Reklama

Problematika stanovenia nákladového optima – časť 2

Ing. Lucia Borisová

Recenzovaný

Príspevok nadväzuje na predchádzajúci článok: Problematika stanovenia nákladového optima – časť 1, v ktorom sú bližšie popísané dôvody stanovenia optimalizácie a stručné legislatívne postupy, ktoré členským štátom Európskej únie (EÚ), určujú povinnosť vypracovania kompletnej správy pre Komisiu EÚ o nákladovo optimálnych úrovniach danej krajiny.

Reklama

1. Úvod

Vypracovanie kompletnej správy predstavuje zložitý proces, ktorý je potrebný pre definovanie nákladového optima pre jednotlivé členské krajiny.

2. Všeobecný postup optimalizácie nákladov

Všeobecný postup stanovenia optimalizácie nákladov sa skladá zo 4 základných krokov podľa Delegovaného nariadenia č. 244/2012:

Stanovenie referenčných budov
Určenie opatrení pre zvýšenie energetickej efektívnosti
Výpočet primárnej energie
Kalkulácia celkových nákladov

2.1 Stanovenie referenčných budov

Referenčné budovy sa stanovili na základe štatistických údajov z databázy existujúcich nebytových a bytových budov. Nové budovy a rodinné domy sa vybrali na základe prieskumu existujúcej a navrhovanej novej výstavby. Na základe priemerných vlastností sa vybrali konkrétne existujúce budovy.

Referenčné budovy (RBS) predstavujú základný a reprezentatívny model národných budov. Hlavným účelom je predstaviť typický a priemerný stavebný fond v určitom členskom štáte, pretože je nemožné spočítať optimálnu úroveň nákladov pre každý jeden objekt samostatne. Preto by RBS mali čo najaktuálnejšie a najpresnejšie predstavovať stavebný fond, aby na základe zástupcu jednotlivých druhov objektov mohli byť vypočítané čo najreálnejšie optimálne náklady.

Budovy v jednotlivých členských štátov sa líšia podľa:

veku, veľkosti
stavu (pred alebo po dovybavenie);
typu (jedno-alebo viac rodinný dom, administratívna budova, predajne atď);
klimatických podmienok (vonkajšie a vnútorné)
národných / miestnych stavebných štýlov (geometria, materiály a pod);
umiestnenia (počasie expozície, orientácia) a správania používateľa.

2.2 Identifikácia opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, opatrení založených na obnoviteľných zdrojoch energie a/alebo balíkov a variantov týchto opatrení pre každú referenčnú budovu

Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, ktoré sa týkajú nových ale taktiež existujúcich budov sa stanovia pre všetky vstupné parametre, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na energetickú hospodárnosť objektu. Členské štáty by vo svojej správe mali uviesť aj opatrenia, ktoré nie sú vhodné z daného klimatického alebo hospodárskeho hľadiska.

Taktiež je potrebné určiť opatrenia týkajúce sa využitia energie z obnoviteľných zdrojov v nových aj existujúcich budovách. Je dôležité, aby členské krajiny zaradili opatrenia na splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou spotrebou energie, ktoré sú definované v článku 9 smernice 2010/31/EÚ.

Pri zostavovaní jednotlivých balíčkov opatrení by mali byť vzaté do úvahy hlavne:

a) Obvodový plášť budovy

Opatrenia sa týkajú predovšetkým zníženia prechodu tepla cez obvodový plášť a jeho lepšej vzduchotesnosti. To zahŕňa:

tepelnú izoláciu (napr. pre steny, strechu),
stavebné materiály s nízkym súčiniteľom prechodu tepla (steny),
opatrenia na zabezpečenie vzduchotesnosti (tmely),
riešenia pre zníženie účinkov tepelných mostov ( riešenia pre spojenie fasády a strechy), vysoko efektívne zasklenia ( napr. trojsklo),
nízkoenergetické rámy okien a dverí (izolačné materiály, špecifické tmely atď.)

b) Vykurovanie

Na uspokojenie dopytu po vykurovaní je zvyčajný potrebný moderný aktívny systém. Tieto požiadavky sú v súčasnej dobe splnené účinnými a / alebo obnoviteľnými energetickými systémami v spojení s vhodným skladovaním

c) Príprava teplej vody

Teplá voda sa veľmi často vyrába v rovnakom systéme ako vykurovanie , ale tiež môže byť systém napájaný kombinovane

napr. integrácia solárnych systémov

d) Vetranie

Mechanické vetranie môže dopomôcť k potrebnej výmene vzduchu a tiež obmedziť straty tepla zo systémov rekuperácie tepla.

e) Chladenie

Pasívne prvky chladenia, ako napr. tieniaca technika , môžu pomôcť redukovať alebo zabrániť zaťaženiu z chladenia. Aktívne systémy reagujú na dopyt po vykurovaní. Sú to zväčša elektrické systémy, ale taktiež sú dostupné systémy z obnoviteľných zdrojov.

napr. solárne chladenie

f) Osvetlenie

Aplikácie pre väčšie využívanie denného svetla a aktívne systémy pre umelé osvetlenie.

napr. svetlovody alebo zrkadlá, nízkoenergetické žiarovky

g) Stavebné automatizácie a riadenia

Ďalšie súvisiace opatrenia pre zavedenie systémov riadenia, ktoré majú na starosti dohľad / riadenie funkcií pre budovu.

