Posúdenie dopadov na životné prostredie u novostavby rodinného domu (2. část)
Článok rozdelený do dvoch častí popisuje výsledky štúdie hodnotiacej „zabudované“ environmentálne dopady novostavby rodinného domu. K posúdeniu je použitá metóda hodnotenia životného cyklu (Life-Cycle Assessment). Súčasťou článku je porovnanie siedmich rôznych variant zvislých a vodorovných konštrukcií. Druhá časť článku obsahuje hodnotenie, ktoré sa zameriava na aspekt environmentálnych vlastností zabudovaných materiálov. Vzhľadom k uvedeným okrajovým podmienkam a obmedzeniam je pochopiteľné, že výsledky nemožno paušalizovať na kompletnú otázku udržateľnosti.
Toto je druhá čast článku, zaoberajúca sa problematikou environmentálnej efektívnosti budov. V prvej časti sa čitateľ mohol zoznámiť s hodnotenou budovou – rodinným domom – a jednotlivými scénármi a variantami, ktoré boli pri hodnotení uvažované. Taktiež bol uvedený popis použitej metodiky posuzovania životného cyklu (Life-Cycle Assessment, LCA) a popis softwaru Eco-Bat, v ktorom bolo hodnotenie prevedené. V tejto časti článku sú popísané a diskutované výsledky prevedeného posúdenia. Ukázalo sa, že rozdiely medzi jednotlivými posudzovanými variantmi nie sú veľké. Rozdiel medzi environmentálnymi dopadmy nejlepšej a nejhoršej varianty sa líši v rozsahu 10 – 13 %. Posúdenie ukázalo, že najväčší vplyv na dopady majú nosné konštrukcie. Ten však s pribúdajúcim časom klesá, z dôvodu rôznych rekonštrukcií a výmien.
1.1 Výsledky
1.1.1. Novostavba
Hodnoty uvedené v inventarizačných tabuľkách program Eco-Bat previedol na hodnoty veličín, ktoré vystihujú mieru environmentálnych dopadov v štyroch zmieňovaných kategóriách dopadu. Výsledky prvého scenára, ktorý hodnotí dopady novostavby znázorňuje tabuľka 9 a grafy 2–5. Ako už bolo spomínané, výsledky tejto čiasti zahrnujú len výrobou materiálov a ich dopravu na stavenisko. V rámci zvolených okrajových podmienok predstavuje 88–91 % celkovych dopadov výroba materiálov na výstavbu. Doprava materiálov na stavenisko predstavuje 9–12 % z celkových dopadov.
| Variant | UBP'06 [Pts‧m−2] | CED [MJ‧m−2] | NRE [MJ‧m−2] | GWP [kgCO2-Eq‧m−2] |
|---|---|---|---|---|
| Variant I | 468337,2 | 7227,9 | 5880,9 | 434,2 |
| Variant II | 509137,2 | 7380,1 | 6053,2 | 447,6 |
| Variant III | 514843,8 | 7375,4 | 6032,0 | 454,2 |
| Variant IV | 479245,0 | 7116,7 | 5828,0 | 451,0 |
| Variant V | 484116,9 | 7095,2 | 5791,4 | 456,5 |
| Variant VI | 528773,4 | 7264,8 | 5815,7 | 413,5 |
| Variant VII | 538344,6 | 7266,2 | 5790,8 | 424,6 |
Graf 2: Výsledné hodnoty v kategorii UBP’06 pre jednotlivé varianty novostavby
Graf 3: Výsledné hodnoty v kategorii CED pre jednotlivé varianty novostavby
Graf 4: Výsledné hodnoty v kategorii NRE pre jednotlivé varianty novostavby
Graf 5: Výsledné hodnoty v kategorii GWP pre jednotlivé varianty novostavby
1.1.2. Budova s dobou prevádzky 50 rokov
Posúdenie ceľkových environmentálnych dopadov spojených s výrobou materiálu, ich dopravou na stavenisko, výmenou konkrétneho materiálu po uplynutí jeho životnosti počas prevádzkovej doby budovy 50 rokov a odstránenie celkového materiálu na konci tejto prevádzky znázorňuje tabuľka 10 a grafy 6–9. Z nich je vidieť, že výroba materiálu spotrebovaného pri výstavbe má v tomto scenári približne 53% podieľ na celkových dopadoch. Doprava materiálov na stavenisko predstavuje 5–8 % z celkových dopadov. Výmena materiálov počas rekonštrukcií predstavuje 25–33 %. Demolácia a odstránenie materiálov na konci životného cyklu predstavuje 4–19 % z celkových dopadov.
