Výsledky výskumného projektu zameraného na vetrotesnú rovinu strešného plášťa
V tomto príspevku sú prezentované výsledky skúmania problematiky vetrotesnej roviny, cez ktorú dochádza k prúdeniu vzduchu do izolačnej vrstvy nachádzajúcej sa v konštrukčnej skladbe strešného plášťa. Výnimočnosť bola v spoluúčasti viacerých významných odborných asociácií a zväzov združujúcich výrobcov drevených stavieb na území Rakúska. Cieľom príspevku je prezentovať najnovšie poznatky zaoberajúce sa najvýznamnejšími vplyvmi na tepelné straty prechodom, ku ktorým dochádza v konštrukcií strešného plášťa a stanoviť optimálne riešenia tvorby vetrotesnej roviny.
Úvod
V súčasnej výstavbe nových budov sú uplatňované princípy vedúce k úspore energie potrebnej na vykurovanie pri zachovaní potrebných požiadaviek na tepelnú pohodu vnútorného prostredia budovy. Z hľadiska konštrukčného riešenia pozostáva zo vzájomne pospájaných častí, ktoré svojim charakterom narúšajú jej tepelnovýmenný obal. V týchto miestach v budove dochádza k tepelným stratám prechodom alebo vetraním. Preto je nevyhnutné sa zaoberať otázkami akými spôsobmi je možné tieto vplyvy optimalizovať. Hľadanie odpovedí je náročný proces často obmedzený technickými možnosťami, pomocou ktorých je možné získať potrebné poznatky. Jedným z riešení je realizovanie výskumného projektu. V tomto príspevku sú prezentované výsledky skúmania problematiky vetrotesnej roviny (FUHRMANN,TEIBINGER 1999), cez ktorú dochádza k prúdeniu vzduchu do izolačnej vrstvy nachádzajúcej sa v konštrukčnej skladbe strešného plášťa. Uvedeným spôsobom nastáva ochladzovanie konštrukcie dôsledok toho sa prejaví zvýšenou tepelnou stratou prechodom a znížením vnútornej povrchovej teploty konštrukcie (KRAINZ et.al 2014). Výnimočnosť realizovaného výskumného projektu bola v spoluúčasti viacerých významných odborných asociácií a zväzov združujúcich výrobcov drevených stavieb na území Rakúska. Výsledky výskumného projektu nadväzujú na súčasné poznatky prúdenia vzduchu cez vzduchotesnú rovinu strešného plášťa, ktoré publikujú vo svojich prácach autori (BEDNAR, DESEVYE 2008 and GEIßLER, HAUSER 2001).
Cieľom príspevku je prezentovať najnovšie poznatky zaoberajúce sa najvýznamnejšími vplyvmi na tepelné straty prechodom, ku ktorým dochádza v konštrukcií strešného plášťa a stanoviť optimálne riešenia tvorby vetrotesnej roviny.
1. Materiál a metodika
Pôsobenie prúdenia vzduchu cez vetrotesnú rovinu strešného plášťa bolo skúmané na rozdielnych tepelnoizolačných materiáloch, ktorých fyzikálne vlastnosti sú uvedené v tab. 1. Tepelnoizolačné materiály boli zabudované do veľkorozmerných skúšobných vzoriek. Z hľadiska miesta merania výskum prebiehal v laboratórnych podmienkach a na experimentálnom objekte, ktorý bol vystavený pôsobeniu vonkajším klimatickým podmienkam.
| Minerálna vlna ľahká (MVL) | Minerálna vlna ťažká (MVT) | Celulóza (CEL) | |
|---|---|---|---|
 |  |  | |
| Objemová hmotnosť ρ [kg/m3]* | 10,7 | 28,5 | 52,7 |
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ [W/m.K]** | 0,038 | 0,032 | 0,039 |
| Merná tepelná kapacita c [J/kg. K]** | 850 | 1000 | 2500 |
| Odpor pri prúdení vzduchu [kPa*s/m2]** | 11,6 | 42 | 25,1 |
| * vlastne meranie ** údaje výrobcu | |||
1.1. Meranie v laboratórnych podmienkach
Merané veľkorozmerové skúšobné vzorky boli osadené do vybudovaného laboratórneho zariadenia. Jednotlivými rozmiestnenými snímačmi po ploche skúšobnej vzorky bola meraná hustota tepelného toku (snímače q1–q7), tlakový rozdiel (P0, P1, P5) medzi odkvapovou a hrebeňovou časťou strešnej konštrukcie. Taktiež bola meraná teplota vnútorného a vonkajšieho prostredia. Vnútorné regulované vyhrievacie zariadenie zabezpečovalo potrebný teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Potrebný tlakový rozdiel bol vyvolaný ventilátorom obr. 1.
