Model optimalizácie prevádzky udržateľných budov aplikáciou facility managementu
Systém aplikácie facility managementu spolu s manažmentom kvality PDCA pri údržbe technických a technologických zariadení počas prevádzky je definovaný Modelom optimalizácie prevádzky udržateľných budov.
V súčasnej dobe udržateľnosť kvalitného životného prostredia je významným trendom aj v oblasti stavebníctva. Počas prevádzky budovy vzniká v dôsledku spotreby energie viac ako 80 percent škodlivých emisií. Pre ich zníženie v oblasti stavebníctva to znamená realizovať udržateľné budovy, ktoré umožňujú docieliť úsporu energií a energetickú efektívnosť v priebehu celého životného cyklu budovy.
Prostriedkom k dosiahnutiu daného cieľa sú predovšetkým vysoko sofistikované technické a technologické zariadenia, ktoré sú charakteristickou črtou udržateľných budov. Energetická efektívnosť prevádzky udržateľnej budovy je v podstatnej miere určená už vo fáze jej projektovania – návrhom budovy s projektovými parametrami udržateľnosti.
Nie všetky udržateľné budovy napriek výbornému projektu a perfektnej kvalitnej realizácii však dosahujú projektované parametre udržateľnosti aj počas prevádzky. Prevádzka sofistikovaných technických a technologických zariadení je podmienená sofistikovaným manažmentom. K slovu sa tak dostáva facility management.
Systém aplikácie facility managementu spolu s manažmentom kvality PDCA pri údržbe technických a technologických zariadení počas prevádzky je definovaný Modelom optimalizácie prevádzky udržateľných budov.
Model optimalizácie prevádzky udržateľných budov
Facility management sa pri správe technických a technologických zariadení udržateľných budov zameriava nielen na ich pravidelnú údržbu a predpísané revízne prehliadky, ktoré sú podmieňujúcimi faktormi projektových parametrov udržateľnosti, ale sleduje sa aj kvalita vykonávaných procesov údržby. Prostriedkom na jej sledovanie je manažment kvality PDCA (plan-do-check-adjust).
Schéma 1: Model optimalizácie prevádzky
Postupnosť krokov pri optimalizácii prevádzky udržateľných budov:
1. definovanie vstupných údajov:
Vstupnými údajmi sú projektové parametre udržateľnosti budovy (projected parameters of sustainability – PPS), pre technické a technologické zariadenia, dané projektovou dokumentáciou. Vychádzajúc zo základných princípov, ktoré charakterizujú udržateľné budovy, definujeme projektované parametre udržateľnosti nasledovne:
- integrácia do životného prostredia, v ktorom je budovy situovaná,
- ekologické materiály budovy,
- kvalita vnútorného prostredia,
- energetická efektívnosť.
2. určenie kľúčového projektovaného parametra udržateľnosti (K-PPS) vo vzťahu k prevádzke:
Kvalitu vnútorného prostredia udržateľnej budovy zabezpečujú sofistikované technické a technologické zariadenia, ktoré primárne zaisťujú predpokladanú – projektovanú energetickú efektívnosť vykurovania, chladenia, ohrevu vody, osvetlenia, atď. ako aj požadovanú kvalitu vnútorného pracovného prostredia (výmena vzduchu) a operatívnu reguláciu vnútorného ovzdušia.
Konštatujeme: určujúcim kľúčovým projektovaným parametrom udržateľnosti K-PPS vo vzťahu k dosiahnutiu optimálnej prevádzky je energetická efektívnosť technických a technologických zariadení. Dodržaním technických parametrov zariadení, daných výrobcami sa dosiahne dodržanie kľúčového projektového parametra udržateľnosti – energetickej efektívnosti.
3. definovanie kritérií pre K-PPS:
Kritériá pre projektovaný parameter udržateľnosti v nadväznosti na energetickú efektívnosť udržateľnej budovy môžu byť:
- maximálna ročná spotreba elektrickej energie (KkWh/rok) – ventilácia, klimatizácia
- maximálna ročná spotreba tepla (Mj/rok) – vykurovanie, atď.
4. uplatnenie facility managementu v správe technických a technologických zariadení:
Uplatnenie facility managementu v riadení technických a technologických zariadení v udržateľných budovách umožňuje:
- systémové sledovanie kritérií – spotreby elektrickej energie spotreby tepla pre porovnanie s projektovými parametrami udržateľnosti,
- zabezpečenie ich kvalitnej údržby.
Pre udržateľné budovy technická správa je podobná ako pre technickú správu pre štandardné budovy. Revízie zariadení musia byť vykonané v súlade s príslušnými predpismi. Úlohou údržby je zabezpečiť nižšiu mieru zlyhania, dlhšiu životnosť a príslušnú funkčnosť technických a technologických zariadení. Údržba je naplánovaná a realizovaná v súlade s harmonogramom pravidelných preventívnych udržiavacích prác v pravidelných časových intervaloch. Jedná sa o plánovaná údržbu, ktorá systémovým spôsobom zabezpečuje dodržiavanie kritérií pre projektovaný parameter udržateľnosti – energetickú efektívnosť na požadovanej úrovni.
5. definovanie kvality technickej správy – PDCA
Pre sledovanie kvality technickej správy – vykonávania údržby – je potrebné aplikovať do Modelu optimalizácie prevádzky manažment kvality PDCA, čo predstavuje: špecifikáciu požiadaviek, vypracovanie úrovne služieb (SL) pre údržbu a definovanie metód na meranie kvality, čo je súčasťou fázy P (plán) s následným výkonom služieb D (DO). Fáza kontroly C (kontrola) zahŕňa audit a porovnanie s požiadavkami na kvalitu údržby. Analýza je súčasťou fázy A (ACT). Na základe výsledkov, získaných analýzou kvality údržby poskytovaných služieb sa proces kvality končí zlepšením procesu technickej správy – údržby. Pre dosiahnutie vyššej kvality údržby je potrebné cyklus – kontrola a analýza – opakovať v pravidelných intervaloch.
Riadenie kvality má za cieľ zaisťovať údržbu technologických zariadení v takej kvalite, aby boli splnené požiadavky pre ich kontinuálnu bezporuchovú prevádzky:
Schéma 2: Manažment kvality
Dôležitou súčasťou technickej správy je zabezpečiť bezporuchovú prevádzku technologického zariadenia kvalitnou údržbou tak, aby boli dodržané projektové parametre udržateľnosti kľúčového projektového parametra udržateľnosti K-PPS, čo je aj predpokladom energetickej efektívnosti udržateľnej budovy počas jej prevádzky.
Záver
Energetická efektívnosť udržateľnej budovy je definovaná už vo fáze projektovania definovaním projektových parametrov udržateľnosti. Je predpokladom vytvorenia takej udržateľnej budovy, ktorá nezaťažuje životné prostredie a ktorá vytvára optimálne pracovné prostredie pre svojich užívateľov.
Aplikácia facility managementu do technickej správy spolu s manažmentom kvality PDCA umožňuje vytvoriť optimálnu prevádzku a dosiahnuť tak multiplikačný efekt energetickej efektívnosti udržateľných budov.
Príspevok reflektuje model optimalizácie prevádzky budov vzhľadom k energetickej efektívnosti a udržateľnosti budov v kontexte facility managementu. Autorka konkrétne rieši schémové vzťahy disciplín uvedených v schéme 1 a následne definuje úlohy pre správnu funkčnosť a efektívnosť prevádzok. Kontext optimalizovanej prevádzky je doplnený o manažment kvality v schéme 2, cieľom ktorého je: kvalitne zabezpečiť splnenie jednotlivých požiadaviek a kontinuálnu – bezporuchovú činnost prevádzky. Príspevok hodnotím ako aktuálny a s prínosom, ktorým autorka navrhuje nástroje pre vytváranie optimálizovaných prevádzok dosiahujúcich energetickú efektívnosť a udržateľnosť budov.
The facility management application system together with PDCA quality management for maintenance of technical and technological equipment during operation is defined by the Sustainable Building Optimization Model.