Posúdenie dopadov na životné prostredie u novostavby rodinného domu (1. část)
Článok rozdelený do dvoch častí popisuje výsledky štúdie hodnotiacej „zabudované“ environmentálne dopady novostavby rodinného domu. K posúdeniu je použitá metóda hodnotenia životného cyklu (Life-Cycle Assessment). Súčasťou článku je porovnanie siedmich rôznych variant zvislých a vodorovných konštrukcií.
Tento článok, rozdelený do dvoch častí, sa zaoberá problematikou environmentálnej efektívnosti budov. Jeho cieľom je vyhodnotenie predpokladaných dopadov rodinného domu na životné prostredie. Táto prvá časť článku sa sústreďuje na popis použitej metodiky a posuzovanej budovy. Je v nej popísaných sedem rôznych, v súčasnosti bežne používaných, variantov konštrukčno-materiálového riešenia obvodových stien, vnútorných stien a stropov posudzovaného domu. V piatich variantných riešeniach sú navrhnuté konštrukčné systémy murované a v dvoch železobetónové. Posúdenie je spracované podľa metodiky posudzovania životných cyklov (Life-Cycle Assessment, LCA) definovanej v norme ČSN EN 15978. Pre jednotlivé varianty sú posudzované tri scenáre: novostavba, budova s prevádzkovou dobou 50 rokov a budova s prevádzkovou dobou 100 rokov. Druhá část článku prezentuje a komentuje výsledky prevedeného posúdenia. To ukázalo, že rozdiely medzi jednotlivými posudzovanými variantmi nie sú veľké. Avšak najnižšie environmentálne dopady sú vo všetkých troch scenároch spojené so základným variantným riešením, ktoré má steny z keramických tvárnic a keramobetónové stropy. Tento variant má o 10 – 13 % nižšie environmentálne dopady ako variant, ktorého dopady sú najväčšie.
1. Úvod
Budovy sú v dnešnej dobe neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Trávime v nich viac ako 80 % času a preto je stavebný priemysel významnou súčasťou v našej spoločnosti [1]. Dopady na životné prostredie, alebo tiež environmentálne dopady súvisiace s výstavbou, prevádzkou a s koncom životnosti budov predstavujú približne dve tretiny všetkých environmentálnych dopadov, spôsobených ľudskou činnosťou [2].
V súčasnosti sa veľa rozvinutých krajín podieľa na posudzovaní efektívnosti stavebného priemyslu. Jednou z metód, ako posúdiť environmentálne dopady je analytická metóda posudzovania životných cyklov (Life-Cycle Assessment, LCA) [2].
Životný cyklus budovy delíme podľa metódy LCA na niekoľko častí (výrobná fáza, fáza výstavby, fáza užívania, fáza konca životného cyklu). Všeobecne možno povedať, že z hľadiska environmentálnych dopadov je najvýznamnejšie užívanie budovy a procesy s ním spojené – vykurovanie, chladenie, osvetlenie, produkcia odpadov, atď. Environmentálne dopady spôsobené výrobou materiálov použitých na výstavbu, ich dopravou a samotným procesom výstavby sa v minulosti nebrali do veľkej váhy. Analýza nemeckého inštitútu pasívnych domov poukazuje na fakt, že pri posúdení úspornejších budov sa záťaž na životné prostredie vo fáze užívania rapídne znižuje a pomer v rozdieloch environmentálnych dopadov spôsobených výrobou materiálov, dopravou a výstavbou voči fáze užívanie je pri využívaní energeticky šetrnejších domov menší [3], viď Graf 1.
