BIOFÍLIA – dizajn, spájajúci život (Bios) a lásku (Philia) k prírode
Príroda predstavuje pre ľudí ich prirodzené prostredie, z ktorého sa vyvinuli, a ktorému sa museli prispôsobiť, aby v ňom prežili. Ľudia žili vo vzájomnej súčinnosti s prírodou a vnímali ju všetkými zmyslami od nepamäti. S postupným vývojom ľudstva sa však tento vzťah odcudzoval – či už v dôsledku masívnej urbanizácie, industrializácie alebo technologických zmien. Tento stav vyústil až do takej miery, že dnes viac ako 90 % času trávime v umelo vytvorenom prostredí. Biofilický dizajn ako nástroj znovu prepojenia ľudí s prírodou hrá vzhľadom na značné pozitívne prínosy tohto prepojenia nezastupiteľnú úlohu.
Pojem „Biofília“ bol prvý raz použitý sociálnym psychológom Erichom Frommom. Používať sa však začal až v 80. rokoch 20. stor., kedy americký biológ Edward O. Wilson poukázal na dôsledky odlúčenia sa od prírody. Vo svojej publikácii z r. 1984 Wilson napísal, že biofília je „vrodené emočné spojenie ľudstva s ostatnými živými organizmami“. Toto potvrdzuje i Teória regenerácie pozornosti amerických environmentálnych psychológov Rachel a Stephena Kaplanovcov. Podľa nej sa ľudia vedia oveľa lepšie sústrediť, ak strávia určitý čas v prírode alebo zažívajú prírodné prvky vo svojom okolí.
Environmentálny stres
V súčasnosti trávi človek približne až 90 % svojho času v umelo vytvorenom prostredí, často bez prítomnosti zelene alebo iných prírodných prvkov. Rastúce nároky na človeka a rýchle životné tempo v pracovnej i súkromnej oblasti prispievajú k zvyšovaniu stresu a jeho negatívnym následkom.
| Krajina | %-ny podiel v mestských oblastiach (2010) | %-ny podiel v mestských oblastiach (1950) | %-ny nárast (1950 vs 2010) |
|---|---|---|---|
| Stredoafrická republika | 38,90 | 14,40 | 24,50 |
| Čína | 44,90 | 13,00 | 31,90 |
| Chorvátsko | 57,80 | 22,30 | 35,50 |
| Česká republika | 73,50 | 40,90 | 32,60 |
| Dánsko | 86,20 | 68,00 | 18,20 |
| Egypt | 43,70 | 31,90 | 11,80 |
| Francúzsko | 77,80 | 55,20 | 22,60 |
| Nemecko | 75,60 | 64,70 | 10,90 |
| Grécko | 59,70 | 37,30 | 22,40 |
| Maďarsko | 68,30 | 53,00 | 15,30 |
| India | 30,10 | 17,00 | 13,10 |
| Írsko | 62,00 | 40,10 | 21,90 |
| Taliansko | 68,40 | 54,10 | 14,30 |
| Malajzia | 71,80 | 20,40 | 51,40 |
| Holandsko | 82,90 | 56,10 | 26,80 |
| Nórsko | 77,90 | 50,50 | 27,40 |
| Pakistan | 37,00 | 17,50 | 19,50 |
| Portugalsko | 60,70 | 31,20 | 29,50 |
| Rusko | 72,60 | 44,20 | 28,40 |
| Švédsko | 84,50 | 65,70 | 18,80 |
| Švajčiarsko | 77,00 | 44,30 | 32,70 |
| Turecko | 69,60 | 24,80 | 44,80 |
| Ukrajina | 68,90 | 35,50 | 33,40 |
| Spojené arabské emiráty | 76,90 | 54,50 | 22,40 |
| Veľká Británia | 90,10 | 79,00 | 11,10 |
Ľudia sú čoraz viac vystavení environmentálnemu stresu, ktorý nepriaznivo vplýva na ich zdravie. V interiéri je environmentálny stres spôsobený hlavne vysokou mierou hluku, nezdravým ovzduším, nevhodným osvetlením. Významnú úlohu zohrávajú tiež použité farby a materiály, ktorým sú ľudia v interiéri vystavení – či už z hľadiska optických a haptických vlastností alebo obsahu nebezpečných prchavých látok a ich úniku do ovzdušia.
