Energetické kontroly klimatizačných a vykurovacích systémov

Poslaním európskej smernice pre hospodárnosť budov má za cieľ do roku 2020 znížiť spotrebu energie o 20%, znížiť emisie CO₂ o 20 % a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov o 20 %.

Energetické kontroly klimatizačných a vykurovacích systémov sú jeden zo spôsobov ako tento cieľ dosiahnuť.

Účelom kontroly klimatizačných a vykurovacích systémov je overiť, či príslušný systém pracuje energeticky efektívne v budove. Za týmto účelom je nutné analyzovať aj súčasti systému, ktoré majú vplyv na účinnosť. Ide o prehodnotenie či vzhľadom na dimenzovanie, výber komponentov, pokročilosť morálneho alebo kvalitatívneho opotrebenia, kvalitu regulácie (BACS) ako aj opatrenia vzťahujúce sa na vlastnú budovu zodpovedajú súčasným požiadavkám. Pritom sa tiež berie do úvahy, či je nastavenie systému, t.j. množstvo vzduchu, teplota, vlhkosť, primerané vzhľadom na prevádzkovú dobu. Najmä v prípade, ak sú požiadavky na jednotlivé zóny rozdielne, majú iný užívateľský profil alebo intenzita obsadenosti. Je ideálne ak inšpekciu vykonáva doslova znalec aby mohol overiť systém aj technicky, opotrebenie alebo možné príčiny prípadnej disfunkcie.

Výsledkom by mal byť návrh na energetické opatrenia, na náhradu, úpravy alebo alternatívne riešenia podopreté výpočtom aké úspory je možné dosiahnuť v množstve energie a v produkcii kysličníka uhličitého (CO₂).

Spracovateľ by mal zostať v kontakte s prevádzkovateľom alebo majiteľom pre ďalšie upresnenie a prípadne otázky a konzultácie hlavne ohľadom nákladovosti opatrení respektíve návratnosti.

Zvlášť populárne sú tzv. nízko-nákladovo investičné opatrenia a preto je nutné im venovať pozornosť.

Jedno s takých opatrení je zvýšenie efektivity systému na základe zvýšenia energetickej triedy prostredníctvom regulačného a riadiaceho systému. Bližšie o týchto možnostiach špecifikuje EN 15232 Vplyv komplexného automatického riadenia a správy budov (BACS – building automation and control system).

Energetické kontroly klimatizačných a vykurovacích systémov. Kde ich nie je možné uskutočniť nezávisle?

Odpoveď: Vo väčšine budov nad cca 500 m².

Uskutočniť energetickú kontrolu klimatizačného a vykurovacieho systému spolu je výhodné pretože väčšina nebytových budov nad 500 m² je aj nútene vetraná (AHU jednotkami) pričom z dôvodu tepelného komfortu je nutné privádzaný vzduch aj ohrievať, prípadne obehovým vzduchom čiastočne kompenzovať tepelné straty budovy. To znamená že miesto emisie pre tepelný zdroj je zhodné s miestom emisie pre zdroj chladu. V prípade ak je použitý zdroj tepla vo forme priamo-výhrevných spalinových výmenníkov s plynovými horákmi sa predmet kontroly vzťahuje aj na tieto časti podľa par. 2a z.314/2012 Z. z. – Kontrola kotlov sa vzťahuje aj na ohrievače vzduchu a tých častí vetracieho systému ktoré ohrievajú vzduch.

Z toho vyplývajú aj zhodné parametre ako energetické triedy komponentov, vzduchového potrubia, AHU jednotiek, rekuperácie tepla, požiadaviek ekodesignu, energetické triedy regulačných a riadiacich systémov, a podobne.

Z toho dôvodu je výhodné urobiť kontrolu v súčinnosti spolu. Pričom dôjde k časovej úspore a ku skvalitneniu procesu kontroly v porovnaní so samostatne vykonávanými kontrolami.

Návrh na optimalizáciu intervalov kontrol podľa zákona 314/2012 Z. z.:

Interval kontroly vykurovacieho systému pre uvažované budovy (od 500 m²) s výkonom kotla nad 100 kW je 3 roky.

Interval kontroly klimatizačného systému pre uvažované budovy (od 500 m²) s výkonom zdroja chladu:

• od 50 do 250 kW je 6 rokov – tu odporúčam vykonať obe kontroly každé 3 roky
• od 250 do 1000 kW je 4 roky – tu odporúčam vykonať obe kontroly každé 3 roky

Samotné kontroly majú svoje slabé miesta a jednou je povinnosť na vybudovanie širokej základne úradne spôsobilých inšpektorov ktorým stačí splniť tzv. minimálne požiadavky. To znamená že asi nebudú stačiť na zložité prípady. Ako vieme klimatizačné a vykurovacie systémy sa vyskytujú v celom výkonovom spektre a obvykle pri najväčších výkonoch sa kontrola oplatí urobiť čo najodbornejšie pretože je tam perspektíva najväčších úspor.