![Graf 1: Primárna energia zo spotreby elektriny v priebehu užívania (CEI elektr.), primárna energia zo spotreby plynu v priebehu užívania (CEI plyn), primárna energia zabudovaná do budovy v priebehu výstavby (PEI), primárna energia vložená do rekonštrukcií (R-PEI) (životnosť budovy je stanovená na 80 rokov). [3]](/docu/clanky/0155/015545o1.jpg)
Graf 1: Primárna energia zo spotreby elektriny v priebehu užívania (CEI elektr.), primárna energia zo spotreby plynu v priebehu užívania (CEI plyn), primárna energia zabudovaná do budovy v priebehu výstavby (PEI), primárna energia vložená do rekonštrukcií (R-PEI) (životnosť budovy je stanovená na 80 rokov). [3]
Hlavnou náplňou tohto článku je preto vyhodnotenie predpokladaných environmentálnych dopadov výstavby, údržby a odstránenia konkrétnej budovy. Súčasťou posúdenia je taktiež posúdenie siedmych, v súčasnosti bežne používaných, variantných riešení obvodových stien, vnútorných stien a stropu. Cieľom je porovnať a zhodnotiť environmentálne dopady jednotlivých variantov.
1.1. Posudzovanie životných cyklov (LCA)
Aby bolo možné posúdiť celkový vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie a nájsť kvalitnejšie spôsoby ako zlepšiť ich efektívnosť, bola v prelome 60. a 70. rokoch vyvinutá metóda LCA. Metóda bola štandardizovaná v 90. rokoch normou ISO 14040. České znenie tejto normy (ČSN EN ISO 14040) bolo publikované v roku 1998 [4]. Súčasná verzia vyšla v roku 2006 [5]. Slovenskou verziou normy ISO 14040 je STN ISO 14040 [6], ktorá bola publikovaná v roku 2007.
LCA je analytická metóda hodnotenia environmentálnych dopadov výrobkov, služieb a technológií, všeobecne ľudských produktov. Metóda LCA pristupuje k hodnoteniu environmentálnych dopadov produktov s ohľadom na ich celý životný cyklus. Zahrňuje teda dopady už od štádia získavania a výroby počiatočných materiálov cez štádium výroby samotných produktov, štádium ich užívania až po štádium ich odstránenia, opätovného použitia či recykláciu použitých materiálov. Dopady sú hodnotené na základe posúdenia vplyvu environmentálnych aspektov, ktoré sledovaný systém vymieňa so svojím okolím, teda životným prostredím [1].
Životný cyklus budov vykazuje na rozdiel od klasických konzumných výrobkov isté nepravidelnosti. Presné rozdelenie životného cyklu budov preto upresňuje EN 15978 [7]. Táto norma delí životný cyklus budov na jednotlivé fázy a tie následne na jednotlivé moduly (viď obrázok 1). České znenie tejto normy (ČSN EN 15978) bolo publikované v roku 2012 [8]. Slovenskou verziou tejto normy je norma STN EN 15978 [9].
![Obrázok 1: Rozdelenie fáz a modulov životného cyklu budov podľa normy EN 15978 [7]. Moduly zahrnuté do posúdenia prezentované týmto článkom sú zvýraznené podfarbením.](/docu/clanky/0155/015545o3.jpg)
Obrázok 1: Rozdelenie fáz a modulov životného cyklu budov podľa normy STN EN 15978 [9]. Moduly zahrnuté do posúdenia prezentované týmto článkom sú zvýraznené podfarbením.
Pri posudzovaní životného cyklu budov je dôležité správne vybrať rozsah posudzovaného celku, teda správne zvoliť tzv. hranice systému. Tie vymedzujú procesy, ktoré sú pri posudzovaní brané do úvahy. Je preto nutné vybrať tie časti životného cyklu, ktoré sa budú hodnotiť. Taktiež je nutné stanoviť si jednotnú a jasnú funkčnú jednotku posúdenia. Aj napriek snahe o unifikáciu, je v prípade stavebníctva každá jedna budova jedinečná. Aby boli výsledky posúdenia rôznych budov medzi sebou porovnateľné, vzťahujú sa k určitej jednotke ako je napríklad pôdorysná plocha budovy, jej objem alebo počet obyvateľ. Ako posúdenie prebieha ukazujú nasledujúce kapitoly.