Pôsobením environmentálneho stresu dochádza u ľudí z dlhodobého hľadiska k zvyšovaniu krvného tlaku, napätiu nervového systému či celkovej vyčerpanosti. Z pohľadu firmy sa tento stres do značnej miery premieta i do jej finančných nákladov. Až približne 90 % operačných nákladov firmy tvoria personálne náklady, vrátane platov, benefitov, ale tiež nákladov na práceneschopnosť alebo fluktuáciu, ktoré môžu byť spôsobené práve environmentálnym stresom.
Biofilický dizajn
Biofilický dizajn predstavuje holistický prístup k návrhu interiérov a exteriérov, kde jadrom záujmu je človek a vplyv na jeho psychickú a fyzickú pohodu a zdravie. V kombinácii s prístupom, zohľadňujúcim dlhodobý dopad na prírodné prostredie, hovoríme o environmentálnom dizajne upevňujúcom zdravie jedinca (angl. restorative environmental design).
V praxi sa často stretávame s aplikovaním jednotlivých prírodných prvkov, napr. izbových rastlín, v interiéroch. V takýchto prípadoch však nemôžeme hovoriť o biofilickom dizajne, nakoľko takéto riešenia poskytujú len limitované prínosy pre užívateľov a z dlhodobého hľadiska je ich dopad dočasný. Biofilický dizajn nazerá na riešený priestor ako na komplexný celok. Zohľadňuje mnohé faktory prostredia, účel priestoru a trvalú udržateľnosť výsledného návrhu. Opiera sa o a vhodne kombinuje 14 znakov, rozdelených do troch oblastí:
Príroda v prostredí
- Vizuálne spojenie s prírodou
- Nevizuálne spojenie s prírodou
- Nerytmické senzorické podnety
- Možnosť tepelnej variability a zmeny prúdenia vzduchu
- Prítomnosť vody
- Dynamické a rozptýlené svetlo
- Spojenie s prírodnými systémami
Prírodné analógie
- Biomorfické formy a znaky
- Materiálové spojenie s prírodou
- Komplexnosť a usporiadanie
Povaha priestoru
- Výhľad
- Úkryt
- Tajomno
- Riziko/nebezpečenstvo
Výsledný dizajn predstavuje kombináciu jednotlivých znakov a ich logický návrh na základe odborných vedomostí a znalostí z rôznych vedných odborov – architektúry a dizajnu, neurovedy, psychológie, materiálovo-technologických či prírodných vied.
Výsledky štúdie Biofilický dizajn na pracovisku
Táto štúdia predstavuje jedinečný pohľad na biofilický dizajn a jeho prínosy v pracovnom prostredí.
Zapojilo sa do nej 3600 zamestnancov z krajín EMEA regiónu. Najviac respondentov (30 %) bolo vo veku 35–44 rokov, 52 % opýtaných boli ženy. 38 % zamestnancov pracovalo v rozsahu 30–38 h/týždeň.
Výsledky prieskumu hovoria o piatich najžiadanejších prvkoch v pracovnom prostredí. Prítomnosť týchto prvkov má významný vplyv na pocit pohody zamestnancov. Ovplyvnená je ich produktivita či kreativita, a preto by mali byť samozrejmou súčasťou každej kancelárie alebo pracovného priestoru.
Alarmujúcim zistením, vyplývajúcim zo štúdie, je fakt, že až 55 % respondentov nemá na pracovisku žiadnu zeleň.
Vplyv zelene a denného svetla pritom podľa výsledkov prispieva k zvýšeniu motivácie o 8 % a pocitu pohody a zdravia (well-being) až o 13 %.
Okrem toho uvedená štúdia poukazuje na zmenu nálady zamestnancov pri príchode do práce so zeleňou a bez zelene. Najväčší rozdiel vykazuje pocit šťastia, kde na pracovisku so zeleňou sa zamestnanci cítili až o 9,7 % šťastnejší ako zamestnanci na pracovisku bez zelene. Rovnako vyššia miera motivácie (o 7,3 %) a kreativity (o 2,2 %) je pripisovaná pozitívnemu vplyvu zelene na pracovisku.