Smernica stanovuje povinnosť kontrol ale nestanovuje cenu. To je druhé slabe miesto ktoré môže pôsobiť kontraproduktívne. Tu radím: v prípade ak niekto chce šetriť nech si vyberie kvalitu a zároveň ušetrí na cene. Navyše cena je relatívna vzhľadom na efektivitu vynaložených nákladov a získaných úspor a reprezentatívnosti správy o kontrole.

Čo nového môžu priniesť opakované kontroly klimatizačných a vykurovacích systémov?

Pozrime sa na tému z druhej strany. Povinná osoba je majiteľ alebo prevádzkovateľ budovy alebo systému sa má však právo pýtať „čo mi to dáva?“, „akú dostanem hodnotu za moje peniaze?“ – (ako sa dnes hovorí value for money).

Opakované kontroly by nemali byť vykonávané stereotypne, ale mali by zvyšovať svoju kvalitu so zameraním na podrobnejšiu interpretáciu a vyčíslenie potencionálnych úspor vo forme energetických a emisných úspor so zameraním aj na finančnú efektivitu a ceny kontrol a prípadne meraním. To je ale málo na presvedčenie povinnej osoby, aby to nebrala ako formalizmus.

Preto odporúčam tam kde sú na to odborné predpoklady dobrovoľne rozšíriť opakované kontroly o tzv. na systémový – znalecký dohľad počas životného cyklu budovy posúdením systémovej bezpečnosti.

Čo to je systémová bezpečnosť:

Klimatizačná a vykurovacia sústava je súborom komponentov ktoré po naprojektovaní na konkrétne požiadavky stavby, po zabudovaní do stavby vykonávajú funkciu a zároveň vytvárajú systémovú bezpečnosť podľa smernice pre stavebné výrobky CPR 305/2011.

Výsledné vlastnosti sa prejavujú v interakcii s relevantnými vlastnosťami budovy (pevnosť, bezpečnosť, hygiena...), druhu prostredia, spôsobu použitia, údržby, technológie, systému riadenia a podobne.

Systémová bezpečnosť je skôr známa vo forme základných požiadaviek na stavby:

Nevýhodou sa javí zatiaľ relatívny nedostatok interpretačných dokumentov, ktoré by bližšie špecifikovali najdôležitejšie vlastnosti. Najťažšie splniteľná požiadavka je plnenie základných požiadaviek počas celého životného cyklu. To znamená nie iba v projekte, kolaudácii.

Pre lepšie vysvetlenie systémovú bezpečnosť dokumentujem na skutočnej udalosti, ktorá hypoteticky by sa nemusela udiať, keby takéto systémové poradenstvo bolo prijaté.

Oficiálne správy:
Dňa 6. 10. 2015 v Nízkych Tatrách došlo k požiaru hotela s dobou prevádzky cca 35 rokov.

Vyšetrovacia komisia určila príčinu požiaru mraziaci box.

„Vyšetrovaním a znaleckým dokazovaním sa zistilo, že daný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,“ uviedla žilinská krajská policajná hovorkyňa. Podľa výsledkov expertízy spôsobila ničivý požiar bližšie nešpecifikovaná porucha v elektrickej inštalácii mraziaceho boxu.

Analýza systémovej bezpečnosti:

Z obrázku vyplýva, že sa jedná o energeticky neúsporné prevedenie mrazničky z pohľadu hodnotenia klimatizačného systému, pretože kondenzačné teplo odvádza do priestoru, v ktorej je umiestnená. Pri kontrole je súčasťou metodiky identifikácia možností na zníženie záťaže – toto by mohol byť bod do správy o energetickej kontrole ako odporúčania na zníženie záťaže.

V prípade, ak by kontrolór alebo inšpektor vykonávajúci energetickú kontrolu upozornil na energetickú nehospodárnosť mrazničky a na zvýšené riziko umiestnenia elektrického spotrebiča so zastaranou konštrukciou v z časti drevenej stavbe, kde požiarna signalizácia v tesnej blízkosti nemá snímač na identifikáciu dymu a ohňa, a prevádzkar by tento nedostatok odstránil – požiaru mohlo byť zabránené. Pri pohľade na zničenú mrazničku je vidieť že izolácia pravdepodobne nemala vlastnosti: „ťažko zápalná a samozhášivá“, tak ako je to v súčasnosti požadované.

Porušenie zásady úspory energie v zmysle CPR 305/2011 a jej nápravu je nutné chápať v tomto prípade ako zákonnú požiadavku, pretože zároveň došlo k porušeniu ďalších bezpečnostných požiadaviek. To, že porušenie zásad úspor energie počas prevádzky v zmysle CPR 305/2011 obvykle prináša aj ďalšie riziká v oblasti systémovej bezpečnosti, dokumentuje tento prípad podľa obrázkov.

Záver

Príspevok vysvetľuje prečo je u nebytových budov nad 500 m² nutné uskutočniť energetické kontroly klimatizačných a vykurovacích systémov závisle, spolu (nie nezávisle). Ďalej odporúča rozšíriť opakované kontroly klimatizačných a vykurovacích systémov tam kde je to vhodné.

Literatúra

1. Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov
2. Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov
3. Zákon č. 314/2012 o pravidelnej kontrole vykurovacích sústav a klimatizačných systémov (17/2007 Z. z.)
4. Construction Products Regulation CPR 305/2011 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ)