Kvalita zrážok z povrchového odtoku s ohľadom na vsakovanie
Na kvalitu zrážkovej vody z povrchového odtoku resp. jej zloženie, vplýva najmä kontakt zrážkovej vody zo záchytnou plochou. Organické a anorganické zloženie zrážkovej vody, preto závisí na povrchu záchytnej plochy, miestnych podmienkach a látkach a materiáloch nachádzajúcich sa na záchytnej ploche povodia.
1. Úvod
Vsakovanie zrážkovej vody z povrchového odtoku ako spôsob likvidácie zrážkového odtoku, sa postupom času stáva neoddeliteľnou súčasťou manažmentu zrážkových vôd.
Na Slovensku prevláda názor, že zrážková voda je veľmi špinavá a značne znečistená voda. Čím viac sa však problematika zrážkových vôd dostáva do popredia, a to najmä vďaka svojmu ekologickému podtextu, tým viac sa ukazuje, že zrážková voda je kvalitná a čistá voda.
2. Ochrana pôdy a povrchových vôd
Vsakovacie zariadenia sú zariadenia odpadových vôd. Pôda a látky v týchto zariadeniach sú súčasťou tohto zariadenia odpadových vôd. Popri navrhovaní, výstavbe a prevádzke vsakovacích zariadení musí byť zabezpečená ochrana pôdy a povrchových vôd.
Ochranné opatrenia pre pôdu a povrchovú vodu môžu byť napríklad:
- zníženie vypúšťania škodlivých látok,
- zníženie škodlivých látok nachádzajúcich sa na spevnených plochách,
- úprava zrážok z povrchového odtoku pred vsakovaním,
- obmedzenie vsakovania znečisteného povrchového odtoku.
V prírodnom systéme cirkulácie vody, musí vsakovacia zóna spĺňať efektívnu a dlhodobú ochrannú funkciu pre podzemné vody nachádzajúce sa pod touto zónou. Táto ochrana funguje prostredníctvom početných fyzikálnych, chemických a biologických zachytávaní a procesov premeny a je v podstate ovplyvnená prostredníctvom prepravných procesov, rovnako tak hydrogeologických vlastnosti. Intenzita jednotlivých prírodných reakcií sa líši v závislosti od typu podložia. Filtrácia v podloží prevláda procesmi – adsorpcia, iónová výmena, zrážanie a biologický rozklad, pričom tieto procesy sú hlavne viac intenzívnejšie vo vrchnej časti pôdnej zóny ako v nižšej časti vsakovacej zóny. Pre podzemnú vodu hrá veľkú rolu proces riedenia a rozpúšťania. Tieto procesy jeden s druhým súvisia v zložitej štruktúre efektov, a môžu sami spôsobiť prirodzené zmeny dané miestnymi podmienkami.
Táto prispôsobivosť je však limitovaná a môže sa trvalo negatívne zmeniť množstvo a zloženie vody, a to prostredníctvom zvýšenia maximálneho zaťaženia a tiež prostredníctvom dlhodobého preťažovania, najmä prostredníctvom vody obsahujúcej látky s rôznym rušivými a poškodzujúcimi účinkami.
Pri vsakovaní zrážkových vôd z povrchového odtoku je prevažná väčšina látok a substancií obsiahnutých vo vode ukladaná na povrchu ako sedimenty, časť je privádzaná do vrchných centimetrov a decimetrov pôdy, a rozpustné látky obsiahnuté v zrážkovej vode sú prepravované až do podzemných vôd. Ako výsledok, sa napríklad môže prejaviť zníženie prirodzenej čistiacej kapacity pôdy a zmeny zrážkovej vody a podzemnej vody, alebo môže nastať zmenšenie hrúbky vrstvy na filtrovanie v hornej zóne. Tieto nevýhody je potrebné posudzovať s ohľadom na výhody vsakovania zrážkovej vody. Pri správnom vsakovaní výhody prevažujú, pretože nevýhodné účinky môžu byť znížené na únosnú mieru prostredníctvom vhodne použitých technických opatrení [3].
Keďže cieľom je trvalá ochrana pôdy a podzemných vôd, musí sa preto zabezpečiť trvalo udržateľná prirodzená funkcia pôdy, predovšetkým jej účinnosť ako filtra, a udržiavať stav podzemnej vody v čo najväčšej miere od vplyvu zaťaženia človekom, ako aj ochrana pôdy a podzemných vôd na celom uvažovanom území pred znečistením, alebo inými nepriaznivými zmenami.