2. Posúdenie environmentálnych dopadov novostavby rodinného domu
Na prezentované posúdenie bol vybraný projekt novostavby rodinného domu, ktorý je špecifikovaný v podkapitole 2.2. Aby sa zachovala objektivita prezentovaného posúdenia, vychádzajú všetky posudzované varianty z jednotných okrajových podmienok. Napríklad jednotlivé posudzované typy obvodových stien majú takmer identický súčiniteľ prestupu tepla (rozdiely sú menšie než 0,2 %). Konkrétne hodnoty súčiniteľov prestupu tepla pre jednotlivé varianty obvodových stien sú uvedené v tabuľke 1. Opis posúdenia v ďalších kapitolách je členený v súlade s normou ISO 14040 [10]. Tá rozdeľuje LCA štúdie do štyroch základných fáz: stanovenie cieľov a rozsahu, inventarizačná analýza, posudzovanie environmentálnych dopadov a interpretácia. Jednotlivé fázy sú vzájomne prepojené a navzájom sa môžu ovplyvňovať. Postup posudzovania taktiež dodržuje pravidlá definované normou STN EN 15978 [9].
K posúdeniu bol použitý program Eco-Bat vo verzii 4.0b380 [11]. Ide o program vyvinutý v laboratóriách LESBAT na Západošvajčiarskej univerzite HEIG-VD. Je dostupný v piatich jazykoch, mimo iných aj v češtine. Eco-Bat je určený predovšetkým pre „bežných užívateľov“ z radov odbornej verejnosti (projektantov, audítorov, atď.), ktorí ku svojej práci nepotrebujú pokročilejšie funkcie, ako napríklad modelovanie vlastných materiálov alebo vytváranie nových hodnotiacich kritérií. Dostupný katalóg materiálov obsahuje niekoľko stoviek datasetov vytvorených z environmentálnych dát z databázy Ecoinvent verzie 2.2 [14] a údajov zo švajčiarskych tabuliek KBOB, [15]. Jeho využiteľnosť tak je v niektorých ohľadoch limitovaná. Program sa tieto nedostatky snaží vyvážiť užívateľskou prívetivosťou a prehľadnosťou. Príkladom môže byť výpočet dopadov spojených s technickým zariadením (viď obrázok 3), kde užívateľ zadá len základné údaje. Dĺžku potrubia, počet vykurovacích telies, atď., následne program vypočíta na pozadí, na základe údajov z KBOB. Program k vyjadreniu environmentálnych dopadov spojených s posudzovanou budovou používa štyri tzv. kategórie dopadu:
- Umwelt Belastung Punkte (UBP‘06) [Pts‧m−2]. Do slovenčiny je možné tento názov preložiť ako „Body dopadu na životné prostredie“ alebo skrátene „eko-body“. Jedná sa o staršiu verziu komplexného Švajčiarskej hodnotenia environmentálnych dopadov. Táto metóda je založená na princípe „vzdialenosti k cieľu“ a na množstve vplyvov znečisťujúcich emisií a činností spojenými s ťažbou surovín, prostredníctvom takzvaných „eko-faktorov“. Jednotlivé eko-faktory reprezentujú rôzne vplyvy na životné prostredie (napr. globálne otepľovanie, spotreba energie, eutrofizácia vody, pesticídy do pôdy, atď.). Jednotlivé vplyvy sa bežne hodnotia rôznymi jednotkami. Pomocou eko-faktorou sa tieto čiastkové výsledky prevedú do rovnakej jednotky (eko-body). Následne ich možno zhrnúť a výsledný počet bodov vyjadruje celkové environmentálne dopady. Takto možno objektívne porovnávať celkový vplyv na životné prostredie viacerých produktov. Schému priebehu hodnotenia environmentálnych dopadov podľa tejto metodiky ukazuje obrázok 2. [16]
