Manažerské řízení kvality ve slovenském stavebnictví

1. Úvod

Stavebníctvo, napriek stochastickým princípom svojej činnosti, si za tisícročia svojho vývoja, zabudovalo vlastné mechanizmy a princípy plánovania, riadenia a kontroly kvality, ktorými sa v podstate úspešne riadilo. Počnúc Chamurapiho Kódexom o kvalite staviteľstva, Larousseho lexikónom (Kvalita je to, čo robí danú vec práve tou vecou, ktorá je), cez „Komplexné riadenie kvality“ a „Povinné hodnotenie výrobkov“, normy ISO 9000, a TQM sa dostávame ku Kvalite spoločnosti a ku Kvalite života.

2. Všeobecne

Pre stavebníctvo je typická postupná tvorba kvality stavebného diela. V rámci výstavbového procesu (presnejšie Životného cyklu stavebného diela) počnúc špecifikáciou zákazníka (môže byť úplný laik, ale aj skúsený profesionál), cez predprojektovú a projektovú prípravu (v dnešnom ponímaní Projektové manažérstvo), výrobu stavebných výrobkov a prvkov, stavebno-technologickú prípravu stavby, samotné zhotovenie stavebného diela, jeho využívanie (vrátane údržby, opráv a obnovy) až po jeho demoláciu (vrátane žiaducej recyklácie vzniknutého odpadu) sa na výslednej kvalite stavebného diela podieľajú mnohé stavebné profesie.

Vo všetkých uvádzaných etapách sa na plánovaní a zabezpečovaní kvality stavebného diela významným spôsobom podieľa Štandardizácia, teda Technická normalizácia, Metrológia a Skúšobníctvo.

Priemysel výroby stavebných látok vyrába stavebné výrobky pre anonymného zákazníka, pričom za ich kvalitu zodpovedá výrobca a za systémový prístup zodpovedá štát (dnes už formou aproximácie práva EÚ) svojou legislatívou.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 305/2011 z 9. marca 2011 ustanovuje harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a zrušuje Smernicu Rady č. 89/106/EHS o stavebných výrobkoch. Nariadenie EP a Rady EÚ č. 305/2011 stanovuje tieto základné požiadavky:

• mechanická odolnosť a stabilita,
• požiarna bezpečnosť,
• hygiena, zdravie a ochrana životného prostredia,
• užívateľská bezpečnosť,
• ochrana proti hluku,
• úspora energie a ochrana tepla,
• trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov. (Nová základná požiadavka, ktorá nebola uvedená v Smernici č. 89/106/EHS.)

Pre stavebníctvo je charakteristické a zároveň od ostatných výrobných odvetví ho odlišuje [1]:

1. stavba je uskutočňovaná na individuálnu zákazku (špecifikácia požiadaviek zákazníkom) podľa individuálneho projektu. Spravidla ide o výrobok neštandardný,
2. stavba má stacionárny charakter a je uskutočňovaná veľkým počtom účastníkov sústredených na obmedzenom priestore, vo vymedzenom čase, pričom väčšina technologických procesov prebieha na voľnom priestranstve, nechránenom pred vplyvmi počasia,
3. stavba je finančne veľmi náročný produkt, je zhotovovaná dlhšie časové obdobie. Pre stavebníctvo je typická postupná tvorba kvality v rámci celého procesu výstavby, kontrola kvality (vrátane skúšok) je priebežná počas výstavby.
4. záverečné hodnotenie (kolaudačné konanie) kvality stavebného diela je vlastne vizuálna kontrola kvality povrchov konštrukcie a konštrukčných prvkov, komplexné zhodnotenie postupu výstavby a preberania dokumentácie (projekt skutočného vyhotovenia stavby, doklady o preukazovaní zhody, revízne správy, výsledky skúšok, kapacitné skúšky výrobných komplexov, etc.). Na hotové stavebné dielo nie je možné aplikovať pojem „nezhodný výrobok“, teda vyhlásiť hotovú stavbu za nepoužiteľný zmätok.