| Variant | UBP'06 [Pts‧m−2] | CED [MJ‧m−2] | NRE [MJ‧m−2] | GWP [kgCO2-Eq‧m−2] |
|---|---|---|---|---|
| Variant I | 859212,0 | 11535,0 | 9275,0 | 771,0 |
| Variant II | 905599,0 | 11788,0 | 9548,0 | 798,0 |
| Variant III | 910308,0 | 11778,0 | 9504,0 | 800,0 |
| Variant IV | 869709,0 | 11382,0 | 9181,0 | 790,0 |
| Variant V | 872510,0 | 11339,0 | 9107,0 | 791,0 |
| Variant VI | 945318,0 | 11852,0 | 9490,0 | 778,0 |
| Variant VII | 953927,0 | 11856,0 | 9440,0 | 781,0 |
Graf 6: Výsledné hodnoty v kategorii UBP’06 pre jednotlivé varianty budovy počas prevádzkovej doby 50 rokov
Graf 7: Výsledné hodnoty v kategorii CED pre jednotlivé varianty budovy počas prevádzkovej doby 50 rokov
Graf 8: Výsledné hodnoty v kategorii NRE pre jednotlivé varianty budovy počas prevádzkovej doby 50 rokov
Graf 9: Výsledné hodnoty v kategorii GWP pre jednotlivé varianty budovy počas prevádzkovej doby 50 rokov
1.1.3. Budova s dobou prevádzky 100 rokov
Posúdenie ceľkových dopadov spojených s výrobou materiálov, ich dopravou na stavenisko, rekonštrukciami počas 100 rokov prevádzky budovy a jej odstránením na konci tejto prevádzky, znázorňuje tabuľka 11 a grafy 10–13. Z celkových dopadov na životné prostredie v rámci zvolených okrajových podmienok predstavuje v priemere 44 % dopadov výroba materiálov potrebných na výstavbu. Doprava materiálov na stavenisko predstavuje 4–7 % z celkových dopadov. Výmena materiálov počas rekonštrukcií predstavuje 34–44 %. Demolácia a odstránenie materiálov na konci životného cyklu predstavuje 4–19 % z celkových dopadov.
| Variant | UBP'06 [Pts‧m−2] | CED [MJ‧m−2] | NRE [MJ‧m−2] | GWP [kgCO2-Eq‧m−2] |
|---|---|---|---|---|
| Variant I | 1000464,0 | 13753,0 | 10852,0 | 906,0 |
| Variant II | 1058705,0 | 14174,0 | 11292,0 | 944,0 |
| Variant III | 1064411,0 | 14156,0 | 11224,0 | 947,0 |
| Variant IV | 1017036,0 | 13733,0 | 10891,0 | 933,0 |
| Variant V | 1021096,0 | 13666,0 | 10779,0 | 933,0 |
| Variant VI | 1096263,0 | 14294,0 | 11291,0 | 925,0 |
| Variant VII | 1108932,0 | 14296,0 | 11212,0 | 931,0 |
Graf 10: Výsledné hodnoty v kategorii UBP’06 pre jednotlivé varianty budovy užívanej počas prevádzkovej doby 100 rokov
Graf 11: Výsledné hodnoty v kategorii CED pre jednotlivé varianty budovy užívanej počas prevádzkovej doby 100 rokov
Graf 12: Výsledné hodnoty v kategorii NRE pre jednotlivé varianty budovy užívanej počas prevádzkovej doby 100 rokov
Graf 13: Výsledné hodnoty v kategorii GWP pre jednotlivé varianty budovy po 100 rokoch užívania
1.1.4. Vplyv rozdielneho súčiniteľa prestupu tepla na celkové výsledky
Pretože súčinitele tepelného prestupu obvodových stien v posudzovaných variantoch nie sú presne identické (viď tabuľku 1 v prvej časti článku) je pochopiteľné, že jednotlivé varianty by v priebehu prevádzky mali nepatrne odlišné tepelné straty. Tieto rozdiely by mali vplyv na celkovú spotrebu energie na vykurovanie. Aj napriek tomu, že posúdenie spotrieb energie nutných pre prevádzku budovy nie je v tejto práci zahrnuté, bol prevedený aspoň orientační výpočet environmentálnych dopadov spojených s rozdielnou spotrebou energie na vykurovanie. Najvyšší zistený rozdiel v spotrebe tepla na vykurovanie