Kritéria hodnotenia jednotlivých vplyvov môžu byť v rôznych krajinách rozdielne. Tým pádom aj hodnota eko-faktorov. Závisia predovšetkým na environmentálnych cieľoch politiky a na aktuálnom stave daných emisií v príslušnej krajine. Napríklad v krajine, v ktorej je prekročený limit niektorej emisie, môže byť jej váha vyššia. Vzhľadom k tomu, že sú kritéria hodnotenia a metóda oddelené, je vo všeobecnosti možné použiť túto metódu v ktorejkoľvek zemi na svete. Používa sa napríklad v Nórsku alebo Japonsku, [16]. Použitý LCA program Eco-Bat hodnotí (s ohľadom na zem pôvodu) environmentálne dopady v tejto kategórii na základe kritérií daných legislatívou vo Švajčiarsku. Hodnotenie UBP’06 v Českej a Slovenskej republike nie je vzhľadom k rozdielu podmienok úplne presné. Každopádne je možné predpokladať, že ciele našich krajín sú podobné a teda samotné výsledky by sa nemali natoľko líšiť. Je nutné podotknúť, že všetkých sedem variantov je posudzovaných rovnako a tým pádom sú možnou „nepresnosťou“ v metodike rovnako zaťažené všetky prezentované výsledky. Ostatné tri kategórie dopadu, ktoré Eco-Bat vyhodnocuje, možno považovať za prezentáciu čiastkových výsledkov zahrnutých v kategórii UBP’06.
![Obrázok 2: Schéma hodnotenia UBP podľa aktuálnej švajčiarskej metodiky [16].](/docu/clanky/0155/015545o5.jpg)
Obrázok 2: Schéma hodnotenia UBP podľa aktuálnej švajčiarskej metodiky [16]. - Cumulative Energy Demand (CED) [MJ‧m−2]. Jedná sa o spotrebu primárnej energie. Vyčísluje, koľko energie je v životnom cykle zabudovanej do materiálu a spotrebovanej pri jej výrobe, doprave a odstránení. [11]
- Non-renewable Energy (NRE) [MJ‧m−2], je kategória podobná predchádzajúcej, ale zamerané len na energiu z neobnoviteľných zdrojov. [11]
- Global Warming Potential (GWP) [kgCO2-Eq‧m−2]. Potenciál globálneho otepľovania využíva ako ekvivalentnú jednotku množstvo oxidu uhličitého vypúšťaného do ovzdušia. Výsledná hodnota teda uvádza aké ekvivalentné množstvo CO2 by malo rovnaký dopad na životné prostredie ako množstvo látok v posudzovanom systéme podieľajúcom sa na globálnom otepľovaní. [13]
Obrázok 3: Užívateľské rozhranie programu Eco-Bat. Vľavo základná obrazovka, vpravo rozhranie pre zadávanie údajov o TZB.
2.1. Stanovenie cieľov a rozsahu posúdenia
Ako už bolo spomínané, cieľom posúdenia je vyhodnotiť celkové environmentálne dopady u siedmych variantov novostavby rodinného domu, vrátanie garáže a spevnených plôch (terasa). Posúdenie hodnotí iba dopady spojené so zabudovanými materiálmi. Nie je zahrnuté TZB, nakoľko sa predpokladá, že technické systémy by boli vo všetkých variantoch rovnaké. Z posúdenia boli v súlade s EN 15804 [7] vyradené prvky ako oceľové skrutky a klince, drevené laťovanie krovu, drevené zábradlie schodiska a všetky zariaďovacie predmety nakoľko ich množstvo je veľmi malé a malo by zanedbateľný vplyv na celkový výsledok. Výkaz výmer nutných pre posúdenie bol vytvorený na základe projektovej dokumentácie – viď kapitolu 2.2. Funkčnou jednotkou tohto posúdenia je 1 m2 úžitkovej podlahovej plochy budovy.