Obr. 1 Laboratórne zariadenia a jeho schematický rez
Obr. 2 Konštrukčná skladba skúšobných vzoriek
Samotné merania veľkorozmerových skúšobných vzoriek prebiehali podľa zostaveného harmonogramu. V laboratórnych podmienkach boli merané konštrukčné skladby strešného plášťa, ktoré znázorňuje obr. 2. Meraná bola závislosť medzi druhom použitej tepelnej izolácie, jej hrúbkou a sklonom strešného plášťa. Šírka spolu s tvarom medzery, na ktorú pôsobil tlakový rozdiel bola nastavená pred začiatkom laboratórneho merania. Jednotlivé merané vlastnosti znázorňuje tab. 2. V laboratórnych podmienkach bolo vykonaných celkovo 118 meraní.
| Druh tepelnej izolácie | Minerálna vlna ľahká (MVL) | Minerálna vlna ťažká (MVT) | Celulóza (CEL) |
|---|---|---|---|
| Hrúbka tepelnej izolácie | 280 mm | 280 mm | 280 mm |
| 400 mm | |||
| Sklon strešnej konštrukcie | 0° | 30° | 30° |
| 15° | |||
| 30° | |||
| Šírka medzery | uzatvorená medzera (M0) 2 mm (M2) 5 mm (M5) | ||
| Tlakový rozdiel | 0 Pa (P0) 8 Pa (P1) 32 Pa (P5) | ||
1.2. Meranie na experimentálnom objekte
Obr. 3 Experimentálny objekt a jeho schematický rez
Experimentálny objekt bol umiestnený v areáli skúšobných dielní Holzforschung Austria nachádzajúcich sa v A-2100 Stetten (Dolné Rakúsko), obr. 3.
Materiálové zloženie a rozmery strešného plášťa zodpovedali zaužívaním spôsobom pri výstavbe strešnej konštrukcie v súčasnosti. Konštrukčnú skladbu strešného plášťa znázorňuje obr. 4. Na experimentálnom objekte boli merané vlastnosti, ktoré sú uvedené v tab. 3.
Obr. 4 Konštrukčná skladba strešného plášťa
| Druh tepelnej izolácie | Minerálna vlna ľahká (MVL) | Minerálna vlna ťažká (MVT) | Celulóza (CEL) |
|---|---|---|---|
| Hrúbka tepelnej izolácie | 200 mm | ||
| Sklon strešnej konštrukcie | 30° | ||
| Šírka medzery | uzatvorená medzera (M0) 2 mm (M2) 5 mm (M5) | ||
Orientácia experimentálneho objektu bola zvolená na západnej svetovej strane v smere prevládajúceho prúdenia vzduchu. Merania jednotlivých vlastností prebiehali v mesiacoch február až apríl v roku 2014. Počas tohto obdobia boli merané vnútorné podmienky objektu, medzi ktoré patrila hustota tepelného toku, povrchové teploty spolu s teplotou prostredia a tlakový rozdiel medzi odkvapovou častou a hrebeňovou častou strešnej konštrukcie. Jednotlivé snímače boli rovnomerne umiestnene na vnútornom povrchu strešného plášťa obr. 3. Celkovo bolo vykonaných 45 meraní v závislosti od šírky medzery medzi konštrukciou obvodovej steny a strešným plášťom. Vonkajšie klimatické údaje boli zaznamenávané meteorologickou stanicou, ktorá merala vonkajšiu teplotu (Te), intenzitu slnečného žiarenia (Str), rýchlosť (ve) a smer prúdenia vzduchu (ve_r).
2. Výsledky
Nasledujúce obrázky prezentujú najvýznamejšie dosiahnuté výsledky, ktoré sú hodnotené a analyzované v kapitole Diskusia tohto príspevku.