bol medzi variantom IV a variantom V a po 100 rokoch prevádzky by činil 4500 MJ. Celkové environmentálne dopady jednotlivých variantov by sa nezvýšili o viac, než 0,40 %. Rozdiel hodnôt súčiniteľov prestupu jednotlivých variantov je teda podľa názoru autorov v tomto prípade zanedbateľný a nemá výrazný vplyv na výsledky posúdenia. V tomto kontexte je nutné zmieniť, že pri tomto posúdení nebolo uvažované s možnou zmenou tepelno-technických vlastností zabudovaných materiálov v priebehu prevádzky budovy. Je otázne, či by napríklad keramické tvárnice vyplnené izolantom použité vo variante I mali aj po 100 rokoch rovnaký tepelný odpor ako v dobe výstavby. K zhoršenie tepelno-technických vlastností môže taktiež dôjsť u kontaktného zatepľovania, ktoré využívajú zvyšné varianty. Jeho pravidelná výmena by však tento možný nedostatok čiastočne kompenzovala.
2. Interpretácia výsledkov
2.1. Súhrnné výsledky – kategória UBP‘06
Pre jednoduchú interpretáciu sú najdôležitejšie celkové výsledky v kategórii UBP’06. Ako už bolo povedané (viď v prvej časti článku), výsledky zvyšných prezentovaných kategórií predstavujú len dielčie časti hodnotenia UBP’06, ktoré sú programom uvádzané samostatne a v rámci tohto posúdenia majú skôr informatívnu funkciu. Vo všetkých troch scenároch prezentovaného posúdenia dosahuje najnižších výsledkov (a teda environmentálnych dopadov) v kategórii UBP‘06 variant I, teda variant využívajúci keramické materiály (napr. vyplnené minerálnou vatou). Nasledujú varianty IV a V s využitím pórobetónových tvárnic, ktoré majú dopady v priemere o 2 % vyššie. Najhoršími variantmi vo všetkých troch častiach posúdenia sú varianty VI a VII využívajúci železobetónové prefabrikované steny. Vo všetkých troch scenároch je najhorší variant VII (Železobetónové steny + Minerálna vata). Oproti variantu I má u novostavby dopady väčšie o 13 %. Rozdiely v dopadoch klesnú u budov s 50 a 100ročnou prevádzkou na 10 %. Je potrebné taktiež zmieniť, že rozdiely medzi variantmi s EPS (variant II, IV, VI) a minerálnou vatou (variant III, V, VII) sú vo všetkých troch scenároch minimálne – nepresahujú 1 %. Vyššie výsledky sú v kategórii UBP vždy spojené s minerálnou vatou, ktorej výroba je environmentálne náročnejšia.
Aby sme lepšie pochopili rozdiely vo výsledkoch medzi jednotlivými variantmi, je nutné sa pozrieť na dopady spojené s konkrétnymi konštrukciami a materiálmi. Eco-Bat umožňuje obidva tieto spôsoby podrobnej interpretácie – do celkových dopadov jednotlivých konštrukcií alebo materiálov program sčítava dopady zo všetkých relevantných fáz životného cyklu. Príklad dopadov viazaných na jednotlivé konštrukcie ukazuje graf 14. V tomto grafe vidíme percentuálne podiely jednotlivých častí posudzovanej budovy (scenár novostavba) na celkových dopadoch v kategóri UBP’06. Ukazuje sa, že najvyššie dopady sú v tomto variante a v tomto scenári spojené s konštrukciou strechy, konkrétne s použitou plechovou krytinou. Tá tvorí 58 % z celkových dopadov strechy v kategórii UBP’06. Takéto hodnotenie je ale určitým spôsobom zavádzajúce, pretože plechová krytina nie je v rámci posúdenia materiálom, ktorý má najvyšší podiel na dopadoch.