Posúdenie je rozdelené do troch scenárov. V prvom scenári je hodnotená „novostavba“. Hranice posudzovaného systému preto zahrňujú len výrobu materiálov (moduly A1 až A3 znázornené v obrázku 1) a výstavbu (modul A4 zvýraznený v obrázku 1) budovy. V posúdení nie sú zahrnuté dopady spojené so samostatnou výstavbou (modul A5 v obrázku 1). Je tomu tak preto, že použitý hodnotiaci program Eco-Bat výpočet týchto dopadov nezahrňuje – proces výstavby sa budovou od budovy líši a dochádza pri ňom k zmenám, ktoré je možné dopredu len ťažko predvídať a hodnotiť. Pre hodnotenie dopravy bola využitá, v programe prednastavená, dopravná vzdialenosť 100 km a kombinácia cestnej a diaľničnej dopravy v EÚ.
Druhý a tretí scenár hodnotí dopady celého životného cyklu budovy od výroby materiálov po jej demoláciu. Pre tieto scenáre je uvažované s dobou prevádzky budovy 50, respektíve 100 rokov. Na rozdiel od prvého scenára sú tu hodnotené taktiež dopady spojené s prevádzkou (modul B4 zvýraznený v obrázku 1) a demoláciou budovy (modul C4 zvýraznený v obrázku 1). Užívaním budovy sa v tomto posúdení rozumie len rekonštrukcia – nutné opakované výmeny niektorých prvkov a materiálov v priebehu užívania budovy. Ostatné moduly (napr. spotreba vody alebo energií) nie sú v posúdení zahrnuté, pretože sa predpokladá, že by údaje v nich zahrnuté boli vo všetkých variantoch takmer rovnaké totožné – mali by len minimálny vplyv na výsledok posúdenia. Pre overenie tejto hypotézy bol prevedený čiastočný výpočet tepelných strát obálkou budovy a súvisiacich environmentálnych dopadov (1.1.4 v druhej časti článku).
Početnosť rekonštrukcií a výmen závisí na mnoho premenných, ktoré sú ťažko predvídateľné. Životnosťou materiálov, konštrukcií a technických systémov v stavebníctve sa zaoberá séria noriem ISO 15686-1 [17] až -11. V Českej republike boli tieto normy prevzaté v pôvodnom znení. V programe Eco-Bat sú životnosti materiálov prednastavené v súlade s týmito normami a s ohľadom na legislatívu a podmienky vo Švajčiarsku. Životnosť materiálov zabudovaných v nosných konštrukciách (základy, nosné steny, atď.) alebo materiálov medzi nosnými konštrukciami a zeminou (napr. podkladný betón) je v programe prednastavená zhodne s dobou užívania celej budovy. Životnosť materiálov v nenosných konštrukciách (napr. priečky alebo strešný plášť) je prednastavená na 40 rokov. Životnosť výplní otvorov, podláh alebo kontaktného fasádneho zateplenia je prednastavená na 30 rokov. Životnosť technických zariadení je možné nastaviť (viď obrázok 2 vpravo) podľa uváženia.
2.2. Inventarizačná analýza a popis posudzovanej budovy
Jedná sa o samostatne stojacu, dvojpodlažnú, nepodpivničenú budovu zastrešenú sedlovou jednoplášťovou strechou, ktorej súčasťou je vystupujúci vikier – viď obrázok 4. Súčasťou budovy je pristavená garáž s plochou strechou. Zastavaná plocha činí 171,4 m2. Svetlá výška prvého aj druhého nadzemného podlažia je 2750 mm. Hrebeň sedlovej strechy sa nachádza v relatívnej výške 8,588 m. Celková podlahová plocha predstavuje 231,7 m2 a obostavaný priestor 945 m3. Budova je založená na základových pásoch z monolitického betónu. Nosnú časť sedlovej strechy so sklonom 40° predstavuje drevený smrekový krov vytvorený modernou hambálkovou sústavou s drevenými klieštinami a stredovými väznicami. Schodisko je z monolitického železobetónu. Vykurovanie v obytnej časti je zabezpečené podlahovým vykurovaním pomocou tepelného čerpadla vzduch-voda. Garáž nie je vykurovaná.