Účinnosť vsakovacej zóny vzhľadom na zachovanie látok je determinovaná fyzikálnymi a chemickými procesmi v pôde. Za najdôležitejšie sú považované filtračné a sorpčné procesy rovnako ako degradácia v pôde.
3. Látkové zaťaženie z povrchového odtoku
Látkové zaťaženie zrážok z povrchového odtoku je výsledkom primárneho zaťaženia zrážok a ďalšieho zaťaženia daného miestnymi podmienkami v mieste vsakovania. Už pred dopadom zrážok na zemský povrch, sú samotné zrážky obohacované prostredníctvom filtrovania najjemnejších častíc a aerosólov z atmosféry. Častice nachádzajúce sa v atmosfére, dosiahnu zemský povrch ako suché nánosy prostredníctvom sedimentácie a akumulácie na povrchu, v závislosti na klimatických podmienkach alebo na transporte vetrom.
Už pri počiatočnom plánovaní vsakovacích zariadení je potrebné zistiť, či sa v hydraulickej sfére vsakovania nenachádza žiadne znečistenie, napríklad kontaminované miesta v danej lokalite. V prípade pochybností je nutné prostredníctvom výskumu už v počiatočnej fáze overiť, že žiadne antropogénne a geogénne znečistenie predstavujúce riziko, sa nezabudlo zahrnúť do plánovaných predbežných opatrení pred návrhom vsakovacích zariadení. Taktiež musí byť zabezpečený vhodný počiatočný výskum a kontrola kvality pre zistenie celkového materiálového zloženia nachádzajúceho sa vo vsakovacej zóne, aby nedošlo k žiadnym nepriaznivým zmenám vsakovanej zrážkovej vody a podzemnej vody.
Zrážková voda prechodom cez atmosféru sa mierne znečisťuje – priberá jemné prachové častice a aerosóly. Nasycuje sa vzdušným CO2, čím získa mierne kyslý charakter. Po dopade zrážkovej vody na povrch striech sa podľa použitého materiálu kyslá reakcia vody zmení na mierne kyslú, až neutrálnu.
Faktory ovplyvňujúce chemické zloženie zrážkovej vody možno rozdeliť do dvoch typov:
- tie, ktoré vyplývajú z vonkajších zdrojov, nezávisle na vôli vlastníka alebo bydliska, vrátane mestskej dopravy, priemyselných emisií a poľnohospodárskych postupov (napríklad postrekom pesticídov)
- tie, ktoré vyplývajú z miestnych zdrojov, kontrolovateľných majiteľmi. Tieto zdroje zahŕňajú materiál strechy, materiály použité v konštrukcii strechy, odkvapy, potrubia atď. [5].
Zrážková voda obsahuje najmä chloridy, sírany, dusičnany, draslík, vápnik a magnézium. Tieto ióny sú prítomné prevažne v koncentráciách pod 10 mg/l. Okrem toho, zrážková voda je zaťažená organickými látkami a prchavými zlúčeninami. V zrážkovom odtoku sa objavuje taktiež mnoho anorganických a organických látok. V koncentráciách pod 1 mg/l môžu byť prítomné ťažké kovy ako Cd, Cu, Cr, Ni, Pb, Zn, a organické zlúčeniny ako PAH, PSM, LHHC, BTX aromates. Tieto výskyty zlúčenín boli zistené viacerými meraniami a to predovšetkým zo zrážkového odtoku z povrchov ciest. Detaily koncentrácií ťažkých kovov a organických zlúčenín sú teda dané miestnymi podmienkami a preto nemôžu byť dané priemerné koncentrácie. Dôvody sú jednak rôzne emisie v danom mieste a rôzne použité plochy (strešné povrchy, povrchy ciest), a na druhej strane typ odberu, náhodné vzorky, spracovanie vzorky, napríklad filtrované, nefiltrované a samotná analýza (proces a použité vybavenie) [3].
Hodnota pH má vplyv na rozpustnosť a správanie ťažkých kovov. Pre porovnanie, zrážkové odtoky ukazujú predovšetkým výrazne vyššie hodnoty pH v kyslom až neutrálnom rozsahu, ktoré sa však spätne vracia prostredníctvom reakcie pri styku s rôznymi povrchmi, napríklad strešnými krytinami z betónových strešných škridiel, betónových kanalizačných potrubí, betónovými povrchmi, prachom obsahujúcim uhličitany.
Látky a skupiny látok obsiahnuté v zrážkovom odtoku ako napríklad ťažké kovy, nie sú vystavené žiadnym degradačným mechanizmom v pôde a sú pridané do trvalého zloženia pôdy. Schopnosť pôdy prijať tieto substancie je preto značne limitovaná. Je preto odporúčané pri vysoko zaťažených vsakovacích zariadeniach, napríklad pri centralizovaných vsakovacích objektoch s Aimp : AP > 15, vykonať v pravidelných intervaloch kontrolu (cca každých 10 rokov) koncentrácie týchto látok v sedimentoch produkovaných cez vonkajšiu kolmatačnú vrstvu a vo vrchných vrstvách pôdy pod ňou. Rozsah spektra ktorý by mal byť skúmaný je závislý na potencionálnom zozname druhov látok a substancií, ktoré je možné odvodiť od počtu obyvateľov a spôsobe využívania konštrukcií a plôch, z ktorých je zrážková voda odvádzaná.
Veľký význam pre rozpustnosť ťažkých kovov má tiež redox – oxidačno redukčný potenciál vody, predovšetkým zlúčenín železa a mangánu. Pri negatívnom redox potenciále, mnoho kovov tvorí málo rozpustné sulfidy. Zvýšenie prenosu niektorých ťažkých kovov sa môže zvýšiť dočasnou vyššou koncentráciou chloridov, ktorá môže nastať v zimnom období prostredníctvom použitia NaCl a CaCl2 vo forme rozmrazovacích prostriedkov [3].
3.1 Hodnotenie zrážok z povrchového odtoku s ohľadom na vsakovanie
Na Slovensku nie je vsakovanie zrážkovej vody z povrchového odtoku riešené v oblasti technických noriem.
Vypúšťaniu vôd z povrchového odtoku do povrchových a podzemných vôd sa legislatívne na Slovensku dotýka Nariadenie vlády č. 269/2010, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd, sa v § 9 v bodoch 1–3, definujú požiadavky na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku:
(1) Vody z povrchového odtoku odtekajúce zo zastavaných území, pri ktorých sa predpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody, možno vypúšťať do podzemných vôd nepriamo len po predchádzajúcom zisťovaní a vykonaní potrebných opatrení. Vodami z povrchového odtoku sú najmä vody z pozemných komunikácií pre motorové vozidlá, z parkovísk, z odstavných a montážnych plôch, z plôch priemyselných areálov, na ktorých sa skladujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky alebo sa s nimi inak podobne zaobchádza.
(2) Vody z povrchového odtoku odtekajúce zo zastavaných území, o ktorých sa nepredpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd a podzemných vôd, možno vypúšťať do podzemných vôd nepriamo.
(3) Pri vypúšťaní vôd z povrchového odtoku sa neurčujú limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia okrem odstavných plôch a montážnych plôch, plôch priemyselných areálov a iných areálov, na ktorých sa skladujú znečisťujúce látky alebo sa s nimi inak zaobchádza [1].
Povrchový odtok zo spevnených povrchov je podľa nemeckej smernice DWA-A 138 rozdelený do troch kategórií. S ohľadom na ich látkové zloženie a možné ovplyvnenie podzemnej vody pre vsakovanie dažďových vôd rozdeľuje smernica povrchový odtok do týchto kategórií:
- neškodný odtok
- prípustný odtok
- neprípustný odtok (Lawa, 1998).
Neškodné povrchové odtoky môžu byť vsakované cez nesaturovanú zónu bez predčistenia. Avšak tieto povrchové odtoky nie sú bez škodlivín. Látková koncentrácia sa tu nachádza, je však natoľko malá, že nie je potrebné sa obávať znečistenia podzemných vôd alebo iných nepriaznivých zmien jej vlastností.
Tolerovateľné povrchové odtoky môžu byť vsakované po vhodnom predčistení alebo využitím čistiaceho procesu vo vsakovacom zariadení. Povrchové vsakovanie prostredníctvom pôdy závisí na vlastnostiach povrchu (pôdy, rastlín) vedúceho povrchový odtok, a na retenčnom čase vo vsakovace zóne – čo môže stačiť ako čistiaci proces. Prostredníctvom fyzikálnych, chemických a biologických procesov, väčšie odchýlky vo vlastnostiach povrchového odtoku pred jeho vstupom do podzemných vôd sú takto dostatočne utlmené.