Graf 14: Percentuálna podieľ environmentálnych dopadov jednotlivých konstrukčních celkov na celkových dopadoch v kategórii dopadu UBP’06 vo variante I. Podrobne sú zobrazené dopady spojené s jednotlivými časťami konštrukcie strechy, ktorá má najvyšší podiel na celkových dopadoch.
Druhý, pre niekoho objektívnejší, uhol pohľadu preto ponúka porovnanie jednotlivých materiálov – viď graf 15. Vďaka nemu vidíme, že z hľadiska materiálov má najväčší podiel na celkových dopadoch variantu I (vľavo) v prvom scenári keramika (tvárnice nosného muriva a priečok, stropné vložky) a betón (predovšetkým základy). Plechová krytina je z hľadiska podielu na celkových dopadoch až na treťom mieste. V grafe 15 sú pre porovnanie pridané taktiež ďalšie varianty – variant III (vápenno-piesková tvarovka + minerálna vata), variant V (pórobetón + minerálna vata), variant VII (železobetónové steny + minerálna vata). Jednotlivé grafy potvrdzujú, že v tomto scenári rozdiely dopadov v jednotlivých variantoch spôsobujú „nosné“ materiály zabudované v konštrukciách. Ich podiel na celkových výsledkoch kolíše od rozmedzia 14 % v prípade keramických prvkov vo variante I po 28 % v prípade železobetónu vo variante VII. Za zmienku stojí taktiež fakt, že tepelná izolácia v tvarovkách má podobný podiel na celkových dopadoch ako tepelná izolácia v kontaktnom zateplení.
Graf 15: Percentuálne podiely šiestich najvýznamnejších materiálov na celkových environmentálnych dopadoch v rámci štyroch zvolených variantov v prvom scénári (novostavba) v kategórii dopadu UBP’06
Podiel dopadov jednotlivých materiálov na celkových výsledkoch je samozrejme v jednotlivých posudzovaných scenároch rôzny. Zmeny sú spôsobené výmenami v priebehu plánovaných rekonštrukcií. Tie ilustruje graf 16. Sú v ňom vedľa seba zobrazené meniace sa podiely dopadov materiálov na celkovom výsledku jednotlivých scenárov pre najmenej ekologický variant VII. Je vidieť, ako vplyv železobetónu postupne klesá na úkor plechovej krytiny, kontaktného zateplenia minerálnymi doskami a omietok, ktoré sú v priebehu prevádzky budovy niekoľkokrát vymenené. Plechová krytina alebo omietky sú materiály spoločné pre všetky varianty. Kontaktné zateplenie ale už nie. Variant I kontaktné zateplenie nevyužíva. Hrúbky použitého kontaktného zateplenia medzi variantmi II až VII sa líšia (viď tabuľka 1). Rozdiely medzi jednotlivými variantmi, predovšetkým v scenároch s dobou prevádzky 50 respektíve 100 rokov, sú tak pomerne významne ovplyvnené práve uvažovanou životnosťou kontaktného zateplenia. Pokiaľ by bola uvažovaná dlhšia životnosť kontaktného zateplenia (ale aj ostatných materiálov), tak by sa na prvú priečku dostal variant IV, kombinujúci pórobetónové tvárnice s kontaktným zateplením z EPS.
Graf 16: Najvýznamnejšie percentuálne podiely individuálnych materiálov na celkových environmentálnych dopadoch vo variante VII v rámci všetkých scenárov v kategórii UBP’06
2.2. Súhrnné výsledky – kategórie CED, NRE a GWP
Pokiaľ sa pozrieme na zostávajúce (dielčie) kategórie dopadu, výsledky už tak jednoznačné nie sú. Aj v týchto kategóriách je vidieť len minimálne rozdiely medzi environmentálnymi dopadmi variantov s EPS a variantov s minerálnou vatou. V kategóriách CED a NRE sú varianty s použitým minerálnej vlny vo všetkých scenároch v priemere o menej, než 1 % environmentálne šetrnejšie, než varianty s EPS. Varianty s EPS majú oproti tomu v priemere o 1–2 % menšie environmentálne dopady v kategórii GWP.