Obrázok 4: Štúdia 1. NP a pohľady na posudzovanú budovu.
Prvé variantné riešenie vychádza z pôvodnej projektovej dokumentácie budovy, v ktorej bol použitý systém s keramickým murivom a stropom tvoreným keramickými vložkami a keramobetónovými stropnými nosníkmi. Z nej vychádzajú ostatné varianty, ktoré vznikli na účely tohto posúdenia. Pre tieto varianty sú špecifické konštrukcie obvodových stien, vnútorných stien a stropov, no ostatné prvky sú pre všetky varianty totožné s prvkami z pôvodnej projektovej dokumentácie. V rámci tohto posúdenie by bolo určite vhodné zohľadniť aj variantné riešenie s použitím materiálu na báze dreva. To by ale vyžadovalo výraznejšie zmeny pôvodného projektu, ktoré presahujú zamyslený rámec posúdenia. Prehľad jednotlivých posudzovaných variantov obvodových stien, vnútorných stien a stropov uvádza Tabuľka 1.
| Obvodové murivo | Vnútorné nosné murivo | Priečky | Strop | |
|---|---|---|---|---|
| Variant I | Keramické tvárnice s integrovanou minerálnou vatou hr. 380 mm (Uv1 = 0,186 W‧m−2‧K−1) | Keramické tvárnice hr. 250 mm | Keramické tvárnice hr. 140 mm | Keramické vložky + keramobetónové stropné nosníky hr. 250 mm |
| Variant II | Vápenno-pieskové tvárnice hr. 200 mm + EPS hr. 190 mm (Uv2 = 0,186 W‧m−2‧K−1) | Vápenno-pieskové tvárnice hr. 150 mm | Vápenno-pieskové tvárnice hr. 110 mm | Pórobetónové vložky + železobetónové stropné nosníky hr. 250 mm |
| Variant III | Vápenno-pieskové tvárnice hr. 200 mm + Minerálne izolačné dosky hr. 200 mm (Uv3 = 0,186 W‧m−2‧K−1) | Vápenno-pieskové tvárnice hr. 150 mm | Vápenno-pieskové tvárnice hr. 110 mm | Pórobetónové vložky + železobetónové stropné nosníky hr. 250 mm |
| Variant IV | Pórobetónové tvárnice hr. 250 mm + EPS hr. 140 mm (Uv4 = 0,183 W‧m−2‧K−1) | Pórobetónové tvárnice hr. 250 mm | Pórobetónové tvárnice hr. 150 mm | Pórobetónové vložky + železobetónové stropné nosníky hr. 250 mm |
| Variant V | Pórobetónové tvárnice hr. 250 mm + Minerálne izolačné dosky hr. 140 mm (Uv5 = 0,189 W‧m−2‧K−1) | Pórobetónové tvárnice hr. 250 mm | Pórobetónové tvárnice hr. 150 mm | Pórobetónové vložky + železobetónové stropné nosníky hr. 250 mm |
| Variant VI | Prefabrikované železobetónové steny hr. 120 mm + EPS hr. 200 mm (Uv6 = 0,185 W‧m−2‧K−1) | Prefabrikované železobetónové steny hr. 120 mm | Pórobetónové tvárnice hr. 150 mm | Železobetónové dosky hr. 150 mm |
| Variant VII | Prefabrikované železobetónové steny hr. 120 mm + Minerálne izolačné dosky hr. 210 mm (Uv7 = 0,185 W‧m−2‧K−1) | Prefabrikované železobetónové steny hr. 120 mm | Pórobetónové tvárnice hr. 150 mm | Železobetónové dosky hr. 150 mm |
2.3. Hodnotenie environmentálnych dopadov