3. Normalizácia, metrológia a skúšobníctvo

Technická normalizácia je činnosť zameraná na zjednodušenie, zjednotenie a zhospodárnenie konštrukcie a výroby. Predmetom sú opakujúce sa výrobky, úkony, činnosti apod., ktorých vývoj je ustálený, alebo je žiaduce ustáliť ho normou. V normalizačnej činnosti sa uplatňujú najmä: typizácia, unifikácia a špecifikácia. Technická normalizácia sa používa na zabezpečenie, stanovenie a regulovanie najvhodnejších riešení pre opakujúce sa technické úkony najmä z hľadiska bezpečnosti, kvality a hospodárnosti.

Otázky verejného záujmu, ochrana spotrebiteľa a požiadavky na zvýšenie kvality života a udržateľného rozvoja sa presadzovali hlavne v rámci harmonizovaných európskych a mandátových noriem, ktoré európske normalizačné organizácie tvoria na základe mandátu Európskej komisie v zmysle smernice 98/34/ES. Tieto normy boli prioritou v oblasti pripomienkovania a spracúvania plánu technických noriem.

Metrológia je vedný a technický odbor obsahujúci všetky znalosti a činnosti týkajúce sa merania – náuka o meraní, ktorá pojednáva o jednotkách, metódach, technickou merania, meradlami, stanovením fyzikálnych a materiálových konštánt, ako aj kompetentnosťou osôb, ktoré merania vykonávajú. Poslaním legálnej metrológie je kontrolovať správnosť meradiel a merania na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa, ochrany zdravia, majetku, životného prostredia a bezpečnosti pri práci, čo je prirodzená povinnosť štátu. Jej cieľom je zabezpečiť dôveryhodnosť výsledkov meraní, poskytnúť verejnú záruku jednotnosti a správnosti meraní. Treba poznamenať, že ľudia využívajúci výsledky meraní v aplikačnej oblasti legálnej metrológie nemusia byť odborníci v metrológii. Preto za vierohodnosť takýchto meraní preberá zodpovednosť štát.

Používané meradlá a zariadenia musia zaručiť správne výsledky merania: v pracovných podmienkach, počas celej doby používania a v hranici dovolených chýb.

Legálna metrológia zahŕňa všetky aktivity spojené s meraním, ktoré sú predpísané právnymi predpismi (požiadavky na meranie, stanovenie a používanie meracích jednotiek, požiadavky na meradlá a metódy merania, metrologická kontrola meradiel). Ich cieľom je zabezpečiť potrebnú úroveň dôveryhodnosti výsledkov meraní v regulovanej oblasti.

Úlohou podnikovej metrológie je zjednotiť vlastnosti meradiel tak, aby zodpovedali účelu na ktorý boli v technologickom postupe určené. Pod pojmom zjednotenie sa rozumie nastavenie a pravidelná kontrola ich vlastností porovnávaním s predpísanými etalónmi.

Neoddeliteľnou súčasťou metrológie je proces kalibrácie meradiel. Úroveň kalibračných služieb musí zodpovedať kritériám EN EN 45 001. Štát poveril SNAS (Slovenský národný akreditačný systém) povinnosťami a úlohami akreditácie skúšobných laboratórií. Špičkové skúšobne sú zaraďované do združenia európskych akreditovaných laboratórií.

Skúšobníctvo je možno definovať ako systém legislatívno-právnych a technických predpisov, technických prostriedkov, personálu a súboru činností, ktorých cieľom je pre určené výrobky zabezpečiť posudzovanie zhody s požiadavkami technických predpisov a ostatné súvisiace činnosti. Úlohou skúšobníctva je podať objektívny obraz o kvalite výrobku, alebo o operácii v priebehu výroby. Vytvára podmienky kvality detailov mozaiky výrobku, od ktorého očakávame predpokladané vlastnosti.

Na Slovensku bola schválená „Koncepcia štátnej politiky technickej normalizácie, metrológie, skúšobníctva a akreditácie na roky 2009 až 2012“, ktorá je v rámci finančných možností aj vcelku uspokojivo plnená.