V kategórii CED sa vo všetkých scenároch posúdenia rozdiel dopadov environmentálne najprijateľnejšieho variantu a variantu najhoršieho líši v priemere len o 4 %. Najnižšie dopady sú v tejto kategórii vo všetkých scenároch spojené s variantom V (pórobetón + minerálna vata). Najhoršie (o 4 % väčšie) dopady dosahuje v prvom scenári variant II (vápenno-piesková tvarovka +EPS) V scenároch uvažujúcich prevádzkovú dobu 50 a 100 rokov najviac primárnej energie spotrebuje variant VII (železobetónové steny + minerálna vata). Jeho dopady sú o 4,5 % vyššie ako dopady variantu V. Variant I (keramické tvárnice vyplnené minerálnou vatou), ktorý je celkovo environmentálne najprijateľnejšou voľbou sa v kategórii CED umiestnil vo všetkých častiach posúdenia na treťom mieste. Za najlepším variantom zaostáva priemerne o 1 %.
Rozdiely environmentálnych dopadov v prvom scenári, hodnotiacom novostavbu v kategórii NRE, ktorá hodnotí spotrebu neobnoviteľnej energie nie sú vyššie než 4,5 %. Najlepším variantom v dobe novostavby je variant VII (železobetónové steny + minerálna vata) a najhorším je variant II (vápenno-piesková tvarovka + EPS). V scenári uvažujúcom s 50 rokmi prevádzky sa environmentálne najšetrnejším variantom stáva variant V (pórobetón + minerálna vata) a najhorším ostáva stále variant II s rozdielom dopadov o 4,5 % oproti najlepšej variante. V scenári uvažujúcom so 100 rokmi prevádzky sa najhorším variantom stáva variant VII (železobetónová stena + minerálna vata) a najlepším ostáva variant V s rozdielom dopadov taktiež 4,5 %. Variant I sa v tejto kategórii umiestil v dobe novostavby na piatom mieste no po 50 a 100 rokoch sa umiestnil na treťom mieste.
Variantom s najnižším GWP v prvom scenári, hodnotiacom novostavbu je variant VI (železobetónové steny + EPS). Rozdiel dopadov oproti najhoršiemu variantu, ktorým je v tejto dobe variant V (pórobetón + minerálna vata) predstavuje 10 %. Vyplýva z toho, že (pokiaľ nie sú údaje v databáze skreslené) výroba železobetónu môže byť síce energeticky náročnejšia, než výroba ostatných posudzovaných materiálov, ale že sa pri nej uvoľní menej skleníkových plynov. Po 50 rokoch prevádzky sa však najlepším variantom stáva variant I využívajúci keramické materiály, ktorý bol v dobe novostavby na 3. mieste, a najhorším variant III (vápenno-piesková tvarovka + minerálna vata) s rozdielom 4 %. Rovnako tomu je aj po 100 rokoch. Dôvodom výrazného zvýšenie environmentálnej efektívnosti variantu I sú zvýšené dopady spôsobené kontaktným zateplením v ostatným variantoch, ktoré je nutné po skončení životnosti obnovovať.
Pre pochopenie výsledkov v jednotlivých kategóriách sú aj tu kľúčové čiastkové dopady spojené s jednotlivými materiálmi a konštrukciami. Graf 17 preto pre ilustráciu uvádza percentuálnu hodnotu environmentálnych dopadov nejvýznamnějších materiálov vzhľadom k celkovým dopadom v jednotlivých posudzovaných kategóriách dopadu varianta VII, ktorý má najvyššie environmentálne dopady. Aj v týchto kategóriách sa potvrdzuje, že environmentálne dopady spojené s nosnými konštrukciami sú pre výsledok kľúčové.
Graf 17: Najvýznamnejšie percentuálne podiely individuálnych materiálov na celkových environmentálnych dopadoch v jednotlivých posudzovaných kategóriách dopadu vo variante VII
Z výsledkov vyhodnotenia podielov jednotlivých materiálov na celkových dopadoch varianty VII v scénári novostavby vyplýva, že železobetón spôsobuje najväčšie dopady v každej jednej kategórii. Predstavuje 19–28 % z celkových dopadov. Do prvej petice materiálov s najväčším podielom na environmentálnych dopadoch sa ale dostala taktiež minerálna vata. V kategórii UBP’06 sa delí o štvrtú, respektíve piatu pozíciu spolu s vápennými omietkami. Ich výroba je ale natoľko energicky náročná, že v kategóriách CED a NRE obsadili tretiu priečku hneď za betónom a železobetónom. Podobne sa v kategórii GWP umiestnili omietky. Dôvodom je vysoká produkcia skleníkových plynov pri výrobe vápna.