Vyhodnotenie environmentálnych dopadov bolo prevedené v už spomínanom programe Eco-Bat. Vzhľadom k množstvu použitých materiálov a spomínanému obmedzenému rozsahu databázy programu bolo nutné pri tvorbe modelu posudzovanej budovy pristúpiť k určitým zjednodušeniam. V rámci týchto zjednodušení boli priradené jednotlivé materiály, použité v konštrukciách budovy k položkám v databáze programu. Tabuľka 2 ilustruje priradenie použitých materiálov k položkám v databáze u variantu I. Tabuľky 3–8 popisujú priradenie len tých materiálov k položkám v databáze, ktoré sú špecifické pre ostatné varianty a nahrádzajú materiály použité na obvodové steny, vnútorné steny a stropy vo variante I. K materiálom, ku ktorým nebolo možné priradiť totožnú položku v databáze, boli priradené položky s najpodobnejšími charakteristikami. Napríklad keramické tvarovky s integrovanou minerálnou vatou, museli byť rozdelené na dve položky – keramiku a minerálnu vatu. Tie bolo následne možné priradiť k položkám v databáze. Je nutné zmieniť, že dopady spojené so zakomponovaním minerálnej vaty do tvarovky vo výrobni nie je v programe možné zohľadniť. Vplyv týchto aproximácií na presnosť výsledkov nie je možné v použitom softwari overiť. Množstvo materiálov uvádzané v tabuľkách 2–8 bolo vypočítané na základe projektovej dokumentácie.
| Materiály v projekte | Materiály v databáze programu | Hmotnosť [kg] |
|---|---|---|
| Betón (základy) | Betón, C 25/30 | 171936 |
| Keramická tvarovka | Plná pálená tehla | 95915 |
| ŽB strop | Železobetón, C25/30, 70 kg‧m−3 | 39923 |
| Samonivelačný anhydritový poter | Anhydritová podlaha, liata, hrubá | 18544 |
| Vápenno-cementová omietka | Vápenná omietka | 16920 |
| ŽB veniec + ŽB schodisko | Železobetón, C25/30, 100 kg‧m−3 | 16740 |
| Cementová liata pena | Cementová podlaha, liata, hrubá | 14800 |
| Betónová zámková dlažba | Betónový blok | 7665 |
| Minerálna vlna | Minerálna vlna | 5301 |
| Cementová malta | Cementová malta | 3450 |
| Smrekové drevo (krov) | Rezivo, mäkké, prirodzene sušené | 2773 |
| Tepelne izolačná omietka | Tepelne izolačná omietka | 2247 |
| HI – asfaltový pás modifikovaný | Modifikovaný (SBS) asfaltový pás, EP4 | 2130 |
| OSB doska | OSB doska | 2059 |
| Drevené podlahy | Drevené parkety, trojvrstvové | 1589 |
| Sadrokartónová doska | Sadrokartónová doska | 1428 |
| Tepelnoizolačné trojsklo | 3-IV-IR zasklenie | 1383 |
| Keramická časť stropu | Plná pálená tehla | 1229 |
| Okenný rám, plastový | Okenný rám, plastový | 1210 |
| Plechová krytina | Oceľový plech, pozinkovaný | 992 |
| Hydroizolácie a parozábrany | Parozábrana, polyetylénová fólie | 851 |
| Lepidlo na drevené podlahy | Dvojzložkové lepidlo | 696 |
| EPS 70S | Expandovaný polystyrén (EPS) | 583 |
| Hliníkové garážové vráta | Drevo-hliníkové dvere, vchodové | 543 |
| Vchodové drevená dvere so zasklením | Drevené dvere, vchodové, so zasklením | 405 |
| Vnútorné drevené dvere | Drevené dvere, vnútorné, bez zasklenia | 359 |
| Okenný rám, drevený | Okenní rám, drevený | 249 |
| XPS 70 | Extrudovaný polystyrén (XPS) | 174 |
| Penetračný náter | Asfaltová emulzie, 1 vrstva | 61 |
| Opláštenie komína | Nerezávajúca oceľ, 18/8 | 20 |
| VARIANT II – Materiály | Materiály v databáze | Hmotnosť [kg] |
|---|---|---|
| Vápenno-pieskové tvárnice | Vápenno-pieskové tvárnice | 160384 |
| ŽB časť stropu | Železobetón, C25/30, 100 kg‧m−3 | 45578 |
| Pórobetónové stropné vložky | Pórobetónový blok | 13464 |