4. Integrácia manažérskych systémov

Dnes prakticky vo všetkých väčších stavebných firmách je zavedený a certifikovaný Systém manažérstva kvality podľa požiadaviek normy ISO 9001. Veľké firmy majú zavedený Integrovaný manažérsky systém, keď majú okrem systému manažérstva kvality certifikované aj ďalšie manažérske subsystémy: Environmentálne manažovaný systém (ISO 14 001) a BOZP/OHSAS (ISO 18 001). Čoraz viac sa od firiem vyžaduje uplatňovať pri riadení zásady a princípy Spoločenskej zodpovednosti – norma ISO 26000 (zatiaľ sa nepredpokladá certifikácia tohto subsystému). Žiada sa, aby organizácia brala do úvahy „spoločenské, ekologické, právne, kultúrne, politické a organizačné rozmanitosti, ako aj rozdiely v hospodárskych podmienkach, pri zachovaní súladu s medzinárodnými normami správania“. Organizácie majú teda k dispozícii ďalšiu normu, obsah a zameranie ktorej (rovnako ako doposiaľ „kvalita“, „životné prostredie“ a „BOZP“) by mali byť začlenené do všetkých aspektov toho, akým spôsobom organizácia podniká, tj. spoločenská zodpovednosť by mala byť začlenená do všetkých úrovní plánovania, realizácie, monitorovania a hodnotenia zlepšovania efektívnosti nielen voči vlastníkom a zamestnancom, ale aj smerom ku ďalším zainteresovaným stranám [2].

Aj tu platí zásadná otázka, nakoľko sú zavedené a opakovane certifikované systémy efektívne pre konkrétnu firmu a celú spoločnosť.

5. Hodnotenie kvality

Smernica Rady č. 89/106/EHS o stavebných výrobkoch, ako aj Nariadenie EP a Rady EÚ č. 305/2011 sú preberané do národnej legislatívy (Stavebný zákon, Zákon o stavebných výrobkoch). Rovnako prostredníctvom SÚTNu, resp. ČITNu sú do sústavy technických noriem preberané normy EN a to vrátane skúšobníctva.

Smernicou sa okrem iného vytvoril rámec na vydávanie harmonizovaných technických špecifikácií stavebných výrobkov prostredníctvom harmonizovaných technických noriem hEN (na jednoduchšie stavebné výrobky). Na stavebné výrobky dodávané na trh ako súbor viacerých komponentov vydáva EOTA predpisy na európske technické osvedčenia ETAG. Z hľadiska preukazovania zhody je harmonizovanou technickou špecifikáciou Európske technické osvedčenie ETA, vypracované osvedčovacím miestom podľa ETAGu na konkrétny systém konkrétneho výrobcu.

Smernica Rady č. 89/106/EHS o stavebných výrobkoch definovala ako tretiu nezávislú stranu zapojenú do preukazovania zhody stavebných výrobkov s technickými špecifikáciami, štyri skupiny certifikačných orgánov/organizácií: certifikačný orgán na výrobky vydávajúci certifikát zhody, certifikačný orgán na výrobky vydávajúci certifikát zhody, certifikačný orgán na vnútropodnikovú kontrolu (VPK) vydávajúci certifikát zhody VPK, inšpekčný orgán a skúšobné laboratórium. Tieto orgány musia byť akreditované na národnej úrovni príslušnou autoritou (na Slovensku to je Slovenská národná akreditačná služba).

Smernica Rady č. 89/106/EHS o stavebných výrobkoch definovala metódy a systémy uplatňované pri preukazovaní zhody stavebných výrobkov s technickými špecifikáciami. Systémy, od najnáročnejšieho (1+) po najnižší (4), pozostávajú z kombinácie metód preukazovania zhody (Certifikát zhody, Certifikát VPK, Vyhlásenie zhody, Počiatočná skúška typu). Za uplatňovanie uvedených metód preukazovania zhody je zodpovedný výrobca. Na plánovanie, riadenie a kontrolu kvality máme inštitúty: „Plán kvality stavby“, „Kontrolný a skúšobný plán stavby“, „Vnútropodniková kontrola“.

Legislatívne je teda všetko v poriadku, máme potrebné nástroje na plánovanie, riadenie a kontrolu kvality. Otázne je nakoľko sa tieto nástroje správne a vhodne používajú. Možno správnejšia otázka znie: v akej miere sa nepoužívajú, resp. obchádzajú.

Pred rokom 1990 bola pre štát, ktorý všetko vlastnil a všetko kontroloval, priorita plnenie plánu, pričom kvalita práce a produkcie bola sekundárna. Dnes by o kvalite mal rozhodovať trh, v terminológii manažérstva kvality teda zákazník. Je zrejmé, že z rôznych dôvodov tomu tak nie je a často zákazník ťahá za kratší koniec, a to nielen v stavebníctve. V dôsledku tlaku spoločnosti (zvyšujúce sa nároky zákazníkov) a tlaku legislatívy máme teda certifikované manažérske systémy, máme doklady preukázania zhody na stavebné výrobky a napriek tomu máme na stavbách nekvalitné výrobky a nekvalitne zhotovené stavebné konštrukcie a konštrukčné prvky. O tejto skutočnosti svedčí množstvo reklamácií Na strane druhej však nemálo reklamácií je v dôsledku tlaku zákazníka s cieľom dosiahnutia zníženia ceny za dodávky stavebných výrobkov alebo zhotovenej časti stavebného diela. Faktom je, že jedným z faktorov kvality výrobkov je cena. Ďalšou príčinou nekvality je skutočnosť, že špecifikácia technických požiadaviek je výrobcami stavebných výrobkov definovaná pre použitie stavebného výrobku v konkrétnych podmienkach stavebného diela, čo nie je vždy v projektoch správne aplikované. Ten istý výrobok môže byť pre niektoré aplikácie v tej istej budove vhodný, ale aj nevhodný.

Treba konštatovať, že v stavebníctve (aj vo výrobe stavebných výrobkov) sa štatistické metódy používajú len ojedinele. Pri prebierke výrobkov je dôležitejší faktor času, a v konečnom dôsledku to veľkoodberateľa ani nezaujíma a maloodberateľ (konečný zákazník) o tom často ani nevie. Štatistické metódy nevyužívajú ani výrobcovia, a to ani v prípade, že pri štatistickom hodnotení rovnorodosti výroby (regulačné medze UCl a LCL) by mohlo dôjsť ku zníženiu nákladov (napr. pri výrobe čerstvého betónu možnosť zníženia dávky cementu) [1], [3]. Problematiku charakteristickej pevnosti betónu a 5% kvantilu pri hodnotení kvality betónu podrobne analyzuje Kučera [4]. Zákaznícka otázka tu ale znie: Má výrobca právo vnucovať zákazníkovi tovar, kde je 5 % nevyhovujúcich výrobkov?

Ďalšou kontraproduktívnou skutočnosťou je hodnotenie pevnosti v tlaku betónu v konštrukciách a v prefabrikovaných betónových dielcoch na stavbe podľa ustanovení EN 13791 [5]. Táto norma uvádza minimálne charakteristické pevnosti v tlaku na stavbe pre triedy pevnosti v tlaku podľa EN 206-1, pričom pomer charakteristickej pevnosti betónu na stavbe k charakteristickej pevnosti štandardných vzoriek je stanovený koeficientom 0,85 (tento pomer je aj súčasťou γ_c v EN 1992-1-1:2004). Tento prístup povoľuje pevnosť betónu v betónovej konštrukcií na úrovni 85 % požiadaviek pri štandardných vzorkách odobratých pri výrobe a dodávke čerstvého betónu.

6. Zodpovednosť za kvalitu

Kvalita produktu vzniká ako výsledok zámerne cielených koordinovaných procesov a postupov v konkrétnom čase a priestore. Faktory kvality v stavebníctve sú podrobne uvádzané v monografii [1].