2.1. Výsledky meraní v laboratórnych podmienkach
Jednotlivé veličiny počas merania skúšobnej vzorky v laboratórnych podmienkach boli zaznamenávané v 30 sekundovom intervale. Pri meraní bol vytvorený dostatočný teplotný rozdiel ΔT ≥ 10 K. Z týchto hodnôt bola vypočítaná priemerná hodnota súčiniteľa prechodu tepla podľa (1), ktorá predstavovala základnú hodnotiacu charakteristiku pre merania skúšobných vzoriek v laboratórnych podmienkach.
(1)
kde je
- U
- – súčiniteľ prechodu tepla [W/m2K]
- q
- – hustota tepelného toku [W/m2]
- ΔT
- – teplotný rozdiel (Ti − Te) [K]
Na obr. 5 sú znázornené výsledky meraní pri rozdielnom sklone strešnej konštrukcie (0°, 15°, 30°), rôznej šírke medzery a tlakovom rozdiele. V konštrukčnej skladbe strešného plášťa bola použitá minerálna vlna ľahká v hrúbke 280 mm.
Obr. 5 Vplyv sklonu strešnej konštrukcie
Obr. 6 Vplyv druhu použitej tepelnej izolácie
Výsledky meraní pre rozdielne druhy tepelnej izolácie použitej v konštrukčnej skladbe strešného plášťa znázorňuje obr. 6. Meraný bol vplyv rozdielnej šírky medzery a tlakového rozdielu pre daný druh tepelnej izolácie.
Vplyv medzi hrúbkami 280 mm a 400 mm tepelnej izolácie minerálnej vlny ľahkej znázorňuje obr. 7, ktorý bol meraný pri rozdielnej šírke medzery a tlakovom rozdiele.
Obr. 7 Vplyv použitej rozdielnej hrúbky tepelnej izolácie
Obr. 8 Zmena priemernej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla v závislosti od spôsobu ukončenia vetrotesnej vrstvy strešnej konštrukcie
Vplyv rôzneho spôsobu ukončenia vetrotesnej roviny strešnej konštrukcie je prezentovaný na obr. 8. V konštrukčnej skladbe strešného plášťa bola použitá minerálna vlna ľahká. Podstrešná fólia tvoriaca vetrotesnú rovinu bola pripevnená na pevnom podklade, ktorý bol vytvorený tesárskym záklopom. Ukončenie podstrešnej fólie v odkvapovej časti strešnej konštrukcie bolo vyhotovené v nasledovných variantoch:
- TPS: správne prelepený spoj. Prelepenie podstrešnej fólie páskou určenej k vytvoreniu vzduchotesného spojenia vetrotesnej roviny,
- TPN: nesprávne prelepený spoj. Úmyselne nedostatočné spojenie podstrešnej fólie páskou určenej k vytvoreniu vzduchotesného spojenia vetrotesnej roviny,
- TPB: bez prelepeného spoja. Spoj nebol prelepený páskou určenej k vytvoreniu vzduchotesného spojenia vetrotesnej roviny.
Tieto uvedené varianty boli merané pri rozdielnej šírke medzery medzi konštrukciou obvodovej steny a strešným plášťom pri danom tlakovom rozdiele.
2.2. Výsledky meraní na experimentálnom objekte
Merané parametre na experimentálnom objekte boli zaznamenávané v minútovom intervale a boli spracované grafickým spôsobom. Merania prebiehali približne v 24hodinovom cykle. Prvý a druhý riadok znázorňuje klimatické podmienky počas merania. Tretí a štvrtý riadok znázorňuje priebeh hustoty tepelného toku jednotlivých snímačov rozmiestnených na vnútornej ploche konštrukcie strešného plášťa. Pre hodnotenie boli použité údaje ohraničené modrým šrafovaním, ktoré určila podmienka pre globálne slnečné žiarenie Str ≤ 200 W/m2. Týmto spôsobom pre meranú hustotu tepelného toku bol vylúčený vplyv globálneho slnečného žiarenia. Priemerná hustota tepelného toku predstavovala základný hodnotiaci parameter merania. Na nasledujúcich obrázkoch sú prezentované najvýznamnejšie výsledky meraní na experimentálnom objekte.
