Aktuálny stav a trendy vo využívaní solárneho tepla na Slovensku
V roku 2020 bude mať Rakúsko 16 –krát viac slnečných kolektorov ako SR. Podľa Národného akčného plánu by mali na Slovensku do roku 2020 pribudnúť kapacity slnečných kolektorov schopné vyrobiť 28 ktoe tepla.
V súčasnosti je podľa odhadov v SR v prevádzke len niečo vyše 144 000 m2 kolektorových plôch. Podľa Národného akčného plánu by mali na Slovensku do roku 2020 pribudnúť kapacity slnečných kolektorov schopné vyrobiť 28 ktoe tepla. Pri priemernom energetickom zisku 350 kWh/m2.rok to predstavuje vyše 930 000 m2 nových kolektorových plôch. Na obdobie rokov 2011 až 2015 však bol naplánovaný prírastok iba 166 000 m2 kolektorových plôch a v rokoch 2016 až 2020 až takmer 764 000 m2 kolektorových plôch. Súčasný vývoj situácie na trhu kolektorov v SR a neexistujúce dotácie však naznačujú, že ani tento málo ambiciózny plán sa nesplní. Informoval o tom Milan Novák, podpredseda Československej spoločnosti pre slnečnú energiu a riaditeľ THERMO|SOLARU Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom.
,,To, čo plánujeme namontovať v najbližších piatich rokoch, to sa už dnes v susednom Rakúsku, ktoré je so Slovenskom približne porovnateľné veľkosťou i počtom obyvateľstva, namontuje za cca pol roka. V roku 2020 by sme v SR mali mať 0,185 m2 kolektorovej plochy na obyvateľa, ale v Rakúsku to budú až 3,0 m2, čiže viac ako 16 násobok. Aj tento pesimistický plán je však ohrozený, pretože vládnou prioritou je rozvoj jadrovej energetiky a ani úsporné opatrenia v eurozóne i SR nevytvárajú dostatočný priestor pre väčšiu stimuláciu rozvoja obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Navyše, sú stimuly v oblasti OZE zatiaľ jednostranne smerované na ekonomicky najdostupnejšie využitie biomasy. Nie je to príliš zmysluplné, pretože biomasa je jedným z mála OZE, ktorého obmedzené zdroje by mali byť prednostne využívané hlavne na vyrovnávanie kolísavého výkonu ostatných OZE, hlavne slnka a vetra“, konštatoval M. Novák.
Dodal, že už v súčasnosti v niektorých oblastiach Slovenska drevná hmota na spaľovanie chýba, pričom aj drevospracujúci priemysel s jej nedostatkom zápasí už dlhšiu dobu. Počítať s väčším vyčleňovaním poľnohospodárskej pôdy na pestovanie rýchlo rastúcej biomasy je nerealistické, ak sa má zároveň zvýšiť podiel biopalív v doprave zo súčasných 4,1 na 10 % v roku 2020.
,,V období apríl 2009 až november 2011 boli po prvý raz v histórii Slovenska zavedené dotácie na slnečné kolektory a kotly na biomasu pre domácnosti. Dotácie boli mimoriadne dobre načasované, pretože Slovensko bolo jednou z mála európskych krajín, kde po roku 2008 sa trh slnečných kolektorov neprepadol. V súčasnej dobe nie je na kolektory pre domácnosti aktívny žiadny dotačný program. Navyše, nejasné vyjadrenia o možnosti ich opätovného zavedenia spôsobujú vyčkávanie investorov. V dôsledku toho očakávame pokles predaja slnečných kolektorov v SR v roku 2012 minimálne o 20 až 30 %“, povedal M. Novák.
Dodal, že pritom podľa smernice 2009/28/ES malo by Slovensko v roku 2020 dosiahnuť 14 % podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie.
,,Nie je to až taký ambiciózny cieľ, ak si uvedomíme, že v roku 2005 bol tento podiel 6,7 % a do roku 2010 sa aj bez významnejších stimulov zvýšil na 9,5 %. Horšie je, že pri výrobe tepla a chladu by sa v roku 2020 spaľovanie pevnej biomasy malo podieľať až takmer 77 % a solárne teplo by malo dosiahnuť iba 3,7 % podiel. Dokonca aj v operačnom programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os Energie, v konkrétnej aktuálnej výzve z 23.3.2012 chýba slnečná energia, napriek tomu, že v predbežnej informácii z februára 2012 tam ešte bola. Dodatočne pribudli v programe zariadenia na energetické využitie biomasy s max. výkonom do 30 MWth a 10 MWel“, uzavrel M. Novák.
História výroby slnečných kolektorov v SR
Začiatky hromadnej priemyselnej výroby termických slnečných kolektorov v Československu sa datujú do 70. rokov minulého storočia, paradoxne do obdobia ropných embárg západného sveta arabskými štátmi. Dostatok energetických zdrojov z bývalého Sovietskeho zväzu bolo jednou z príčin rýchlejšieho prehlbovania zaostávania štátov východného bloku v energetickej a surovinovej náročnosti tvorby hrubého domáceho produktu za západnými štátmi. Zvrátiť tento stav mali štátne programy úspor energií a surovín, v rámci ktorých našli priestor na rozvoj aj OZE.V tejto dobe jedným z cca 10 výrobcov kolektorov v ČSR bola v roku 1978 aj hlinikáreň ZSNP v Žiari nad Hronom, kde prakticky na rovnakom mieste sa do dnešných dní bez prerušenia výroby vyrábajú slnečné kolektory. A od roku 1992 v spoločnom nemecko – slovenskom podniku THERMO|SOLAR, ktorý je dodnes na Slovensku jediný výrobca slnečných kolektorov európskeho významu.
Po rozdelení Československa v rokoch 1993 až 2000 nastalo obdobie prepadu predaja slnečných kolektorov na Slovensku, kedy sa množstvá namontovaných slnečných kolektorov pohybovali podľa odhadov v rozmedzí od 600 do 3000 m2/rok. Od roku 2000 do r. 2005 sa ročná spotreba kolektorov pohybovala v rozmedzí od 5 000 do 7 000 m2/rok.
Thermo-solar ZeliezovceObdobie r. 2006 až 2011:
| Rok | m2 |
| 2006 | 8 500 |
| 2007 | 9 000 |
| 2008 | 13 500 |
| 2009 | 13 500 |
| 2010 | 15 000 |
| 2011 | 23 000 |