Netolerovateľné povrchové odtoky by mali byť vypúšťané do kanalizačnej siete alebo vsakovať iba po vhodnom predčistení [3].
Nemecká smernica DWA-A 138 hovorí o tom, že vypúšťanie zrážkového odtoku do studní, t.j. priamo do podzemnej vody, z dôvodu ochrany podzemnej vody nie je dovolené ani pre neškodný zrážkový odtok.
Zrážkové povrchové vody zo spevnených plôch a striech, ktoré môžu byť odvádzané do vsakovacích zariadení, sa podľa ČSN 75 9010 delia, podľa predpokladanej alebo zistenej koncentrácie znečisťujúcich látok a možného následného ohrozenia podzemnej vody pri vsakovaní, do dvoch kategórií:
- zrážková povrchová voda prípustná
- zrážková povrchová voda podmienečne prípustná
Zrážková povrchová voda prípustná – zrážková voda, ktorej akosť nepredstavuje riziko z hľadiska znečistenia pôd a ohrozenia akosti podzemných vôd.
Zrážková povrchová voda podmienečne prípustná – zrážková voda, ktorej akosť môže byť zhoršená obsahom špecifického znečistenia, riziko znečistenia podzemných alebo povrchových vôd je však možné znížiť až eliminovať príslušnými opatreniami, napr. predčistením zrážkových vôd, odvádzaných z povrchu terénu alebo stavieb [2].
4. Analýza kvalitatívnych ukazovateľov zrážkovej vody
V rámci projektu SUSPP-0007-09 týkajúceho sa hospodárenia so zrážkovými vodami, prebieha na Stavebnej fakulte v Košiciach, výskum vsakovacích šácht ako jedného z druhov vsakovacích zariadení. Výskum je zameraný na meranie prietokov zo strešnej konštrukcie do vsakovacích šácht, času vsakovania zrážkovej vody na dne šachty a meranie kvality zrážkovej vody.
Informácie o kvalite zrážkovej vody nám poskytuje multiparametrická sonda YSI (obr. 1), ktorá monitoruje niekoľko parametrov kvality vody súčasne. V súčasnosti sa sledujú parametre pH zrážkovej vody, vodivosť, špecifická vodivosť a teplota zrážkovej vody pritekajúcej z povrchu strechy budovy PK6.
Sonda je zavesená na kovovej konštrukcii vo vsakovacej šachte a jej meracia, resp. snímacia časť je ponorená do vody v meracom žľabe (obr. 2). Merací žľab je umiestnený priamo pod prítok zrážkovej vody zo strechy budovy PK6, nachádzajúcej sa v areály TU Košice.
Obr. 1 Multiparametrická sonda YSI
Obr. 2 Merací žľab a ultrazvuková sonda v šachte A
pH zrážkovej vody
Hodnota pH je ukazovateľom kyslosti, alebo zásaditosti vody, je mierou obsahu látok, ktoré ju spôsobujú. pH vody ovplyvňuje priebeh chemických a biochemických reakcií, čo umožňuje rozlíšiť jednotlivé formy výskytu niektorých prvkov, a tak je možné posúdiť agresivitu vody.
Zloženie atmosférickej vody značne kolíše. Rozpúšťanie kyslých plynov ako je CO2, ale najmä SO2 a NOx znižuje hodnotu pH vody. V blízkosti priemyselných oblastí môže byť kyslosť atmosférickej vody výrazne znížená (pH < 3–5). Zvýšenie kyslosti zrážok zapríčiňuje najmä prítomnosť oxidov síry a dusíka vo vode. Atmosférické zrážky sa považujú za kyslé, ak celkový náboj kyslých aniónov je väčší ako náboj katiónov a hodnota pH je nižšia ako 5,65 [4].
Obr. 3 Graf priemerných mesačných hodnôt pH zrážkovej vody nameraných vo vsakovacej šachte A v období august 2011 až máj 2012
Hodnota pH má vplyv na rozpustnosť a správanie ťažkých kovov. Jej význam spočíva najmä v ovplyvňovaní priebehu rozkladu solí, prítomných vo vode a toxicity niektorých látok. Pre porovnanie, zrážkové odtoky ukazujú predovšetkým výrazne vyššie hodnoty pH v kyslom až neutrálnom rozsahu, ktoré sa však spätne vracia prostredníctvom reakcie pri styku s rôznymi povrchmi, napríklad strešnými krytinami z betónových strešných škridiel, betónových kanalizačných potrubí, betónovými povrchmi, prachom obsahujúcim uhličitany.