Na obr. 9 je zreteľný vplyv krátkovlnného a na obr. 10 vplyv dlhovlnného slnečného žiarenia spôsobujúceho zmenu priebehu hustoty tepelného toku počas ustálených klimatických podmienok. Vplyv prúdenia vzduchu a tlakového rozdielu na zmenu hustoty tepelného toku znázorňuje obr. 11.
Obr. 9 Vplyv kratkovlnného slnečného žiarenia
Obr. 10 Vplyv dlhovlnného slnečného žiarenia
Obr. 11 Vplyv prúdenia vzduchu a tlakového rozdielu
3. Diskusia
3.1. Laboratórne merania
Podľa obr. 5 sklon strešnej konštrukcie pri jednotlivých meraných šírkach medzery nemá významný vplyv na súčiniteľ prechodu tepla. Pri zalepenej medzere M0 a tlakovom rozdiele medzi P1 a P5 nie je zmena súčinitela prechodu tepla výrazná. Pri šírke medzier M2, M5 a tlakovom rozdiele P1, P5 je viditeľná zmena, ktorá je spôsobená hlavne tlakovým rozdielom ako samotnou geometriou medzery. Pôsobenie tlakového rozdielu na konštrukciu strešného plášťa nepriaznivo ovplyvňuje súčiniteľ prechodu tepla. Uvedený jav je viditeľný pri prvom snímači hustoty tepelného toku umiesteného v odkvapovej časti strešnej konštrukcie.
Porovnanie použitých druhov tepelnej izolácie je viditeľné na obr. 6. V minerálnej vlne ťažkej a celulóze dochádza k nepriaznivej zmene v odkvapovej časti strešnej konštrukcie. Potom pri rôznej šírke medzery M0, M2, M5 a tlakovom rozdiele P1 a P5 nedochádza k výrazným zmenám súčinitela prechodu tepla. Výsledok je najmä ovplyvnený štruktúrou a odporom pri prúdení vzduchu tepelnou izoláciou.
Hrúbka tepelnej izolácie 280 mm a 400 mm z minerálnej vlny ľahkej nepreukázala výrazný vplyv na zmenu súčinitela prechodu tepla obr. 7. Výsledok je viditeľný v odkvapovej časti strešnej konštrukcie, kde sa nachádzal prvý snímač hustoty tepelného toku. Najvýraznejší vplyv je viditeľný pri šírke medzery M2, M5 a tlakovom rozdiele P1, P5 v oblasti ohraničenej snímačmi hustoty tepelného toku q2 až q7. Zmena súčinitela prechodu tepla je spôsobená predovšetkým prechodom tepla cez konštrukciu a menej vplyvom tlakového rozdielu medzi odkvapovou časťou a hrebeňovou časťou strešnej konštrukcie.
Na obr. 8 sú merania porovnávané z hľadiska spôsobu ukončenia vetrotesnej roviny strešnej konštrukcie. Pri nesprávne prelepenom spoji s meniacou sa šírkou medzery a tlakovým rozdielom nastáva výrazná zmena prechodu súčinitela tepla. Najvýraznejší rozdiel je v prípade neprelepeného spoja vetrotesnej roviny. Rozdiel súčinitela prechodu tepla medzi prelepeným a neprelepeným spojom podstrešnej fólie je približne 30 % pre všetky snímače hustoty tepelného toku (q1–q7). Na základe uvedeného vyplýva význam správneho zhotovenia spoja podstrešnej fólie.
3.2. Merania na experimentálnom objekte
Vplyv krátkovlnného slnečného žiarenia znázorňuje obr. 9 v prvom riadku je viditeľná zvýšená rýchlosť vetra a priebeh intenzity slnečného žiarenia. V druhom riadku nastal zvýšený tlakový rozdiel medzi odkvapovou časťou a hrebeňom strešnej konštrukcie experimentálneho objektu. Z toho vyplýva, že ohrievanie strešnej konštrukcie nastávalo len vplyvom krátkovlnného slnečného žiarenia. Jeho prejav je možné vidieť v treťom riadku kde tepelná izolácia z minerálnej vlny ľahkej reagovala menšou zmenou príjmu energie v porovnaní s tepelnou izoláciou z celulózy , ktorá ma väčšiu mernú tepelnú kapacitu. V poslednom riadku je možné vidieť najväčší rozdiel hustoty tepelného toku Δq = 1,98 W/m2 počas nočného ochladzovania minerálnej vlny ľahkej.