| Cementová malta + cementové lepidlo | Cementová malta | 5801 |
| EPS 70S | Expandovaný polystyrén (EPS) | 1120 |
| VARIANT III – Materiály | Materiály v databáze | Hmotnosť [kg] |
|---|---|---|
| Vápenno-pieskové tvárnice | Vápenno-pieskové tvárnice | 160385 |
| ŽB časť stropu | Železobetón, C25/30, 100 kg‧m−3 | 45578 |
| Pórobetónové stropné vložky | Pórobetónový blok | 13464 |
| Cementová malta + cementové lepidlo | Cementová malta | 5801 |
| Minerálne izolačné dosky | Minerálna vlna | 5444 |
| VARIANT IV – Materiály | Materiály v databáze | Hmotnosť [kg] |
|---|---|---|
| Pórobetónové tvárnice + stropné vložky | Pórobetónový blok | 70665 |
| ŽB časť stropu | Železobetón, C25/30, 100 kg‧m−3 | 45578 |
| Cementová malta + cementové lepidlo | Cementová malta | 5773 |
| EPS 70S | Expandovaný polystyrén (EPS) | 994 |
| VARIANT V – Materiály | Materiály v databáze | Hmotnosť [kg] |
|---|---|---|
| Pórobetónové tvárnice + stropné vložky | Pórobetónový blok | 70665 |
| ŽB časť stropu | Železobetón, C25/30, 100 kg‧m−3 | 45578 |
| Cementová malta + cementové lepidlo | Cementová malta | 5773 |
| Minerálne izolačné dosky | Minerálna vlna | 5304 |
| VARIANT VI – Materiály | Materiály v databáze | Hmotnosť [kg] |
|---|---|---|
| ŽB stena + ŽB strop | Železobetón, C25/30, 100 kg‧m−3 | 196497 |
| Pórobetónové tvárnice hr. 150 mm (priečky) | Pórobetónový blok | 11728 |
| Cementová malta + cementové lepidlo | Cementová malta | 4324 |
| EPS 70S | Expandovaný polystyrén (EPS) | 1212 |
| VARIANT VII – Materiály | Materiály v databáze | Hmotnosť [kg] |
|---|---|---|
| ŽB stena + ŽB strop | Železobetón, C25/30, 100 kg‧m−3 | 196497 |
| Pórobetónové tvárnice hr. 150 mm (priečky) | Pórobetónový blok | 11728 |
| Cementová malta + cementové lepidlo | Cementová malta | 4324 |
| Minerálne izolačné dosky | Minerálna vlna | 6965 |
Poďakovanie
Prezentovaná práca bola podporená projektom Grantovej agentúry Českej republiky GA 16-02430Y a projektom LO1408 „AdMaS UP – Pokročilé stavebné materiály, konštrukcie a technológie“ z Národného programu udržateľnosti I, Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky.
Literatúru a vyhodnotenie štúdie nájdete v druhej časti článku o týždeň.
This two-part paper deals with the topic of environmental effectiveness of buildings. The goal of the paper is evaluation of expected embodied environmental impacts related with a detached family house. First part of the paper describes the evaluated building and used methods. Seven currently common variants of load-bearing structures (walls and floors) are described and compared. Five variants include masonry, while the sixth and seventh variant includes cast-in-place reinforced concrete structures. The evaluation follows Life-Cycle Assessment (LCA) methodology according to ČSN EN 15978 standard. The results of the evaluation are shown in the second part of the paper. Under the specified boundary conditions the variant with ceramic masonry filled with mineral wool has 5–14 % lower environmental impacts than other evaluated variants.