Objektívnym ukazovateľom vplyvu zelene na pracovisku bol v danej štúdii použitý aj počet hodín absencie za rok. Aj v tomto prípade sa prítomnosť zelene ukázala ako prospešná. Na vzorke 3600 zamestnancov sa počet hodín absencie za rok znížil zo 68 hodín na 57 hodín v prospech pracoviska so zeleňou.
Vplyv biofilického dizajnu v ďalších oblastiach
Zdravotníctvo
Štúdia Rogera Ulricha z roku 1984 bola zameraná na vplyv výhľadu na prírodné alebo mestské prostredie na pacientov po operácii žlčníka. Časť pacientov mala výhľad na prírodu, druhá časť na tehlovú stenu. Výsledkom štúdie bolo zistenie, že pacienti s výhľadom na prírodu, vykazovali menšiu úroveň stresu a ich zotavenie trvalo v priemere 7,96 dňa. Pacienti, ktorí mali výhľad na tehlovú stenu, sa po operácii zotavovali v priemere o 8,5 % dlhšie (8,71 dňa).
Rovnako vplyv slnečného svetla hrá významnú úlohu v dĺžke zotavovania pacientov. To dokazuje štúdia z roku 1996 (Beauchemin, Hays, 1996), podľa ktorej boli pacienti v izbách s denným slnečným svetlom prepustení do domáceho ošetrovania po 16,7 dňoch naproti pacientom v tmavých izbách, ktorí sa zotavovali až 19,5 dňa.
Maloobchod
Nákupné rozhodovanie zákazníkov je zložitým procesom, ktorý je ovplyvnený nielen vnútornými pocitmi a potrebami jedinca, ale tiež vonkajšími faktormi prostredia. Okrem dopravnej dostupnosti či rozsahu ponuky daného nákupného centra / prevádzky zohráva nemenej dôležitú úlohu i celkový vizuál a atraktivita prevádzky pre zákazníka.
V štúdii z roku 2005 (Wolf, 2005) boli respondentom predkladané fotografie obchodných prevádzok. Tí mali posúdiť vizuálnu kvalitu, vnímanie miesta (produktov, ich hodnoty a obchodu ako takého), zákaznícke správanie (frekvenciu a trvanie nákupu) a cenové vnímanie. Výsledkom štúdie bol fakt, že prevádzky obklopené stromami a zeleňou získali najvyššie hodnotenie. Naproti tomu prevádzky s minimom alebo žiadnou zeleňou boli z pohľadu respondentov vnímané ako neatraktívne.
Tá istá štúdia tiež poukazuje na fakt, že zákazníci sú ochotní v „zelených“ prevádzkach minúť až o 20 % vyššiu sumu za produkty dennej potreby (napr. chlieb, mlieko ...), o 25 % viac v prípade bežných potrieb (bunda, topánky, ...) a o 15 % viac pri občasných nákupoch (darčeky, ...).
Školstvo
Prostredie, v ktorom deti vyrastajú a trávia svoj čas, predstavuje dôležitý aspekt ich vedomostného, sociálneho a osobnostného rozvoja. Tak, ako v prípade dospelých, i deti dnes trávia väčšinu času v umelo vytvorenom prostredí. V období od roku 1981 do 2004 sa počet hodín strávených v prírode pri voľnej hre znížil až o polovicu (Juster et al 2004).
Školy a školské triedy sú práve tými miestami, ktoré vo významnej miere deti ovplyvňujú. Je preto veľmi dôležité dbať na to, aby toto prostredie rešpektovalo nielen fyzické, ale i psychické potreby detí.
Nedávne výskumy dokazujú, že aplikovaním princípov biofilického dizajnu je možné prispieť k zníženiu absencie, zlepšeniu zdravia a zvýšeniu výkonnosti a lepším výsledkom u detí.
V roku 1999 uskutočnila spoločnosť Heschong Mahone Group štúdiu, zaoberajúcu sa vplyvom denného svetla na študijné výsledky detí. Z výsledkov tejto štúdie je zrejmé, že žiaci v triedach s prístupom denného svetla zvládli predpísané učivo o 20–26 % rýchlejšie ako deti v triedach s umelým osvetlením. Rovnaká štúdia tiež predpokladá, že uplatnenie biofilického dizajnu v triedach zvýšilo výsledky testov v priemere o 5–18 %.