2.3 Požiadavky na primárnu energiu, ktoré vyplývajú z uplatnenia opatrení

Energetická hospodárnosť budov sa vypočíta v súlade s platným všeobecným rámcom, ktorý je uvedený v prílohe 1 smernice 2010/31/EÚ.

Najskôr je vypočítaná spotreba energie na vykurovanie a chladenie na vnútroštátne vymedzenú podlahovú plochu. Následne je počítaná spotreba dodanej energie na priestorové vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a systémy osvetlenia.

Výsledné hodnoty energetickej hospodárnosti pre účely výpočtu nákladovo optimálnych úrovní sa vyjadrujú v štvorcových metroch podlahovej plochy referenčnej budovy a týkajú sa požiadaviek na primárnu energiu.

Výpočet dodanej a primárnej energie zahŕňa:

celková potrebná energia podľa požiadaviek užívateľa pre vykurovanie, chladenie a osvetlenie;
„prírodné“ energetické zisky – napr. pasívne solárne zisky alebo vetranie, chladenie budovy
čistá spotreba energie;
dodaná energia, vrátane pomocnej energie, s prihliadnutím na obnoviteľné zdroje energie,
obnoviteľná energia produkovaná budovou,
výroba energie – vyrobené na mieste a vyvážené na trh
primárna spotreba energie alebo emisie CO₂ spojené s budovou,
primárna energia alebo emisie CO₂ spojené vyrobenou energiou, ktorá sa používa na mieste,
primárna energia spojená s vyrobenou energiou (doručenou späť do siete).

Rozsah výpočtu primárnej energie je pre úplnosť potrebné doplniť výpočtom LCA ( Life cycle assesment), tj. od kolísky do hrobu, kde je zahrnutá aj energia potrebná na výrobu materiálov jednotlivých systémov a tiež ich zneškodnenie, čiže celý životný cyklus budovy

2.4 Výpočet celkových nákladov v zmysle čistej súčasnej hodnoty pre každú referenčnú budovu

Členské štáty sú povinné stanoviť a popísať samostatné nákladové kategórie určené na použitie: Základné pojmy uvádza STN EN 15 459:

Počiatočné investičné náklady CI ( angl. initial costs)
V týchto nákladoch je zahrnuté: návrh, obstaranie systému a jeho častí, pripojenie k dodávateľovi, inštalácia a proces uvedenia do prevádzky
Bežné náklady Cr (angl. runnning costs)
Náklady na pravidelné výmeny prvkov budov, tj. náklady na údržbu, prevádzkové náklady. Ak je to vhodné môžu obsahovať príjmy z vyrobenej energie, ktoré je možné potom zohľadniť pri finančných výpočtoch.
Náklady na energiu
Celkové náklady na energiu vrátane ceny energie, kapacitných taríf a sieťových taríf.
Náklady na zneškodnenie
Pokiaľ je to vhodné.

3. Definovanie krivky pre nákladovo optimálnu úroveň

Nákladová krivka hodnotí všetky kombinácie bežných a rozšírených opatrení s ohľadom na ich hospodársky a environmentálny vplyv.

Krivka predstavuje vzťah medzi globálnymi nákladmi na m² a primárnou energiou v objekte. Ekonomické optimum reprezentuje jej najnižšia časť, ako je zobrazené na nasledujúcom obrázku.

Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť sú zastúpené oblasťou krivky, ktorá poskytuje najnižšie náklady pre konečného užívateľa.

4. Záver

Ak chceme vytvoriť komplexný prehľad, mali by byť posudzované na základe nákladovej krivky, všetky kombinácie bežne používaných súborov energeticky úsporných opatrení. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov si vyžaduje realizáciu úsporných opatrení, ktoré by mali byť v každom prípade efektívne. Len správne stanovenie nákladovo optimálnej úrovne jednotlivých energetických opatrení povedie k hospodárnemu využívaniu energie na čo najnižšej úrovni počas celého životného cyklu budovy.

Použitá literatúra

[1] Smernica európskeho parlamentu a rady č. 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov
[2] Delegované nariadenie komisie EÚ č. 244/2012 zo 16. januára 2012
[3] Zákon č. 300/2012, ktorým sa mení zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.
[4] Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 8. novembra 2005
[5] Vyhláška č. 364/2012 Z.z. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 12. novembra 2012, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budova o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[6] Becchio, C. et al. The cost optimal methodology applied to an existing office in Italy. In: The Rehva European HVAC Journal, 5/2013. ISSN: 1307 – 3729
[7] Borisová, L. et al. Energy use and thermal comfort of teo apartment buildings before and after refurbishment in Slovakia. In: The Rehva European HVAC Journal, 5/2013. ISSN: 1307 – 3729.

English Synopsis

The determination of cost optimum – part 2

Elaboration up the full report is a complex process which is necessary to define the cost optimum for individual member states.The general procedure for determining cost optimization consists of four basic steps under Delegated Regulation. 244/2012: Determination of the reference buildings, determination of measures for improving energy efficiency, calculation of primary energy and calculation of the total cost.