. Napokon aj vývoj technologických a materiálových riešení obnovy pamiatok neustále napreduje.
A napokon treba spomenúť ešte jednu dôležitú aktivitu, ktorá riadnemu používaniu metodík pomôže a tou sú priebežné školenia pracovníkov / pracovníčok pamiatkových úradov. Tiež ale aj projektantov, realizátorov a iných účastníkov procesu stavebnej obnovy pamiatok vhodnými odborníkmi. Obzvlášť autormi jednotlivých metodík. Takto sa dostanú ich výstupy priamo k dôležitým adresátom a zároveň tak autori získajú podklady na ďalšie aktualizovanie metodík.
Výber odporúčanej literatúry
- BALÍK, Michael. STARÝ, Jiří: Sklepy. Opravy a rekonstrukce. Praha: Grada Publishing, 2003, ISBN 80-247-0221-5.
- Balík, Michael. Vysušování zdiva 1. Praha: Grada Publishing, 2002, ISBN 80-247-0438-2.
- Balík, Michael. Vysušování zdiva 2. Praha: Grada Publishing, 1997, ISBN 80-7169-440-1.
- Balík, Michael: Vysušování zdiva 3. Praha: Grada Publishing, 1999, ISBN 80-7169-737-0.
- Balík, Michael – Solař, Jaroslav: Odvodnení domu, Anglické dvorky, drenáže, dutiny, Praha: Grada Publishing, 2010, ISBN 978-80-247-3393-7.
- Ižvolt, Pavol: Údržba historických stavieb, Príručka pre preventívnu údržbu nehnuteľných pamiatok, Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2017, ISBN 978-80-89175-76-5.
- Kiesow, Gottfried: Památková péče v Nemecku (v originály: Denkmalpflege in Deutschland. Eine Einführung). Brno: Barister&Principal (orig. Darmstadt: WGB), 2012 (orig. 2000), ISBN 978-80-86752-95-2, 2012.
- Lebeda, Jaroslav a kol.: Sanace zavlhlého zdiva. Praha: SNTL, 1988.
- Makýš, Oto: Technologie renovace budov. Bratislava: JAGA GROUP, 2004, ISBN 80-8076-006-3.
Zborníky
- Fára, Pavel: Rizika aplikace profilovaných fólii při sanaci vlhkého zdiva, In: Praha: STOP, odborný seminár: Technologie, které se v památkové péči neosvědčili II – důvody, příčiny a praktické následky, 2013.
- Kohút, Vladimír: Statické problémy pri sanácii zavlhnutých pamiatkových budov, In: zborník prednášok, Betonárske dni 2016, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2016, ISBN 978-80-227-4622-9.
- Fára, Pavel: Nevhodné způsoby sanace vlhkého zdiva, In: Praha: ročenka STOP, 2012, ISBN 978-80-86657-16-5.
- Šefců, Ondřej: Problém vlhkosti v památkach, In: Praha: STOP, Zpravodaj, svazek 15, č. 2, téma: Údržba památkových objektů v exteriéru, 2013, ISSN 1212-4168.
- Šťastný, Pavel: Hydrofobní povrchová úprava krémy a kapalinami – teorie a zkušenosti z terénu, In: Praha: STOP, odborný seminář: Hydrofobizace stavebních památek – možnosti a rizika, 2010.
Poznámka
1 Plán obnovy a odolnosti bol vypracovaný a schválený na základe kritérií Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021. Zriaďuje sa ním mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Pre oblasť kultúry boli v tomto vypracované míľniky a ciele v rámci Komponentu 2: Obnova budov. ... Zpět
Příspěvek pojednává o metodice, která byla vydána ve Slovenské republice s názvem „Technologie sanácie zavlhajúcich konštrukcií budov“. Vydání předmětné metodiky inicioval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. V rámci uvedené metodiky jsou v souladu s aktuálním stavem poznání formulovány doporučení a postupy, které mohou být uplatněny v rámci návrhů na sanace vlhkého zdiva historických a památkově chráněných objektů. Metodika je také doplněna řadou praktických příkladů týkajících se dané problematiky. Metodika může být užitečným nástrojem nejen pro pracovníky v oblasti státní památkové péče, ale také pro projektanty a stavební organizace zabývající se danou problematikou. Příspěvek doporučuji k publikování na internetovém portálu TZB-INFO.