Hodnota pH pôdy čiastočne vplýva na prenos ťažkých kovov vo vsakovacej zóne a do podzemnej vody. Pôdy s nižšími hodnotami pH pri rovnakých vlastnostiach pôdy, majú omnoho menej viazaných ťažkých kovov v pôde ako pôdy s vyššími hodnotami. V rozmedzí hodnôt pH 6 až 8 je väčšina ťažkých kovov menej mobilná [3].
Obr. 4 Prítok zrážkovej vody do meracieho žľabu 7. 12. 2011
Pre porovnanie – požiadavka na pH povrchových vôd sa pohybuje v intervale 6–8,5 ako ukazovateľ kvality vody, u povrchových vôd určených na závlahy v intervale 5,0–8,5, a u povrchových vôd určených na odber pre pitnú vodu sa pre kategóriu A1 pohybuje v intervale pH 6,5–8,5, pre kategóriu A2 pH 5,5–8,5, a pre kategóriu A3 pH 5,5–9,0 [1]. Namerané hodnoty pH teda ukazujú dostatočnú kvalitu zrážkovej vody, ktorá sa pohybuje v intervale pH 6–7.
Ako vyplýva z obr. 3, priemerné hodnoty pH sa v závislosti na čase menia. Treba podotknúť, že v mesiaci august 2011 a marec 2012 pri inštalácii zariadení vo vsakovacej šachte A, sú priemerné hodnoty pH ovplyvnené výskytom pitnej vody v meracom žľabe, kedy sa po inštalácii zariadení merací žľab napúšťa po prepadovú hranu pitnou vodou z vodovodu budovy PK 6. Ako je možné vidieť z grafov na obr. 4 až 6, pH zrážkovej vody sa mení nielen v závislosti na čase, ale je ovplyvnená najmä prítokom zrážkovej vody zo strechy objektu, resp. jej teploty a zloženia.
Obr. 5 pH zrážkovej vody v meracom žľabe 7. 12. 2011
Obr. 6 Teplota zrážkovej vody v meracom žľabe 7. 12. 2011
Vodivosť zrážkovej vody
Obr. 7 Graf priemerných mesačných hodnôt špecifickej vodivosti nameraných vo vsakovacej šachte A
Obr. 8 Prítok zrážkovej vody do meracieho žľabu 7. 12. 2011
Obr. 9 Špecifická vodivosť zrážkovej vody v meracom žľabe 7. 12. 2011
Obr. 10 Teplota zrážkovej vody v meracom žľabe 7. 12. 2011
Elektrická vodivosť je miera koncentrácie ionizovateľných anorganických a organických súčastí vody. Prírodné aj rôzne odpadové vody vždy obsahujú rozpustené plyny, anorganické a prípadne aj organické látky. Koncentrácia a druh rozpustených látok vo vode sa mení podľa výskytu, či druhu vody. Okrem rozpustených látok sú vo vodách rozptýlené aj nerozpustené látky s rôznou veľkosťou častíc (hrubšie až koloidné častice). Rozpustené anorganické látky sú obvykle prítomné vo forme iónov. To výrazne zvyšuje elektrickú vodivosť vody. Hodnota elektrickej vodivosti vody je aj ukazovateľom množstva iónov vo vode (vodnom roztoku) a môže slúžiť na priebežnú kontrolu znečistenia odpadových vôd. Elektrická vodivosť závisí od koncentrácie iónov, od ich pohyblivosti a teploty [4].
Jednotkou elektrickej vodivosti je 1 S (Siemens), v analytike vody obvykle µS (mikroSiemens). Charakteristickou veličinou je špecifická vodivosť, ktorá sa meria pri teplote 25 °C, staršie údaje sú vzťahované na teplotu 20 °C. Vo vsakovacej šachte prebiehajú merania vodivosti aj špecifickej vodivosti.
Destilovaná voda máva konduktivitu 0,05 µS.m−1 až 0,3 µS.m−1. Povrchové a podzemné vody 5 až 50 µS.m−1, niektoré priemyslové vody môžu mať hodnotu vyššiu než 103 µS.m−1 [6].
Vodivosť je priamo závislá na teplote. Referenčná teplota je vždy 25 °C, preto sa musí meraná hodnota vodivosti kompenzovať podľa aktuálnej teploty vzorky meracou sondou YSI, ktorej meracia časť je ponorená v meracom žľabe.
Ako vyplýva z obr. 7, priemerné hodnoty špecifickej vodivosti v období mesiacov august 2011 až máj 2012, sa podobne ako hodnoty pH menia v závislosti na čase. Treba taktiež podotknúť, že v mesiaci august 2011 a marec 2012 pri inštalácii zariadení vo vsakovacej šachte A, sú priemerné hodnoty vodivosti ovplyvnené výskytom pitnej vody v meracom žľabe, kedy sa po inštalácii zariadení merací žľab napúšťa po prepadovú hranu pitnou vodou z vodovodu budovy PK 6.
Požiadavka na vodivosť povrchových vôd je 110 µS/m ako ukazovateľ kvality vody, a u povrchových vôd určených na odber pre pitnú vodu sa pre kategórie A1 až A3 je odporúčaná hodnota vodivosti 1000 µS/cm [1].
Ako je možné vidieť z grafov na obr. 7 až 10, hodnoty špecifickej vodivosti zrážkovej vody sa podobne ako hodnoty pH menia nielen v závislosti na čase, ale sú ovplyvnené najmä prítokom zrážkovej vody zo strechy objektu, resp. jej teploty a zloženia.
Na kvalitu zrážkovej vody z povrchového odtoku resp. jej zloženie, vplýva najmä kontakt zrážkovej vody zo záchytnou plochou. Organické a anorganické zloženie zrážkovej vody, preto závisí na povrchu záchytnej plochy, miestnych podmienkach a látkach a materiáloch nachádzajúcich sa na záchytnej ploche povodia. Pri vsakovaní zrážkových vôd z povrchového odtoku je prevažná väčšina látok a substancií obsiahnutých vo vode, ukladaná na povrchu ako sedimenty, časť je privádzaná do vrchných centimetrov a decimetrov pôdy, a rozpustné látky obsiahnuté v zrážkovej vode sú prepravované až do podzemných vôd. Ako výsledok, sa napríklad môže prejaviť zníženie prirodzenej čistiacej kapacity pôdy, zníženie vsakovacej schopnosti a zmeny zrážkovej vody a podzemnej vody, alebo môže nastať zmenšenie hrúbky vrstvy na filtrovanie v hornej zóne.
Záver
Namerané hodnoty pH a špecifickej vodivosti ukazujú dostatočnú kvalitu zrážkovej vody. Taktiež bola potvrdená jej kvalita čo sa týka senzorických vlastností vody. Pre dosiahnutie čo najlepšej kvality zrážkovej vody, či už pre jej využitie v objekte alebo pre vsakovanie, je preto dôležitý vhodný monitoring a manažment údržby záchytnej plochy, resp. potrubí tvoriacich súčasť systému vsakovania, aby nedochádzalo k znižovaniu schopnosti vsakovacieho zariadenia, možnému ohrozeniu podzemnej vody a k iným negatívnym vplyvom.
Článok je príspevkom k problematike vsakovania zrážkových vôd z povrchového odtoku a popisuje postup dimenzovania vsakovacích šácht. Vznikol v rámci riešenia projektu SUSPP-0007-09 – Centrum výskumu zvýšenia efektívnosti zachytávania a využívania zrážkových vôd z povrchového odtoku za účelom minimalizácie energetickej náročnosti.
Literatúra
- [1] Nariadenie vlády 269/2010 Z.z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd
- [2] ČSN 75 9010 – Vsakovací zařízení srážkových vod 2012
- [3] DWA-A 138 Planung, Bau und Betrieb von Anlagen zur Versickerung von Niederschlagswasser
- [4] www.kmti.szm.sk/ch-p8.pdf
- [5] Australian government: Guidance on use of rainwater tanks, Publications Production Unit, ISBN 0 642 82443 6
- [6] Návody na laboratorní cvičení z předmětu T7TVO Technologie vody, 2009/2010
Infiltration of rainwater runoff as a disposal method of rainwater runoff, become an integral part of rainwater management. The article discusses about quality of rainwater runoff with regard of protection of soil and surface water. Under the project “Increasing of the rain water management efficiency for the purpose of energy demand minimization” we have started our own measurements of rainwater quality parameters at the campus of Technical University of Košice. The aim of this article is to provide overview of our measured data of rainwater quality.