3. Záver
Ako bolo v prvej časti článku spomenuté, fáza užívania predstavuje v budovách s horšími tepelno-technickými vlastnosťami fázu životného cyklu budov s najväčšími environmentálnymi dopadmi a vplyv dopadov vo fáze užívania sa v energeticky úspornejších budovách znižuje. Súčasná legislatíva pristupuje k prísnejším podmienkam v oblasti energetickej hospodárnosti budov a so sústavným zvyšovaním týchto požiadaviek môžeme v budúcnosti očakávať, že fázy výroby, výstavby a fáza konca životného cyklu budú predstavovať najrelevantnejšie časti životného cyklu budovy, ktoré negatívne ovplyvňujú život na našej planéte. Ako projektanti máme najväčší podiel práve na výbere použitých materiálov a technológií, a v rámci postupného rozvoja environmentálnej efektívnosti v stavebníctve je nutné brať na zreteľ aj dopady spojené so samotnou výrobou a výstavbou. Generácia dnešných mladých inžinierov, je generácia, ktorej sa určite dotkne oblasť trvalo udržateľnej výstavby čo sa týka legislatívy tak aj záujmu ochrany zeme. Je preto nutné rozvíjať záujem o túto problematiku aby sme mohli určiť celkové dopady ľudskej činnosti v stavebníctve na životné prostredie a aby sme sa mohli priblížili k udržateľnému rozvoju. Z tohto dôvodu je podstatné, pozerať sa na environmentálne dopady celého životného cyklu a v rámci nášho oboru sa zamerať na lepšiu voľbu stavebných materiálov a technológií. Je však nutné zmieniť, že environmentálne vlastnosti budov sú len jedným z aspektov udržateľnej výstavby. Sociálne a ekonomické vlastnosti sú rovnako podstatným faktorom.
Hodnotenie, ktoré bolo náplňou tohto článku sa zameriavalo na aspekt environmentálnych vlastností zabudovaných materiálov. Vzhľadom k uvedeným okrajovým podmienkam a obmedzeniam je pochopiteľné, že výsledky nemožno paušalizovať na kompletnú otázku udržateľnosti. Dosiahnuté výsledky potvrdili, že k otázke vplyvu ľudskej činnosti je potreba pristupovať čo najkomplexnejšie. Poradie hodnotených variantov v jednotlivých čiastočných kategóriách totiž značne kolísali. Za pomyselného víťaza posúdenia možno označiť Variant I. Aj napriek tomu, že v komplexnej kategórii UBP’06 dosiahol najnižších environmentálnych dopadov, v čiastočných kategóriách sa pritom umiestňoval na prvom až piatom mieste zo všetkých siedmych hodnotených variantov.
Metódu posúdenia environmentálnych dopadov LCA používajú odborníci tejto problematiky už dlhšiu dobu. No len relatívne nedávno sa začali v praxi objavovať užívateľsky prívetivé nástroje akým je Eco-Bat, ktoré tento spôsob hodnotenia dostávajú už aj medzi „bežných užívateľov“ z radov odbornej verejnosti. Je preto potrebné poukázať na to, že environmentálnu efektívnosť budov nie je v súčasnosti nemožné hodnotiť či posudzovať. Naopak je dôležité sa tejto problematike dopodrobna venovať.
4. Poďakovanie
Prezentovaná práca bola podporená projektom Grantovej agentúry Českej republiky GA 16-02430Y a projektom LO1408 „AdMaS UP – Pokročilé stavebné materiály, konštrukcie a technológie“ z Národného programu udržateľnosti I, Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky.
5. Zoznam použitej literatúry
- MRKVIČKOVÁ, K., Posuzování životního cyklu budov. Bakalářská práce. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Přírodovědecká fakulta, Ústav pro životní prostředí. 2012. 30 s.