Pri skúmaní vplyvu dlhovlnného slnečného žiarenia bolo vylúčené prúdenie vzduchu uzatvorením medzery. Na obr. 10 je viditeľný v štvrtom riadku približne o piatej hodine poobede a piatej hodine ráno najväčší rozdiel v hustote tepelného toku, ktorý dosiahol hodnotu Δq = 3,30 W/m2. Tento jav je spôsobený mernou tepelnou kapacitou celulózovej tepelnej izolácie, ktorá prijatú energiu uvoľňuje v nočných hodinách vo forme dlhovlnného slnečného žiarenia späť do okolitého prostredia.
Vplyv prúdenia vzduchu a tlakového rozdielu je možné preukázať na obr. 11. Porovnávané sú dve merania pri ktorých bola dosiahnutá približne rovnaká rýchlosť prúdenia vzduchu a odlišný tlakový rozdiel medzi odkvapovou časťou a hrebeňom strešnej konštrukcie. Z uvedeného vyplýva, že pri vyššom tlakovom rozdiele dochádza k zvýšenej hustote tepelného toku v konštrukcii strešného plášťa. Pri poklese tlakového rozdielu zhruba o Δp = 15 Pa sa hustota tepelného toku nemení ako je vidieť na obrázku v štvrtom riadku vpravo. Rozdiel hustoty tepelného toku medzi odkvapovou časťou a konštrukciou strešného plášťa je Δq = 1,23 W/m2.
Záver
Na základe vykonaných laboratórnych meraní je možné konštatovať nasledovné najvýznamnejšie závery. Merania pri 0°, 15°, 30° sklone strešnej konštrukcie nepreukázali významnú zmenu súčiniteľa prechodu tepla. Tlakový rozdiel medzi odkvapovou a hrebeňovou časťou strešnej konštrukcie je pre tepelné straty prechodom rozhodujúcejší ako samotná šírka medzery. Tepelná strata prechodom pri rovnakej šírke medzery a tlakovom rozdiele pri minerálnej vlne ľahkej (MVL) je o 100 % vyššia ako pri minerálnej vlne ťažkej (MVT) a o 200 % vyššia ako pri celulózu (CEL). Hodnota súčinitela prechodu tepla dvoch hrúbok tepelnej izolácie minerálnej vlny ľahkej (MVL) nepreukázala v odkvapovej časti významnú zmenu. Správne prelepenie podstrešnej fólie vytvárajúce vetrotesnú rovinu ma vysoký vplyv na tepelné straty prechodom.
Zmena hustoty tepelného toku v nočných hodinách bola spôsobená dlhovlnným slnečným žiarením. Merania na experimentálnom objekte preukázali vplyv dlhodobo zvýšeného tlakového rozdielu na zvýšenú hustotu tepelného toku v odkvapovej časti strešnej konštrukcie. Krátkovlnné a dlhovlnné slnečné žiarenie v porovnaní s tlakovým rozdielom preukázalo vplyv na tepelné straty prechodom v rozsahu 40 až 80 %.
Z dosiahnutých záverov boli zostavené odporučenia prezentované partnerom projektu, ktoré je možné zhrnúť nasledovne. Správne prelepenie podstrešnej fólie podľa ÖNORM B 4119 je dôležité. Neboli zistené významné rozdiely zmeny hustoty tepelného roku medzi strešnou a hrebeňovou častou strešnej konštrukcie. Pri strešnej konštrukcii bez odkvapovej časti nie sú prípustné žiadne medzery medzi strešným plášťom a konštrukciou obvodovej steny. Pri celulózovej izolácii je vhodné vložiť do odkvapovej časti strešnej konštrukcie minerálnu vlnu ťažkú v dĺžke 1 meter, ktorá spomalí prúdenie vzduchu.
Meraniami v laboratórnych podmienkach a na experimentálnom objekte boli dosiahnuté stanovené ciele projektu. Všetky významné výsledky sú obsahom záverečnej správy, ktorá bola publikovaná v januári roku 2015 vo forme knižnej publikácie dostupnej v Holzforschung Austria.
Poďakovanie
Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore FFG (Österreichischen Forschungsförderungsgesellschaft mbH) v programe Collective Research. Ďalej do realizovaného projektu boli zapojení nasledovní partneri: BI Holzbau, BI (Dachdecker,Glaser,Spengler), FV Holzindustrie, Österr. Fertighausverband, V. Harrer GmbH, Homatherm GmbH, Isocell GmbH, Lenzing AG.