Trh s nehnuteľnosťami
Súčasný trh v oblasti nehnuteľností zažíva svoj boom. Rovnako ako v iných oblastiach, i tu je nákupné rozhodovanie zákazníkov ovplyvňované viacerými faktormi.
Blízkosť prírody a prírodných prvkov je jednou z kľúčových otázok v prípade rozhodovania sa o kúpe či prenájme nehnuteľnosti. Citlivo navrhnuté okolie nehnuteľností alebo verejných priestranstiev, zahŕňajúce množstvo zelene, prináša benefity nielen samotným obyvateľom, ale má i širšie dosahy. Budovanie komunity a zdravšie obyvateľstvo predstavuje ekonomické prínosy z hľadiska zdravotných či sociálnych úspor.
Fakt, že ľudia sú ochotní zaplatiť viac peňazí za nehnuteľnosť s dobrým výhľadom, zeleňou či parkmi v pešej dostupnosti, dokazuje i štúdia z roku 1998 (Benson et al., 1998). Z jej výsledkov je zrejmé, že ľudia by akceptovali o 127 % vyššiu cenu za nehnuteľnosť s výhľadom na vodu ako bez tohto výhľadu.
Spomínané štúdie i ďalšie výskumy a poznatky z oblasti neurovedy, endokrinológie a i. potvrdzujú prirodzenú ľudskú potrebu byť v kontakte s prírodou a nachádzať v nej miesto na načerpanie sily, energie či rozvoj kreativity. Prírodné prvky a ich logické usporiadanie, simulujúce prirodzené procesy a vzťahy jednotlivých ekosystémov, by preto mali byť nielen pekným doplnkom, ale neoddeliteľnou súčasťou každého zdravého interiéru.
Príklad správneho použitia biofilneho dizajnu z praxi
Návrh časti kancelárskeho priestoru s viacerými pracovnými priestormi. Veľkorysé okná poskytujú dostatok denného svetla. Odrazivosť svetla a svetelná distribúcia je podporená použitými svetlými odtieňmi pracovných dosiek, podlahy a bielou farbou na stenách a strope.
Pracovné miesta na individuálnu prácu sú navrhnuté tak, aby poskytovali možnosť umiestnenia monitora počítača v min. 20° uhle voči oknu. Tým sa minimalizuje riziko oslnenia, ktoré spôsobuje bolesti očí či hlavy.
Za účelom optického a zvukového predelenia miestnosti a vytvorenia jednotlivých pracovných zón boli použité mobilné paravány. Kombinácia bezúdržbových machových a vodných paravánov okrem navodenia príjemnej atmosféry prispieva i k optimalizácii vnútornej vlhkosti a akustike v danom priestore. Hydroponicky pestované živé rastliny v danom interiéri pôsobia nielen na psychickú pohodu zamestnancov, ale zlepšujú tiež ovzdušie či odbúravajú škodlivé látky a elektrosmog.
Zlepšenie akustickej pohody je podporené použitím prírodných akustických panelov z korkovej kôry, ktorej koeficient zvukovej pohltivosti predstavuje hodnotu 0,7 α.
Priestor bol doplnený masívnym recyklovaným drevom v podobe obrazov a tehlovými obkladmi.
Zdroje
- Human Spaces. 2012. Biophilic design in the workplace, EMEA
- Kaplan, Stephen. 1995. Journal of environmental psychology: The restorative benefits of nature: Toward an integrative framework.
- Kellert, Stephen R. Biophilic Design: The Theory, Science and Practice of Bringing Buildings to Life.
- Terrapin Bright Green LLC. 2012. The Economics of Biophilia: Why designing with nature in mind makes financial sense.
- Terrapin Bright Green LLC. 2014. 14 Patterns of biophilic design: Improving Health & Well-being in the built environment.
Nature represents for people their natural environment from which they evolved and which they had to adapt to survive. People lived in synergy with nature and perceived it with all the senses from time to time. However, with the progressive development of mankind, this relationship has been ostracized - either as a result of massive urbanization, industrialization, or technological change. This has resulted to such an extent that today we spend over 90% of our time in an artificially created environment. Biophilic design as a tool to reconnect people with nature plays an irreplaceable role in view of the significant positive benefits of this link.