- KOČÍ, V.; HODKOVÁ, J.; LHOTÁK, P.; REMTOVÁ, K.; LUPÍŠEK, A., ŠRÁMEK O., LCA a EPD stavebních výrobků. Praha: Česká rada pro šetrné budovy. 2012. 175 s. ISBN 978-80-260-3504-6.
- FEIST, V., Lebenszyklus Bilanzen im Vergleich: Niedrigenergiehaus, Passivhaus, Energieautarkes Haus. Darmstadt: Arbeitskreis kostengünstige Passivhäuser Protokollband Nr. 8; Passive House Institute. 1997. 13 p. Dostupné z: http://www.passivhaustagung.de/Passivhaus_D/Primary_Energy_Input_comm2007.pdf [cit. 2016-10-01]
- OSTRÝ, M.; KLÍMOVÁ; S., Trvale udržitelná výstavba, Modul 01: Koncepce trvale udržitelné výstavby. Brno: Vysoké učení technické v Brně, Fakulta stavební. 2007. 114 s.
- ČSN EN ISO 14040 Environmentální management – Posuzování životního cyklu – Zásady a osnova; Praha: Český normalizační institut. 2006. 36 s.
- STN EN ISO 14040 Environmentálne manažérstvo – Posudzovanie životného cyklu – Princípy a štrukura. Bratislava: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo slovenskej republiky. 2007. 37 s.
- EN 15978 Sustainability of construction works – assessment of environmental performance of buildings – calculation method. Brusel: European Committee for Standardization (CEN). 2011. 64 s.
- ČSN EN 15978 Udržitelnost staveb – Posuzování environmentálních vlastností budov – Výpočtová metoda. Praha: Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví. 2012. 84 s.
- STN EN 15978 Trvalá udržateľnosť výstavby. Posudzovanie environmentálnych vlastností budov. Výpočtové metódy. Bratislava: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. 2012.
- ISO 14040 Environmental management – Life cycle assessment – Principles and framework. Ženeva: International Organization for Standardization (ISO). 2006. 20 s.
- Eco-Bat [online]. Dostupné z: http://www.eco-bat.ch/index.php?lang=en [cit. 2016-10-01]
- ČSN EN 15804 Udržitelnost staveb – Environmentální prohlášení o produktu – Základní pravidla pro produktovou kategorii stavebních produktů; Praha: Český normalizační institut. 2013. 64 s.
- KOČÍ, V., Posuzování životního cyklu – LCA. Chrudim: Ekomonitor. 2009. 263 p.; ISBN 978-80-86832-42-5
- HISCHIER R. et al., Implementation of Life Cycle Impact Assessment Methods“ Final report ecoinvent v2.2 No. 3. Dübendorf: Swiss Centre for Life Cycle Inventories, 2012. 176 s. Dostupné z:
http://www.ecoinvent.org/database/older-versions/ecoinvent-version-2/reports-on-ecoinvent-2/reports-on-ecoinvent-2.html
[cit. 2016-10-01] - S. LESVAUX et al. (Life Cycle Assessment of energy related building renovation: methodology and case study, Energy Procedia 78 (2015), str. 3496–3501
- FRISCHKNECHT R., BÜSSEL KNÖPFEL, S. (2013): Swiss Eco-Factors 2013 according to the Ecological Scarcity Method, Federal Office for the Environment FOEN, öbu – works for sustainability, Bern
- ISO 15686-1 Buildings and constructed assets – Service life planning – Part 1: General principles and framework Ženeva: International Organization for Standardization (ISO). 2011. 21 s.
This two-part paper deals with the topic of environmental effectiveness of buildings. The goal of the paper is evaluation of expected embodied environmental impacts related with a detached family house. First part of the paper describes the evaluated building and used methods. Seven currently common variants of load-bearing structures (walls and floors) are described and compared. Five variants include masonry, while the sixth and seventh variant includes cast-in-place reinforced concrete structures. The evaluation follows Life-Cycle Assessment (LCA) methodology according to ČSN EN 15978 standard. The results of the evaluation are shown in the second part of the paper. Under the specified boundary conditions the variant with ceramic masonry filled with mineral wool has 5–14 % lower environmental impacts than other evaluated variants.