Literatúra
- BEDNAR, T.; DESEYVE, CH., (2010): Hygrothermal Performance of Windtight Roof Constructions. Development of durable and energy efficient roof constructions without wind induced increase of thermal losses. Institut für Baustofflehre, Bauphysik und Brandschutz, TU-Wien. Wien (Forschungsbericht, FWF L233-N07).
- FUHRMANN, W.; TEIBINGER, M. (1999): Luft- und Winddichtheit von Holzhausbauten. Einfluß der Konstruktionsarten und Ausbaustufen. Forschungendbericht. Holzforschung Austria, Eigenverlag
- HALL, M.; GEIßLER, A.; HAUSER, G., (2001): Konstruktive Maßnahmen zur Vermeidung erhöhter Transmissionswärmem verluste in Dachabschnitten. Universität Kassel, Fachgebiet Bauphysik. Kassel (Forschungsbericht, AIF-Nr.: 11632).
- KRAINZ, L.; STÖRI, H.; BEDNAR, T.; HARREITHER, CH., (2014): Determination of the specific permeability resistance of insulation wool material for understanding rotational flows that might occur in timber framed constructions and finding a sufficient model to describe the dependences of the specific permeability resistance. Bachelor thesis. TU Wien, Wien.
- ÖNORM B 4119, 15. 12. 2010: Planung und Ausführung von Unterdächern und Unterspannungen
- TEIBINGER, M., BACHINGER, J., MATZINGER, L.,(2015): Winddichtheit von Unterdächern Endbericht. Holzforschung Austria Wien (Forschungsbericht, Projektnr.: 837903, HFA-Nr.: 465).
Článek se zabývá ne příliš frekventovaným, ale o to závažnějším tématem – vlivem větrotěsné vrstvy na tepelně technické vlastnosti střešního pláště. Text vznikl na základě rozsáhlého experimentu, která zahrnoval měření jak v laboratorních podmínkách, tak i v reálných podmínkách na experimentálním objektu. Bylo provedeno celkem 163 dílčích experimentů, lišících se jak použitými tepelně izolačními materiály, tak rozměrem větrané vzduchové vrstvy, sklonem střešní roviny, tlakovým rozdílem i způsobem ukončení větrotěsné vrstvy u okapové hrany.
Vznikl tak v podstatě unikátní soubor dat, jejichž vybrané pasáže jsou uvedeny v textu článku. Data jsou zpracována graficky – sloupcovou metodou, což při počtu měřených faktorů bylo asi jediné schůdné řešení. Je třeba přiznat, že orientace v grafech vyžaduje určitý čas, nezbytný pro jejich pochopení, ale v daném případě si nedovedu představit lepší způsob reprodukce výsledků měření.
Text velmi stručnou formou prezentuje výsledky jednotlivých dílčích experimentů a obsahuje i diskuzi získaných výsledků a stručný závěr, která je použitelný při navrhování a realizaci tohoto typu střešních plášťů.
K předloženému článku nemám žádné zásadní připomínky, je přehledně sestaven s jasnými a jednoznačnými (místy poněkud překvapivými) závěry.
The present study reveals the influence of typical wind permeability of connections at the eaves on thermal losses. Therefore, a laboratory test and a field test with different insulation materials and different typical geometries of the gap at the eaves were carried out. In order to show the influence on the heat flow rate dependent on insulation material characteristics, three insulations with different densities and air flow resistances were chosen. Furthermore, in the laboratory test the roof inclination, the insulation thickness and the fixation of the roofing underlayment were varied.for the laboratory test, a part of a roof was constructed in the climate chamber. Hence, an influence on the heat flow rate depending on the insulation material has been detected. Where as cellulose insulation and the heavy mineral wool show no significant reaction of the heat flow under different wind velocities and different gap sizes, the investigated lightweight mineral wool insulation shows an important variation of the Uvalue. For the field test, a typically pitched roof was constructed, the eaves placed in the main direction of the wind. It was shown, that the influence of wind on the heat flow rate is negligible if the gaps at the eaves are masked by a projecting roof. The outcome of the research project will lead to a modification of a national construction standard.