Možno konštatovať, že ľudstvo vo vyspelých krajinách má zvládnuté faktory kvality produkcie technického, technologického a materiálového charakteru. Veľké pokroky boli dosiahnuté v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia, zlepšenie nastalo aj v oblasti BOZP; v produkčných systémoch je na vysokej úrovni zvládnutá logistika, prevláda tu metóda „just in time“; výrazne sa znížila energetická a materiálová náročnosť výroby, etc.

Na druhej strane sa ukazuje, že ľudstvo nezvláda celkom vysokú úroveň techniky a technológie a zaostáva v oblasti morálky a etiky. Cieľom sú peniaze, víťazí sila, bezohľadnosť a bezcharakternosť. Porušujú sa morálne a etické normy. Morálka je však do značnej miery kategória skupinová. Svoju morálku majú politici, športovci, novinári, policajti, zlodeji, kvalitári, skúšobníci, ..., takže je zložité sa dovolávať všeobecnej platnej morálky. Všeobecné morálne hodnotenie sa má robiť v kategóriách dobra a zla, spravodlivosti a nespravodlivosti. Skúsenosti a poznatky posledných rokov však preukazujú, že vo finančníctve, ekonomike a obchode to neplatí...

Etická zodpovednosť – v zásade by malo ísť o princípy a postupy etickej zodpovednosti s cieľom zlepšovať vnútorné štandardy, individuálne a skupinové správanie, rovnako ako aj externé faktory, ako je udržateľný rast hospodárskych a ekologických stratégií. Administratívna zodpovednosť – predstavuje interné predpisy a normy, ktoré vedú úradníka organizácie/štátu k zodpovednosti.

V organizáciách podstata princípu zodpovednosti spočíva v tom, že organizácia má byť zodpovedná za svoj vplyv/dopad na spoločnosť, hospodárstvo a životné prostredie v okruhu pôsobnosti svojej činnosti.

Vo vedúcich pozíciách zodpovednosť znamená uznanie a prevzatie zodpovednosti za produkty, rozhodnutia, akcie a politiky, vrátane správy, riadenia a realizáciu v rámci úloh. Zahŕňa v sebe aj pracovné postavenie a povinnosť hlásiť, vysvetliť a zodpovedať sa za dôsledky, ktoré z rozhodnutí a práce vyplývajú.

Skúsenosti a poznatky posledných rokov však preukazujú, že najmä manažéri a politici nie sú za svoje nesprávne a chybné rozhodnutia (často aj zámerne) braní na zodpovednosť. Dokonca vysokopostavení manažéri dostanú ešte „zlaté padáky“... Pojem „zodpovednosť“ sa v tejto dobe stal vágnym.

7. Záver

Kvalita produkcie znamená, trvalo vyrábať kvalitné výrobky, čo na strane jednej predstavuje precízne definovanie technických špecifikácií, funkčný a efektívny integrovaný manažérsky systém (vrátane kontroly a skúšobníctva) a na strane druhej ba mala ako samozrejmosť stáť vysoká morálka (nepodvádzať).

Literatura

• [1] ĎURICA, T. a kol.: Kvalita vo výstavbovom procese. ELFA, Košice, 2001, ISBN 80-89066-01-1
• [2] ĎURICA, T.: Bezpečnostné aspekty sociálno-ekonomickej zodpovednosti. In.: Zborník vedeckých príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie VŠMP ISM Slovakia v Prešove „Podnikanie a inovácie podnikateľských aktivít No. 5“, Zemplínska Šírava, 2012, s. 258-267, ISBN: 978-80-89372-40-9, EAN: 9788089372409 (CD)
• [3] ĎURICA,T. – HUBOVÁ,V.: Využitie štatistických metód pri kontrole kvality výroby betónu. In.: 23. Konference: Sanace a rekonstrukce staveb, Praha, 2001, ISBN 80-02-01433-2, s. 337–341.
• [4] KUČERA, V.: Čemu věří betonáři?, Beton TKS č. 2/2004, s. 43-46, ISSN 1213-3116
• [5] STN EN 13791:2008 (73 2012) Stanovenie pevnosti v tlaku v konštrukciách a v prefabrikovaných betónových dielcoch na stavbe.