Vliv řízeného větrání na vnitřní prostředí pasivního domu
Dotaz:
"Aký je vplyv vetracieho systému na vlhkostnú klímu pasívneho domu?"
Odpovídá Ing. arch. Eugen Nagy, autorizovaný architekt SKA, e-mail: eugen.nagy@post.sk, tel.: 00421-(0)37-65 32 206, 00421-(0)908-713 865.
Dovolím si použiť skúsenosti s mikroklímou v jednom z realizovaných pasívnych domov. Konkrétne informácie súvisia s niekoľkoročnou prevádzou pasívneho rodinného domu v Rakúsku, realizovaného v roku 2002. Dom ma inštalovaný systém riadeného vetrania bez cirkulácie. Skúsenosti osobne poskytol jeho majiteľ, ktorý bol investorom, a v súčasnosti je zároveň aj užívateľom tohto domu. Týmto informáciám je vhodné prikladať adekvátnu vážnosť, pretože stavebník je odborníkom v oblasti fasádnej techniky, má náležitý prehľad o problematike pasívnych domov a sám sa spolupodieľal na koncipovaní budovy.
Stavba je osobitá tým, že nosným systémom je oceľový skelet (z toho dôvodu, že investor je špecialistom aj v oblasti kovových konštrukcií). Ide teda o ľahký konštrukčný systém s opláštením z dosiek na báze dreva a s tepelnoizolačnou výplňou. V konštrukčnej substancii domu je málo masívnych akumulačných hmôt. Investor uvádza, že v dôsledku neustále aktivovaného riadeného vetrania s rekuperáciou tepla v zimnom období dochádza k zvýšenému odvádzaniu vlhkosti z vnútorného prostredia. Najkritickejším obdobím je koniec februára, keď je už takmer všetka vlhkosť, prirodzene obsiahnutá v povrchových vrstvách stien a vo vnútornom zariadení, odtransportovaná do exteriéru. Absencia vlhkosti, naakumulovanej v letnom období, je citeľná v dôsledku nepríjemnej klímy, keď relatívna vlhkosť vzduchu sa blíži až k hodnote 20 % ! Nízka vlhkosť je zrejmá aj z interiérového nábytku z masívneho dreva, ktorý má vplyvom vysýchania na svojom povrchu až niekoľkomilimetrové trhliny (v letnom období majú trhliny max. 1 mm). Problém s nízkou vlhkosťou zintenzívňuje v zime aj dokurovanie domu pieckou na peletky, ktorou sa čiastočne kryje zvyšková potreba tepla.
Systém riadeného vetrania je bezpodmienčnou súčasťou konceptu pasívneho domu a má množstvo výhod, avšak jednou z nevýhod, resp. nedoriešených aspektov, je odvádzanie interiérovej vlhkosti a vysušovanie domu nad akceptovateľnú mieru. Príčina tkvie v nasávaní suchšieho vonkajšieho studeného vzduchu v zimnom období v kombinácii s neustálym odvádzaním interiérovej vhlkosti (z varenia, sprchovania atď). Štandardné vetracie jednotky s protiprúdovým výmenníkom tepla vyrábané v Rakúsku alebo v Nemecku nepracujú s cirkulačným vzduchom, v dôsledku čoho nie je možné spätne dopraviť do interiéru aspoň časť vlhkosti obsiahnutej v odvádzanom vzduchu. Hlavne počas neprítomnosti obyvateľov by mohol cirkulačný režim riadeného vetrania zabezpečovať rovnovážnu vlhkosť, ako aj interiérovú teplotu bez zvýšených nárokov na dohrievanie čerstvého vonkajšieho vzduchu, čím by sa zlepšila aj energetická bilancia domu.
Problém vlhkosti je markantnejší pri ľahkých stavbách, kde absentujú povrchy vlhkostnej akumulácie. Čiastočným riešením je realizácia masívnych priečok, veľmi obľúbeným riešením je aplikácia hlinených omietok. Tieto riešenia problém s vlhkosťou zmiernia, avšak zásadne neriešia. V súčasnosti sú údajne vo vývoji vetracie jednotky s integrovanými zvlhčovačmi nasávaného vzduchu. Mnoho odborníkov sa však k týmto snahám stavia skepticky, pretože sa zvyšuje riziko bakteriálneho zaťaženia vlhkého vzduchu a jeho transportu do interiéru, sporná je aj skutočná efektivita alebo bezporuchovosť zariadenia.
Hoci priemerná trojčlenná domácnosť vyprodukuje denne približne 11,5 litrov vodnej pary, obsiahnutej vo vnútornom vzduchu, táto sa v pasívnom dome prakticky okamžite odvádza vetracím systémom. Pokiaľ by sme chceli použiť prirovnanie na riešenie vlhkosti prirodzený spôsobom, na vyváženú vlhkostnú klímu by musela byť v interiéri rodinného domu zriadená vodná plocha s povrchom na prirodzený odpar cca 25 m2, čo sa rovná veľkosti obývacej izby. Izbové zvlhčovače vzduchu s malým výkonom sú pri uvedenom systémovom riešení vetrania pasívneho domu prakticky neúčinné.